Jozef Legény, DALKIA. Teplárenstvo potrebuje reflexiu o svojom mieste v energetickej politike.

Vo všeobecnosti sa ozýva v teplárenstve nevyhnutnosť nových investícií. Aké konkrétne investície plánujete v najbližších piatich rokoch a v akej celkovej výške? 

Spoločnosť Dalkia pokračuje v realizácii investícií v zmysle platných zmlúv. V roku 2013 sa napríklad začne realizácia projektu energetickej efektívnosti pre 75 škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja.

Tento typ zmlúv zabezpečujúcich investície do zníženia spotreby primárnych zdrojov energie pri zachovaní kvality vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody (TÚV), teda do zvýšenia energetickej efektívnosti, by mal v budúcnosti tvoriť najväčší podiel našich investičných aktivít.

Zvyšovanie energetickej efektívnosti bude súčasne najväčším prispievateľom do nášho úsilia o zníženie dopadov našich aktivít na životné prostredie. Taktiež pracujeme na projekte obnovy rozvodov tepla v Bratislave, s investíciou niekoľkých miliónov eur v najbližších rokoch.

Čo sa týka trhu, pripravujete nové akvizície v teplárenstve, či presun do nových lokalít?

Spoločnosť Dalkia pôsobí v rámci celého Slovenska a prirodzene bude ďalej rozvíjať svoje aktivity. Hľadáme všetky potencionálne možnosti na rozširovanie našich aktivít aj akvizíciami.

Spoločnosti skupiny Dalkia mimo služieb zásobovania teplom poskytujú na Slovensku aj služby pre priemyselných klientov, komplexnú správu budov a energetické a multitechnické služby. Najväčší nárast predpokladáme v poskytovaní služieb zameraných na energetickú efektívnosť a znižovanie spotreby primárnych energetických zdrojov.

Aj v súvislosti s vyššou energetickou hospodárnosťou budov klesá odber tepla. Navyše tento trend bude pokračovať. Ako plánujete čeliť znižovaniu odberov?

Trend zvyšovania energetickej hospodárnosti budov je prirodzený. Čím skôr bude ukončená etapa zatepľovania klasických panelových stavieb, tým skôr sa odbery tepla stabilizujú a bude možné vykonať racionalizačné opatrenia na jednotlivých okruhoch alebo v rámci celých sústav, ktoré sú viazané i na veľkosť odberov. Pôjde najmä o výmenu starých rozvodov za nové, ktoré budú dimenzované na nižšie úrovne odberu. Preto našich zákazníkov aj cestou nášho časopisu Termoinfo a aj inými spôsobmi podporujeme v ich úsilí znižovať spotrebu energie.

Traduje sa, že ešte socialistická teplárenská sústava kvalitatívne vyhovuje aj dnešným nárokom. Je možné s tým súhlasiť?

Typickým pre obdobie 1948-1989 bolo, že teplárenský zdroj sústavy centrálneho zásobovania teplom (CZT) bol obvykle súčasťou energobloku priemyselného podniku. Tieto podniky po roku 1989 väčšinou ukončili činnosť a zákonite vznikol problém s predimenzovaným zdrojom v porovnaní s reálnou potrebou.

Preto sa väčšina takýchto veľkých sústav rozpadla a jeden veľký centrálny zdroj bol nahradený niekoľkými menšími na vhodnom mieste v sústave. Často bolo toto riešenie prijímané v časovej tiesni a preto nemuselo byť vždy optimálne.

Prípadne aké výzvy má slovenské teplárenstvo aktuálne pred sebou?

Kľúčovou výzvou pre teplárenstvo je jeho príspevok k znižovaniu spotreby primárnych energetických zdrojov využitím KVET, zastavenie procesu odpájania sa zákazníkov od CZT a naštartovanie procesu rozširovania existujúcich a vytvárania nových sústav CZT. Teplárenstvo nutne potrebuje reflexiu o jeho mieste v energetickej politike štátu a o jeho trvalo udržateľnom modeli.

Koľko bude nevyhnutné celkovo investovať do infraštruktúry v rámci celého trhu?

V budúcom programovacom období 2014-2020 ak Slovenská republika chce dosiahnuť ciele v oblasti znižovania spotreby fosílnych primárnych zdrojov energie, je absolútne nevyhnutné, aby jedna z hlavných priorít operačných programov zameraných na energetickú efektívnosť a boj proti klimatickým zmenám bola podpora najmä do budovania nových a modernizácie existujúcich rozvodov systémov CZT.

Táto podpora je nutná, lebo výška celkových investícií v závislosti od zvoleného mixu opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti môže byť rôzna, ale rádovo pôjde minimálne o miliardy eur. 

Dalkia pôsobí na viacerých trhoch, je možné porovnať slovenskej teplárenskú sústavu s ostatnými európskymi krajinami? 

V našom obore podnikania je dôležité neustále porovnávať a hľadať najoptimálnejšie riešenia, aj keď sa situácie a používané palivá môžu odlišovať. Pri poskytovaní služieb sme však obmedzení regulačným rámcom a želaniami našich zákazníkov.

Pre Slovensko to konkrétne znamená, že na rozdiel od zákazníkov z krajín s vyššou priemernou životnou úrovňou, kde dodávka tepla a TÚV je obvykle službou zabezpečenia tepelnej pohody a komfortu, teda zákazník mimo samotnej spotreby energie v cene služby platí i náklady spojené so zabezpečením kvalitatívnych parametrov v rámci objektu (udržovanie stanovenej teploty a dodávka TÚV v čase a v určitých priestoroch), na Slovensku zákazník nakupuje teplo ako komoditu a naše služby obrazne povedané končia pri merači tepla na päte objektu.

V čom je Slovensko špecifické? V ktorej oblasti je popredu alebo naopak zaostáva?

Aby sme nestratili relatívny náskok, ktorý sme mali v podiele domácností, ktoré sú vykurované CZT zo začiatku 90-tych rokov oproti vyspelým priemyselným krajinám, je potrebné najmä spresnenie územno-plánovacej legislatívy a trvanie na záväznosti územnoplánovacích dokumentov v stavebnom konaní, čo môže zastaviť eróziu existujúcich systémov CZT.

Ďalej treba vytvoriť predpoklady pre spájanie malých sústav CZT do väčších celkov, aby sa vytvorili podmienky pre efektívne využitie kombinovanej výroby elektriny a tepla v sústavách CZT. Je potrebné odbúrať legislatívnotechnické prekážky pre obnovu rozvodov CZT vyhlásením rozvodných systémov za infraštruktúru vo verejnom záujme s tým, že principiálne by mali byť jej vlastníkmi obce a mestá, na ktorých území sa nachádza.

Teplárne sa masovo preorientovávajú na biomasu. Dokedy odhadom bude biomasa výhodnejšia ako plyn?

Biomasa môže svoj boj na trhu s plynom dočasne prehrať vďaka nekonvenčnému zemnému plynu, ktorý so zvyšujúcou sa produkciou v USA a prípravami na jeho ťažbu v Európe môže zahýbať cenami zemného plynu smerom dole. Biomasa však stále ostáva rozumným a trvalým zdrojom energie, ktorého význam neustále narastá.

Možno očakávať, že teplárne budú čoraz viac produkovať aj elektrinu? Vy ak sa nemýlim mate kogeneračné jednotky v Dalkia Industry Žiar nad Hronom a Dalkia Východné Slovensko.

Všade, kde existuje miesto odbytu tepla, je veľký potenciál pre využitie jeho využitie v rámci kogenerácie. Logicky teda všetky takéto prevádzky so sebou prinášajú možnosť výroby elektrickej energie.

Je to súčasný trend a zároveň je to aj naša oblasť podnikania, ktorú rozvíjame, ak nám to podmienky umožňujú. Pevne verím, že výrobcovia elektriny budú čo najviac nevyužitého tepla z výroby elektriny dodávať do systémov centrálneho zásobovania teplom a mestá a regióny k tomu prispejú výstavbou diaľkových teplovodov. V tomto prípade vzrastie úloha prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí sú dnes vo väčšine aj výrobcami tepla.

Aj tu však bude treba aj na základe požiadaviek novej smernice o energetickej efektívnosti upratať vo vzájomných vzťahoch, aby zisky jedného neboli dvojnásobnými stratami druhého.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.