Pri izolácii strechy je lepšie polyiso než sklená vata | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSDS
Belimo

Je lepšie izolovať strechu sklenou vatou alebo polyisom?

Pri výbere izolácie pre komerčné budovy sú dôležité faktory ako horľavosť, koeficient tepelného odporu alebo stlačená sila. Ponúkame porovnanie týchto dvoch materiálov.

Pri izolácii strechy je lepšie polyiso než sklená vata

Foto: Fotolia

Strešná izolácia budovy zohráva kritickú úlohu v minimalizovaní tepelných strát a energetických nákladov. Izolačný materiál by nemal spĺňať iba predpísané technické požiadavky, ale ponúkať aj čo najlepšie parametre a trvanlivosť.

Čo je minerálna vlna

Často používaným izolačným materiálom je minerálna vlna. Skladá sa z anorganických vlákien prírodného alebo syntetického pôvodu. Má lepšie tepelno-izolačné vlastnosti ako polystyrén. Svoje využitie má aj ako zvuková prípadne protipožiarna izolácia.

Minerálne vlákno sa získava z bazaltu, sideritu, vápenca, pieskovca, do zmesi sa pridávajú aj recyklované suroviny ako sklo alebo koks. Minerálna vlna je známa aj pod názvami ako sklená vata, trosková vlna, sklená alebo kamenná vlna.

Minerálna vlna bola prvýkrát použitá v Nemecku v 19. storočí a je jedným z prvých komerčne vyrábaných izolačných materiálov. Vzniká roztavením skla, horniny, škváry alebo inej suroviny a jej vyformovaním na veľmi tenké vlákna podľa špecifického účelu použitia.

Sklená vata sa najčastejšie používa pri zatepľovaní fasád budov. Medzi jej výrobcov patria napríklad spoločnosti Isover, Knauf Insulation, alebo Rockwool. Minerálnu vlnu možno kúpiť v každých väčších stavebninách. Cena sklenej vaty sa pohybuje od 1 eur/m2 pri hrúbke 50 mm až po takmer 10 eur/m2 hrúbky 220 mm. Aktuálne cenníky sa dajú nájsť na stránkach predajcov.

Sklená vata ISOVER sa predáva v rolovaných balíkochFoto: Fotolia

Čo je polyiso

Polyisokyanurát, taktiež známy ako PIR, polyiso alebo ISO, je termoplast. Zvyčajne sa vyrába ako pena a používa na tvrdú tepelnú izoláciu. Z chemického hľadiska je podobný polyuretánu (PUR), avšak zastúpenie metylén diphenyl diisokyanátu je vyššie, okrem ďalších rozdielov.

Polyiso bolo vyvinuté v 30. rokoch minulého storočia a najskôr sa používalo pri izolácii pivných sudov. Odvtedy sa aplikovanie materiálu o niečo rozšírilo a dnes predstavuje environmentálne priaznivé riešenie izolovania strechy alebo fasády budov. Zvyčajne má podobu pevnej peny, stlačenej medzi dvoma doskami.

Porovnanie minerálnej vlny a polyiso

Pri výbere izolácie sú dôležité konkrétne faktory, ktoré sa porovnávajú, ako napríklad horľavosť, koeficient tepelného odporu alebo stlačená sila. John Letts (zo spoločnosti vyrábajúcej polyiso) ponúka porovnanie polyiso s minerálnou vlnou pri zatepľovaní striech v komerčných objektoch.

Izolačný materiál polyiso je výhodnejší na strechy väčších komerčných budov

Horľavosť

Minerálna vlna je vysoko ohňuvzdorná vďaka svojmu chemickému zloženiu odpudzujúceho oheň. Preto je obľúbeným riešením pre komerčné budovy, kde má toto kritérium dôležitý význam. Anorganické vlákna, z ktorých sa vlna skladá, majú bod topenia až pri viac ako 538 °C.

Polyiso izolant má tiež dobré ohňuvzdorné vlastnosti, ako termomateriál nepodlieha roztápaniu ani mäknutiu vplyvom tepla a času.

Tepelné vlastnosti a hmotnosť

Minerálnu vlnu nájdeme častejšie na bočných fasádach než strechách budov. Je to z toho dôvodu, že je ťažká a vyznačuje sa pomerne nízkym koeficientom tepelného odporu (hodnota R je 3,8).

Izolácia z minerálnej vlny je 4,5-krát ťažšia než polyiso a vyžaduje dvojnásobný počet dosiek pri upevňovaní. To, samozrejme, zvyšuje náklady projektu. Na druhej strane vyššia hustota sklenej vaty znamená lepšiu zvukovú izoláciu ako polyiso.

Polyiso ponúka najvyšší R koeficient zo všetkých izolačných materiálov z pevnej peny. To znamená, že odoláva prúdeniu tepla a udržuje interiér budovy teplý alebo chladný, v závislosti od obdobia.

Polyiso sa vyznačuje o takmer polovicu vyšším koeficientom tepelného odporu (R=5,6 – 8) ako minerálna vlna. Hoci časom táto hodnota klesá, obklady z fólie alebo plastu môžu číslo stabilizovať.

Stlačená sila

Stlačená sila priamo súvisí s trvanlivosťou materiálu a možno ju definovať ako schopnosť dosky z pevnej peny zachovať si tvar pri pôsobení sily. Minerálna vlna je síce hrubý izolant, no jej stlačená sila predstavuje iba 11 psi (libier na štvorcový palec).

Z toho vyplýva, že napríklad mechanický spojovací materiál, častá chôdza, vibrácie a iné formy vonkajšieho tlaku môžu výrazne poškodiť izoláciu. Ak raz šliapnete na minerálnu vlnu, už sa úplne nevráti do pôvodného stavu, čo môže mať za následok zníženie tepelného výkonu.

Naproti tomu stlačená sila pri polyiso sa pohybuje medzi 16 až 25 psi. To je dostatočne na to, aby si materiál zachoval tvar aj pri tlaku z chôdze alebo bežnej údržbe strechy.

Cena minerálnej vlny sa pohybuje od 1 do 10 eur/m2 podľa hrúbky Foto: Fotolia

Environmentálny dopad

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Napriek rastúcej obľúbenosti čerpadiel záujem o plynové kotly neopadá

Napriek rastúcej obľúbenosti čerpadiel záujem o plynové kotly neopadá

Používatelia volia kondenzačné kotly pre nižšiu cenu, jednoduchšiu inštaláciu aj lacnejší servis.

EE Club: Akú perspektívu má biomasa vo výrobe tepla? (Pozvánka na diskusiu)

EE Club: Akú perspektívu má biomasa vo výrobe tepla? (Pozvánka na diskusiu)

Denník Energie-portal.sk pozýva na ďalšie podujatie v rámci cyklu diskusií EE CLUB.

Ako dokáže správca budovy znížiť spotrebu a náklady na energie? Mapovali sme možnosti

Ako dokáže správca budovy znížiť spotrebu a náklady na energie? Mapovali sme možnosti

Viaceré opatrenia sa dajú zrealizovať rýchlo a efekt môžu priniesť už v najbližšej vykurovacej sezóne.