Stanislav Janiš: Využívanie odpadného tepla je cesta aj pre slovenské teplárenstvo

Systémy diaľkového vykurovania zásobujú teplom 761-tisíc domácností na Slovensku. Podobne ako celá energetika, aj teplárenstvo sa má dekarbonizovať. Zatiaľ čo v uhlíkovej náročnosti výroby elektriny patríme medzi premiantov, teplo v sídliskových bytovkách pochádza najmä z plynu.

Aké zdroje by ho mohli nahradiť a v akej miere? Dá sa tzv. "účinný" systém CZT dosiahnuť aj inak, než pridávaním nových obnoviteľných zdrojov? Akú cestu si vyberie Slovensko? Aký je podľa zástupcu teplárenského odvetvia reálny potenciál geotermu, biomasy, biometánu, či vodíka a v čom vidí najväčšiu budúcnosť?

V čom je súčasná situácia v teplárenstve podobná roku 1999 a prečo má byť jednotný prístup v energetike krajín EÚ utópiou? Aj o týchto témach hovoril na Konferencii vodohospodárov v priemysle Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Unifikácia nerealizovateľná

„Európa sa podľa mňa vydala na nie dobrú cestu, pričom ambície presahujú možnosti. Najmä častá zmena legislatívy rozkývala energetiku,“ myslí si.

Európska únia prijala v roku 2016 tzv. zimný energetický balík, ktorý bol na Slovensku implementovaný do zákonov iba nedávno. No už od roku 2019 je tu Európska zelená dohoda, ktorá nanovo otvára všetky smernice a nariadenia v energetike.

„V takomto prostredí obrovského aktivizmu sa nedá investovať. Chýba istota a neviete, čo bude zajtra, nieto ešte pri investíciách na dekády dopredu. Napriek tomu, že Lisabonská zmluva hovorí, že energetický mix je v rukách štátov, krajiny sú tlačené do akéhosi ideálneho sveta.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.