Jadrové palivo poškodené pri havárii pred 11 rokmi na II. bloku v Paksi odviezli na ďalšie spracovanie

Pomoc s likvidáciou následkov havárie prišla zo strany spoločnosti TVEL. Ako zdôrazňuje Vladislav Vetrovec, autor článku v Technickém týdenníku, TVEL v rekordnom čase vyvinul nové technológie pre vysporiadanie sa s týmto ojedinelým typom havárie. Úroveň radiácie na reaktorovom sále prekračovala limity pre radiačných pracovníkov, takže sa museli použiť diaľkovo riadené robotické manipulátory.

Zo špeciálnej plošiny umiestnenej nad bazénom pre výmenu paliva boli poškodené a deformované palivové súbory premiestnené do hermetických puzdier. Tie následne putovali do bazéna spolu s nepoškodeným vyhoreným palivom. Odstraňovanie paliva skončilo po takmer troch rokoch od havárie.

TVEL odviezla poškodené palivo na ďalšie spracovanie

Prevoz poškodeného sa uskutočnil len pred pár týždňami v špeciálnom kontajneri po železnici cez Ukrajinu a Rusko. Ten bránil úniku radiácie do okolitého prostredia a zaisťoval chladenie pre prevenciu reťazovej reakcie. Štandardne sa použité jadrové palivo z JE Paks skladuje a chladí v bazéne 5 rokov a potom sa premiestni do suchých kontajnerov.

Príčiny incidentu posudzovali v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu aj českí a slovenskí vedci. Jozef Mišák, riaditeľ pre stratégiu ÚJV Řež, spomína: "Prvotnou príčinou bolo, že sa JE Paks rozhodla pred výmenou prívodov napájacej vody chemicky vyčistiť generátory pary s cieľom znížiť radiačnú záťaž. Po chemickom čistení sa v trubičkách parogenerátora narušili vrstvičky oxidov a korózne produkty sa potom počas prevádzky v priebehu mesiacov postupne uvoľňovali a usadzovali na palivových súboroch. Tým sa znižoval prietok chladiacej vody, takže bolo potrebné palivo z reaktora vybrať skôr, ako vyhorelo."

Podľa Františka Hezoučkého, docenta Fakulty strojní Západočeské univerzity a bývalého generálneho riaditeľa JE Temelín, príčiny havárie spočívali v tom, že prevádzkovateľ elektrárne dekontaminoval parné generátory, ale ponechal pri tom v aktívnej zóne reaktora palivo. „Korózne produkty z parogenerátorov zaniesli palivové články a bolo nutné ich chemicky vyčistiť. Toho sa ujala práve Framatome ANP (neskôr premenovaná na AREVA). Chemické čistenie prebiehalo dobre, ale pri výpadku elektrického napájania sa palivové články v autoklávach prehriali a časť sa ich roztavila.“

Na čistenie paliva od usadenín bola použitá technológia určená pôvodne na dekontamináciu dielov, avšak doposiaľ nepoužitá na čistenie palivových súborov. Prvé pokusy so zariadením menšej kapacity prebehli v roku 2001. V marci 2003 sprevádzkovali zariadenie schopné čistiť naraz 30 kaziet. Konštruktéri Framatome však podcenili chladiace systémy zväčšeného zariadení a nezabezpečili ich dostatočné zálohovanie. Preto došlo po dokončení čistenia 7. vsádzky kaziet k havárii.

Vplyvom neadekvátnych meracích zariadení a poplašnej signalizácie, ktorými bol čistiaci systém vybavený, personál JE Paks neurčil včas a správne hroziace nebezpečenstvo. Došlo k deformácii a poškodeniu všetkých 30 palivových súborov, ktoré sa nachádzali v čistiacej nádrži. Že všetko neprebieha podľa plánu zistili až podľa prekročenia limitov pre vzácne plyny a jód detektory na reaktorovom sále.

Havária nesúvisela s reaktormi

Jozef Mišák dodáva: "Uvedená havária v Paksi nesúvisí s reaktorom, ale s konštrukciou a chybami v prevádzkovaní čistiaceho zariadenia. Na iných reaktoroch tento problém nevznikol a nevzniká. Na nich nebol použitý spôsob dekontaminácie parogenerátorov ako v Paksi. Nebolo teda potrebné palivové kazety čistiť. Nejde ani o bežné použitie technológie Areva, od ktorej prevádzkovateľ nakoniec ustúpil. Bolo to výnimočné použitie technológie čistenia, ktorá normálne nie je nutná."

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.