Závery a odporúčania odbornej komunity z konferencie Smart metering.
V druhej polovici novembra prednášatelia pred takmer
150 účastníkmi 5. ročníka konferencie Smart metering
prezentovali viaceré poznatky a skúsenosti z doterajšieho
zavádzania inteligentných meracích systémov (IMS) v EÚ a na
Slovensku a taktiež diskutovali o ďalšom postupe
zavádzania IMS a perspektívne aj inteligentných sietí u nás.
V nasledujúcich riadkoch zhrňujeme niektoré závery
a odporúčania pre relevantné orgány a subjekty
energetického trhu.
Odvetvie elektroenergetiky na globálnej, európskej i národnej
úrovni čelí novej paradigme, nakoľko prechádza hlbokými
štrukturálnymi zmenami smerom k decentralizovaným zdrojom na
báze obnoviteľných zdrojov energie. Výroba sa stáva rovnako
variabilná ako spotreba.
Konečný spotrebiteľ sa dostáva do
centra diania, keďže môže ťažiť z nových technológií –
ovplyvňovať nielen spotrebu, ale aj výrobu energie (vzniká
nový typ užívateľa, tzv. prosumer – ktorý energiu nielen
spotrebováva, ale prostredníctvom obnoviteľných zdrojov aj vyrába
a prípadne jej prebytky dodáva do siete).
Na tieto nové výzvy reaguje aj EÚ projektom Energetickej únie,
ktorý pozostáva z piatich pilierov: bezpečnosť dodávok
energie, integrovaný trh v Európe, racionalizácia spotreby
cestou vyššej energetickej účinnosti, znižovanie uhlikového
profilu energie (dekarbonizácia) a plné zapojenie výskumu
a vývoja.
1. Smart metering/smart grid v EÚ
Inteligentné meracie systémy (smart metering systems), ktoré sa
začali inštalovať na koncových odberných miestach vo viacerých
krajinách EÚ, sú iba jednou časťou budúcich inteligentných
sietí (smart grids), ktoré vďaka pridanej obojsmernej digitálnej
komunikácii medzi dodávateľom a spotrebiteľom, inteligentnému
meraniu, monitoring a riadiacim systémom posilnia postavenie
spotrebiteľa, umožnia väčšiu integráciu obnoviteľných zdrojov
energie do distribučných sústav, vyššiu energetickú
efektívnosť, eliminujú poruchové stavy a riziká.
Zatiaľ je
EÚ iba na začiatku tejto cesty, v popredí je najmä
Francúzsko a Veľká Británia, ktoré na celkových
investíciách do smart grids sa podieľajú celou tretinou. V druhej
vlne investorov sú: Nemecko, Španielsko, Taliansko a Dánsko.
Pokiaľ ide o inteligentné meracie systémy (IMS), 16 krajín
EÚ plánuje ich plný roll-out, ďalšie tri krajiny (vrátane
Slovenska) čiastočný roll-out. A tak do roku 2020 bude mať
až 72 % zákazníkov v elektroenergetike krajín EU inštalované
inteligentné meracie zariadenia.
1.1. Problémy/nové výzvy
Všeobecne je zhoda v tom, že inteligentné siete a IMS
ako ich súčasť sú správnym smerom, ktorým Európa vykročila.
Avšak je ešte veľa nejasných vecí, otázok a prekážok.
Analýza nákladov a prínosov (CBA), tak ako bola
zostavená v jednotlivých krajinách EÚ, nie je jednotná,
univerzálna, má veľa premenných, ktoré nedokážeme dnes
jednoznačne vyhodnotiť aj preto, že jednotlivé krajiny
vychádzali iba z predpokladov a zohľadňovali v nej aj
svoje špecifiká (obr. 1).
Obr. 1: Predpokladané efekty CBA v krajinách EÚ (Zdroj: J.
Pánek, EK, DG Energy)
Európska komisia na začiatku definovala 10 funkcionalít,
ktoré by mali spĺňať všetky IMS. Prax však ukazuje, že zo 16
krajín, ktoré plánujú plný roll-out, iba 8 krajín inštaluje
merače s odporúčanými funkcionalitami. A potvrdzuje
sa, že sa vynechávajú také funkcionality IMS, ktoré sú
dôležité pre koncového odberateľa, teda zákazníka.
Osobitným problémom je nejednotná štandardizácia,
existuje okolo 500 rôznych rovnocenných komunikačných
štandardov, čo pochopiteľne značne komplikuje ba až niekedy
znemožňuje komunikáciu nielen medzi jednotlivými zariadeniami v
sieti, ale aj medzi prvkami IMS a tiež IMS a zariadeniami/systémami
užívateľov sústav a meraných dát vrátane poskytovateľov
energetických služieb.
Len pomaly sa zavádzajú, resp. absentujú silné ekonomické
stimuly (diferencované tarify), ktoré by motivovali konečného
spotrebiteľa k ekonomickému správaniu, napríklad tým, že
časť spotreby energie (pranie, ohrev teplej vody a iné)
presunie mimo odber v špičke (dobrým príkladom je Veľká
Británia – obr. 2). Respektíve je potrebné poskytnúť stimuly
na využívanie obnoviteľných zdrojov, energetický manažment
domácnosti a pod. Pritom pod stimulmi sa nemyslí priama
podpora výroby elektrickej energie doplatkom alebo určením
výkupnej ceny, ale malo by ísť skôr o rôzne nástroje alebo
politiky vlády, ktoré ale nedeformujú trh s elektrinou a nebudú
vyžadovať v krátkom čase ďalšie stimuly v iných častiach
elektroenergetického sektora, ktoré by riešili vzniknuté dopady
tých prvých stimulov.
Obr. 2: Prípadová štúdia z Veľkej Británie –dynamické
tarify (Zdroj: European Utility Week, 2015)
2. Doterajšie skúsenosti zo zavádzania inteligentných
meracích systémov na Slovensku
Predstavitelia všetkých troch regionálnych distribučných
spoločnosti (Východoslovenská distribučná, Západoslovenská
distribučná a Stredoslovenská energetika – Distribúcia)
deklarovali, že inštalácia IMS prebieha v súlade s platnou
koncepciou a legislatívnym rámcom.
Ku koncu októbra bolo
nainštalovaných 20-tisíc IMS pre odberné miesta s odberom
nad 15 MWh/ročne. Nič by nemalo prekaziť zámer, aby ku koncu
roka 2015 bolo nainštalovaných toľko IMS, ktoré počtom
reprezentujú minimálne 80 percent koncových odberných miest
I. kategórie.
Samotná inštalácia IMS je v SR po technickej stránke
viac-menej zvládnutý proces, avšak v blízkej budúcnosti
bude potrebné urobiť niektoré legislatívne, ekonomické
i technické opatrenia.
V rámci európskych krajín, ktoré sa rozhodli pre plný
roll-out, existujú rozličné technologické prístupy k tomuto
procesu a tiež rozdielne tempo zavádzania (Taliansko – prvé
plošné nasadenie; Škandinávia – státisíce odberných miest,
rôzne riešenie v rôznych oblastiach; Nemecko – selektívny
prístup, najvyššie nároky na bezpečnosť; Rakúsko – menšie
pilotné projekty z rôznych riešení; Česko – pilotný
projekt do 40 tisíc odberných miest), takže neexistuje jeden
univerzálny recept ako postupovať. Napriek dosiahnutým výsledkom
je to aj pre SR proces, ktorý si vyžiada určitý čas a aj
potrebu spätnej väzby a prípadnej korekcie.
Doterajšie skúsenosti:
Regionálne distribučné spoločnosti zatiaľ nevyčísľujú
ekonomický benefit z nasadzovania IMS, keďže ani neprebehlo
reálne vyhodnotenie prínosov testovacej fázy 2014/2015.
Ani pre koncového zákazníka nie je nateraz známy efekt
úspory energie z nasadzovania IMS, keďže iba samotné údaje
z elektromeru nemajú takú argumentačnú hodnotu, aby menil
návyky spotrebiteľa... Chýbajú ekonomické stimuly zo strany
dodávateľov, z dôvodu legislatívnych obmedzení, (napríklad
flexibilné a časovo rozlíšené tarify), aby motivovali
spotrebiteľa presúvať časť svojej spotreby mimo špičku.
Energetický manažment jednotlivých odberných miest
domácnosti nie je na takej úrovni, aby umožňoval merať spotrebu
jednotlivých spotrebičov v čase a prípadne automaticky
presúvať ich spotrebu mimo špičkový odber...
Ochota regulátora (URSO) zaviesť dynamické tarify ako
stimul pre maloodber nie je jednoznačná a vyznieva ako
váhanie... Odborná verejnosť, rešpektujúc nezávislosť
regulátora, očakáva väčšiu ochotu URSO zúčastňovať sa
diskusií na odborných fórach (konferencie, semináre) a zavádzať
také nástroje regulačnej politiky, ktoré by flexibilne reagovali
na implementáciu IMS a meniaci sa trh.
Súčasný regulačný rámec je malo flexibilný a nestačí
reagovať na vývoj nových technológií aj potreby trhu.
Zvyšovanie povedomia a osvetová kampaň, ktorá by
vysvetľovala koncovému užívateľovi zmysel a prednosti
využívania IMS sa rozbieha veľmi pomaly. Prístup
Východoslovenskej distribučnej, ktorá informuje zákazníkov
prostredníctvom letákov, je skôr ojedinelý. Je potrebný
spoločný, koordinovaný postup nielen zo strany vlády ale aj
výrobcov elektriny, dodávateľov, obchodníkov, distribučných
spoločnosti, ale aj SEPS-u, OKTE a ďalších.
Miestne distribučné spoločnosti sa zapojili do procesu
inštalácie IMS a potvrdzuje sa, že tu by sa efekty nasadenia
inteligentného merania na lokálnej úrovni mohli výraznejšie
prejaviť, najmä u tých miestnych DS, ktoré v sebe
integrujú funkcie dodávateľa, obchodníka aj distribútora. Avšak
aj tu existujú určité limity. Aby sa technické aj obchodné
efekty u nich naplno prejavili, miestne DS budú musieť
pomerne masívne investovať do modernizácie a obnovy
infraštruktúry. Je však potrebné riešiť aj určité
legislatívne prekážky. Dodávatelia majú povinnosť fakturovať
odberateľom na mesačnej báze, čo môže vyvolať silnú nevôľu
zákazníkov z nárazového zvýšenia ceny v niektorých
mesiacoch (keďže napríklad spotreba energie za január tvorí až
18 percent ročnej spotreby...)
Z technického pohľadu:
Pilotné projekty, hlavne technológie PLC, ukázali viacero
slabých miest a nepreukázali pripravenosť pre použitie veľkého
plošného nasadenia.
Vysúťažení dodávatelia testovaných technológií
neplnia často v reálnych podmienkach PDS deklarované termíny,
parametre ani funkcionality.
V oblasti komunikačných technológií nie je jednoznačné
odporúčanie, technológie GPRS sú pri menšom počte odberných
miest funkčné, avšak ďalšie technológie (varianty PLC,
LonWorks) majú aj slabé stránky.
Použiteľnosť zahraničných riešení v podmienkach SR je
obmedzená.
Technológie je nutné naďalej overovať a dolaďovať
v rámci už rozbehnutých projektov a vylepšovať ich v
zmysle aktuálnych a budúcich požiadaviek v širšom kontexte.
Aj napriek počiatočným prekážkam projekt IMS je zmysluplný,
pretože generuje dáta pre:
A zároveň vytvára podklady pre:
analýzu stavu siete,
optimalizáciu zapojenia,
zvýšenie efektívnosti a zníženie strát,
riešenie nežiadúcich a poruchových stavov,
integráciu a riadenie OZE
podporu rozvoja využitia elektromobility.
Obr. 3: Potenciálne ciele a benefity z inteligentných
meracích systémov a inteligentných sietí z pohľadu
zákazníka (Zdroj: I. Chrapčiak, Schrack Technik)
Obr. 4: Potenciálne ciele a benefity z inteligentných
meracích systémov a inteligentných sietí z pohľadu
trhu (Zdroj: I. Chrapčiak, Schrack Technik)
Sieť nemôže byť inteligentná, presnejšie nemôže existovať
vôbec, ak nemáme inteligentné meranie so zodpovedajúcou
komunikáciou. Je neefektívne a takmer zbytočné, aby meranie bolo
inteligentné, ak nad ním nebudeme budovať inteligentnú sieť.
Všetko to bude prakticky zbytočné, ak meranie nebude správne
a komplexné.
3. Očakávané udalosti a najbližšie trendy
Inštalácia inteligentných meracích systémov bude pokračovať,
do konca roka 2016 IMS pre 80 perc. koncových odberných miest
kategórie II. a IV. (ročná spotreba väčšia alebo rovná 4
MWh). Očakáva sa aktualizácia CBA na základe skúsenosti
z doterajšieho priebehu zavádzania IMS. Pričom plný roll-out
sa má zavŕšiť do roku 2020, dokedy by sa malo pokryť 80 perc.
koncových odberných miest kategórie III. (ročná spotreba väčšia
alebo rovná 4 MWh, rezervovaná kapacita < 30kW).
Z pohľadu globálnych trendov v elektroenergetike:
Rozvoj variabilných a decentralizovaných zdrojov na
báze OZE.
Zvyšovanie flexibility energetickej sústavy, aby bola
schopná sa vyrovnávať s rýchlymi zmenami v spotrebe
a/alebo vo výrobe.
Regulácia odberu na strane spotreby (demand response), a to
podporou a rozširovaním IMS ako aj prispôsobovaním
regulačných rámcov.
Nová kategória spotrebiteľov, tzv. prosumers (samovýroba
energie na báze OZE, vlastná spotreba ako aj dodávka prebytočnej
energie do siete).
Nová výzva pre distribučné spoločnosti: tok energie
nielen z VN k spotrebiteľovi, ale aj opačne.
Očakávané nové druhy spotreby: napríklad elektromobily,
tepelné čerpadlá.
4. Zhrnutie
Inovovať regulačný rámec vo väzbe na IMS príp. konceptu
inteligentných sietí.
Prehodnotiť CBA a optimalizovať postup implementácie
IMS.
Vytvoriť národnú stratégiu budovania inteligentných
sietí (Česká republika takúto vládnu stratégiu už schválila).
Aktivizovať a vhodnými stimulmi mobilizovať
koncového užívateľa, aby lepšie chápal nové možnosti úspor
energie a z toho vyplývajúce ekonomické benefity pre
seba.
Z odborných vystúpení a diskusie na konferencii Smart
metering 2015 (19.11.2015) spracoval Jozef Šupšák, organizátor
konferencie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.