Odstúpenie šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka je symbolickým vyvrcholením roky
trvajúceho, ale zamlčaného politického prepojenia regulátora a vlády.
Veríme, že súčasná vláda toto prepojenie neobnoví a otvorí priestor pre
nový vietor v slovenskej energetike.
Sme presvedčení, že v prospech spotrebiteľov, ale aj ostatných
účastníkov elektroenergetického trhu by hrali nasledovné zmeny v
činnosti ÚRSO:
• Predvídateľnosť rozhodovania:
Nečakané rozhodnutia zvyšujú mieru neistoty v sektore. V nedávnej
histórii sme ich zažili mnoho: G-komponent, úprava administratívnych
pravidiel pre dotácie OZE v roku 2013, či náhle zvýšenie TPS a TSS pre
samovýrobcov z 30 % na 100 %. Investície v energetike sú nákladné a
trvajú dlho. Zmeny by preto mali byť pomalé a predvídateľné.
• Transparentnosť rozhodovania:
Kritika nedostatočnej transparentnosti zaznieva tak z radov domácich
podnikateľov a expertov, tak aj od Európskej komisie. Či už je to
transparentnosť obstarávania (napríklad výberu dodávateľa poslednej
inštancie v r.2014), alebo rozdeľovanie financií v dotačných schémach
(napríklad čiastkové rozdelenie TPS medzi distribútorov). Tvrdenie o
obchodnom tajomstve v týchto prípadoch neobstojí, keďže sa jedná o
rozdeľovanie vynútených platieb od spotrebiteľov.
• Spoluúčasť verejnosti na rozhodovaní:
Tvorba regulačnej politiky by mala prebiehať za účasti všetkých
dotknutých strán, od výrobcov, cez distribútorov a dodávateľov, až po
zástupcov spotrebiteľov z radov firiem a domácností. Rozhodovanie o
otázkach zásadných pre celé hospodárstvo nemôže prebiehať za zavretými
dverami. Riziko ovplyvňovania záujmovými skupinami je v takom prípade
obrovské.
• Prehodnotenie rozsahu regulácie a otváranie trhu:
Regulovať ceny dodávok v čase, keď existuje 20 konkurenčných
dodávateľov, brzdí rozvoj trhu. Spotrebitelia nemôžu profitovať z
inovatívnych produktov a súboj konkurentov sa mení len na súboj o
centové rozdiely v koncových cenách. Účel regulácií by mal byť
pravidelne prehodnocovaný, s jasne definovanými cieľmi a alternatívnymi
cestami, ako tieto ciele dosiahnuť.
• Aktívna spolupráca s Ministerstvom hospodárstva a vládou na odstraňovaní „elektrickej dane“: Dnes
sú do ceny elektriny prenesené viaceré faktory environmentálnej
politiky (podpora obnoviteľných zdrojov) a sociálnej politiky (podpora
uhlia). Predražujú koncové ceny elektriny a znižujú konkurencieschopnosť
slovenských firiem. Mali by byť presunuté do štátneho rozpočtu, kam
prirodzene patria. Viac v publikácii INESS Elektrická daň.
• Nezávislosť od politických cieľov: Zmyslom
činnosti regulačného úradu nemá byť napĺňať billboardy vlády. Cieľom
regulátora nesmie byť minimalizácia koncových cien, ale plynule
fungujúci trh, do ktorého prichádzajú investori, nízka miera neistoty
(vrátane tej právnej), existencia priestoru na inovácie, a podnikateľské
objavovanie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.