V otázke prípustnosti cenovej regulácie pri dodávkach
plynu sa nedávno Súdny dvor EÚ svojím rozsudkom proti Poľsku1
postaral o niekoľko dôležitých objasnení. Článok vyšiel v prílohe ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo 2015/11.
V zásade má ceny regulovať trh, avšak zásahy do diania
na trhu sú prípustné, pokiaľ sú potrebné na ochranu odberateľov
a pokiaľ sa pravidelne preveruje, či sú regulované ceny ešte
nutné. Rozsudok má vplyv aj na slovenskú reguláciu cien
prostredníctvom ÚRSO.
Trh s energiami, predovšetkým dodávka plynu a elektriny,
je pod vplyvom napätia medzi protikladnými cieľmi, a síce
voľným, liberalizovaným trhom na strane jednej a bezpečným
zásobovaním, ochranou odberateľov pred nadmernými cenami
a energetickou chudobou na strane druhej.
Na summite EÚ v máji 2013 bol potvrdený zámer vytvoriť
do konca roka 20142 jednotný
vnútorný európsky trh so zemným plynom, ktorý spotrebiteľovi
ponúka možnosť vybrať si dodávateľa plynu. Tým
budú dodávatelia plynu prinútený k trhovým, nízkym
cenám.
Zaiste si však aj autori smernice o spoločných pravidlách
pre vnútorný trh so zemným plynom boli vedomí skutočnosti, že
na základe geografickej polohy a polohy výskytu zemného plynu
je počet dodávateľov plynu obmedzený, a teda aj súťaž
obmedzená, a preto treba prijať opatrenia na ochranu
spotrebiteľov pred príliš vysokými cenami a na zabezpečenie
bezpečného zásobovania.
Tento rozpor medzi voľným trhom a potrebnou reguláciou sa
pokúša vyriešiť článok 3 smernice o spoločných
pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorý na strane
jednej v ods. 1 určuje „aby plynárenské podniky
fungovali v súlade so zásadami tejto smernice s cieľom
dosiahnuť konkurencieschopný, bezpečný a vzhľadom na
životné prostredie udržateľný trh so zemným plynom, a aby
tieto podniky neboli diskriminované z hľadiska ich práv alebo
povinností,“ a na strane druhej uvádza, že „členské
štáty môžu podnikom fungujúcim v plynárenskom odvetví
z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť
povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať
na bezpečnosť vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosti,
kvality a ceny dodávok, a ochranu životného prostredia
vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných
zdrojov a ochrany klímy“.
Avšak tieto povinnosti musia byť jasne definované,
transparentné, nediskriminačné a overiteľné a zároveň
musia plynárenským podnikom Spoločenstva zaručovať rovnosť
prístupu k spotrebiteľom v jednotlivých štátoch.
Členské štáty prijmú náležité opatrenia na ochranu
koncových odberateľov a zabezpečia najmä, aby existovali
dostatočné záruky na ochranu zraniteľných odberateľov. V tejto
súvislosti každý členský štát vymedzí koncept zraniteľných
odberateľov (s cieľom zaoberať sa energetickou chudobou), a môže
okrem iného ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov
v krízových časoch.
Zásady smernice poskytujú členským štátom relatívne veľký
interpretačný priestor pri zavádzaní regulácií trhu a iných
opatrení.
Európska komisia je však veľmi aktívna, keďže členským
štátom pravidelne posiela upomienky a podnety a pravidelne
zostavuje správy o realizácii trhu s energiami.
Nakoľko Poľsko na viacero upomienok od Európskej komisie
nereagovalo, táto sa obrátila prostredníctvom žaloby podanej 24.
januára 2014 na Súdny dvor EÚ.
Súdny dvor EÚ súhlasil so žalobným návrhom Európskej
komisie a určil, že Poľská republika uplatňuje neprimerané
opatrenie, ktoré je v rozpore s článkom 3 ods. 2
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, a teda
si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto
smernice.
Z predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že za
neprijateľné regulatívne opatrenie je nutné považovať také,
ktoré
i. ukladá
energetickému podniku povinnosť požiadať o schválenie cien
dodávok zemného plynu, pričom táto povinnosť nie je časovo
obmedzená a nepodlieha žiadnemu preskúmaniu situácie na trhu
s plynom, ktorá by takúto intervenciu štátu odôvodňovala,
a
ii. so všetkými
energetickými podnikmi zaobchádza rovnako bez ohľadu na ich
postavenie na trhu s plynom a bez ohľadu na kategórie
odberateľov ich dodávok, t. j. zaobchádza rovnako s koncovými
priemyselnými odberateľmi, veľkoobchodníkmi a domácnosťami.
Poľské vnútroštátne právo tak podľa Súdneho dvora EÚ išlo
svojou regulačnou politikou nad rámec toho, čo je potrebné na
dosiahnutie ochrany pred neprimerane vysokými cenami plynu.
Čo znamená tento rozsudok pre Slovenskú republiku
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.