Hlinikárskemu priemyslu zvoní v EÚ umieračik. Kvôli energiám

Časopis RECYCLING magazín priniesol v aprílom čísle zaujímavú správu o problémoch hliníkového priemyslu v EÚ pod titulkom „CEO manažéri hliníkového priemyslu napísali otvorený list.“ Devätnásť vrcholových predstaviteľov a riaditeľov európskeho hliníkového priemyslu adresovalo otvorený list premiérom a vládam členských štátov EÚ.

V dokumente žiadajú týchto predstaviteľov, aby prehodnotili svoje priemyselné politiky v oblasti ochrany klímy a energetiky a zabránili tak ďalšej de-industrializácií a únikom investícií do zahraničia. List poukazuje na to, že v Európe priamo v hliníkovom priemysle pracuje 250 000 pracovníkov a ďalších jeden milión pracovných miest je závislých na tomto hutníckom odvetví. Hliník je jeden zo základných materiálov, ktorý pomáha prechádzať na nízkouhlíkové hospodárstvo.

List obsahuje tri základné požiadavky:

1. Kompenzácia nákladov v tomto odvetví sa musí riešiť až na úrovni EÚ, keďže v tomto špecifickom odvetví je nemožné prejsť na EÚ ETS (systém obchodovania s emisiami) formou nepriamych nákladov vložených do cien elektrickej energie. Pri výrobe hliníka sú totiž nepriame náklady až šesťkrát vyššie, ako priame náklady.

2. Ak chce EÚ zachovať konkurencieschopnosť tohto odvetvia aj po roku 2020, musí pokračovať v systéme bezplatných povoleniek v rámci EÚ ETS aj po tomto termíne v najviac postihnutých odvetviach priemyslu.

3. Európska komisia by mala poskytnúť dostatočnú právnu istotu a podporu v oblasti kompenzácií nákladov pre energeticky náročné priemyselné odvetvia – napríklad tie, ktoré sú priamo závisle na globálnych svetových cenách – pre dlhodobé zmluvy zabezpečujúce dodávky energií a tým aj podporu a udržanie ďalších investícií do odvetvia výroby hliníka.

Vrcholový predstavitelia hliníkového priemyslu v EÚ poukazujú v liste aj na to, že vzhľadom na vysoké ceny energií a dôrazne presadzovanú politiku EK v oblasti ochrany klímy a energie dochádza k jednostrannému zaťaženiu európskych podnikov a zvyšovaniu ich nákladových položiek. To spôsobuje znižovanie konkurencieschopnosti týchto podnikov na svetových trhoch a konečnom dôsledku aj k poklesu výroby hliníka v EÚ alarmujúcim tempom.

Alarmujúci príklad britských hlinikární

O tom, aký konkrétny vplyv na priemyselné podniky v EÚ majú rôzne direktívny a smernice EK, priniesol pred časom zaujímavý komentár Christopher Booker v denníku The Telegraph. Po celé roky bol najväčším zamestnávateľom na ostrove Anglesey vo Walese hliníkový závod, ktorý poskytoval 540 pracovných miest. Vzhľadom k tomu, že výroba hliníka je energeticky vysoko náročná, táto prevádzka bola najväčším odberateľom elektrickej energie vo Walese. Preto mala dojednané určité výhody a cenové zľavy s neďalekou atómovou elektrárňou Wylfa, ktorá jej poskytovala energiu dôležitú pre chod hlinikárne.

Po tom, ako jadrová elektráreň prešla do rúk štátu, právnici oznámili vedeniu hlinikárne, že ďalšie poskytovanie cenových zliav by bolo Komisiou považované za nedovolenú „štátnu pomoc“ a nebolo by v súlade s pravidlami EÚ. Trhové ceny však túto hlinikáreň ekonomicky položili a zatvorili ju. Ďalšia hlinikáreň v Lynemouth bola dokonca väčšia ako v Anglesey. Energeticky bola sebestačná, keďže na výrobu elektrickej energie využívala vlastné uhoľné elektrárne. Po prijatí smernice o veľkých spaľovacích zariadeniach ale vysvitlo, že táto elektráreň nesplní emisné limity a preto bude musieť byť taktiež zatvorená. Ako dominový efekt sa potom prejavilo aj zatvorenie hlinikárne v Lynemouth a strata ďalších 600 pracovných miest, píše Ch. Booker vo svojom príspevku.

Komisia plánuje

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.