Analýza vzoriek z vodných tokov na Hornej Nitre potvrdila výrazné znečistenie arzénom. Organizácia Greenpeace, ktorá si testovanie objednala, zo znečistenia viní Hornonitrianske bane. Zákon však maximálne prípustné hodnoty pre arzén v sedimentoch neurčuje.
Organizácia Greenpeace dala v októbri analyzovať desať vzoriek sedimentov z Hornej Nitry. „Vzorky odobrali z piatich vodných tokov, do ktorých spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. vypúšťa banské odpadové vody,“ uviedla organizácia.
Namerali výrazné znečistenie
Aktivisti a aktivistky organizácie Greenpeace odobrali v októbri sedimenty z tokov Krivý potok (Buchlová), Hlinky, Kristovček, Ťakov a Handlovka. Vzorky pochádzali vždy z dvoch miest toku.
Prvé bolo najbližšie k výpustu banských odpadových vôd a druhé vo vzdialenosti 30 až 250 metrov od tohto miesta, v závislosti od podmienok v koryte. Vzorky následne analyzovali akreditované laboratóriá ALS Czech Republic, s.r.o.

Všetky testované sedimenty obsahovali predovšetkým znepokojivé množstvá arzénu. Hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 21, 1 mg/kg až 3780 mg/kg. „Výsledky odhalili výrazné znečistenie arzénom,“ zhŕňa Greenpeace.
Arzén sa v životnom prostredí nerozkladá, naopak zotrváva v ňom. Časom sa môže hromadiť v telách živých organizmov a cez potravový reťazec putovať ďalej.
Zákon limit nestanovuje
Problémom, na ktorý ale Greenpeace upozorňuje, je, že konkrétne limitné hodnoty pre arzén v sedimentoch naša legislatíva neurčuje.
Hodnoty preto možno iba orientačne porovnať so zákonnými hodnotami pre dnové sedimenty určené na aplikáciu do pôdy či limitmi pre hodnoty arzénu zo zahraničia. „Slovenský zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén 20 mg/kg. Holandský dokument definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v sedimentoch a pôde,“ upozorňuje Greenpeace.
„Ak porovnáme nami zistené hodnoty s dostupnou legislatívou, v jednom mieste je množstvo arzénu až 189-krát vyššie. To je neprípustné. Treba si uvedomiť, že arzén má toxické účinky pre ľudské zdravie a vodné organizmy. Je mutagénny a karcinogénny,“ povedala Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.
Podľa environmetalistov by bolo pokračovanie ťažby v rámci nového, 12. ťažobného poľa mimoriadne škodlivé pre celý región.
„V súčasnosti prebieha intenzívna debata o budúcnosti hornej Nitry. Naše merania ukazujú, že ekologická záťaž v regióne je naozaj závažná. Aj keby sa už zajtra prestalo ťažiť, škody na životnom prostredí zostanú dedičstvom pre región a budúce generácie,“ doplnila Kohutková.
Od „kompetentných“ podľa nej treba očakávať dve konkrétne veci – aby určili presný dátum útlmu ťažby a aby sa zaviazali k likvidácii environmentálnych záťaží, ktorú ťažba v regióne zanechá.
Chystajú plán, v hre je viacero opatrení
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.