„Ak zaistíme správne podmienky, môžu sa biopalivá stať
účinným prostriedkom na zvýšenie bezpečnosti potravín,“
uviedol ďalej s tým, že správnym kľúčom k riešeniu
tejto dilemy je flexibilný prístup krajín, politikov
i spotrebiteľov.
Ako ďalej píše, biopalivá sa počas posledných rokov stali
jablkom sváru. Pre niekoho predstavujú obnoviteľný zdroj energie,
vyrobený z organickej hmoty, čarovný prútik v boji proti zmene
klímy. Iní však považujú biopalivá za existenčnú hrozbu,
ktorá súťaží o pôdu a vodu s plodinami, určenými
na výrobu potravín.
Ale toto je chybné delenie. Voľba nemôže byť o rozhodovaní
sa medzi potravinami a palivom. Efektívne môžeme využívať obe
komodity. Ak zaistíme správne podmienky, môžu sa biopalivá stať
účinným prostriedkom na zvýšenie bezpečnosti potravín tým, že
chudobným poľnohospodárom zabezpečia zdroj udržateľnej a cenovo
dostupnej energie.
V niektorých afrických vnútrozemských krajinách, stojí
benzín trikrát viac oproti globálnemu priemeru, takže ceny
pohonných hmôt sú jednou z hlavných prekážok poľnohospodárskeho
rozvoja. Rozšírenie využívania biopalív do týchto regiónov by
mohli zvýšiť produktivitu a vytvoriť nové pracovné
príležitosti, najmä vo vidieckych oblastiach.
Biopalivá sa stali skutočnosťou a ich používanie sa bude
naďalej zvyšovať. V roku 2013 biopalivá tvorili 3 %
celkového objemu paliva v celosvetovej doprave, ako uvádza
správa FAO a OECD. Zatiaľ čo toto percento podľa očakávanie
zostane stabilné, produkcia biopalív porastie v absolútnych
hodnotách, spolu rastom dopytu po pohonných hmotách.
Očakáva sa, že celosvetová produkcia biopalív sa v roku
2023 zdvojnásobí oproti úrovni v roku 2007. V takom prípade
sa na biopalivá spotrebuje 12 % svetovej produkcie obilia, 28 %
cukrovej trstiny a 14 % rastlinného oleja. Spolu
s nárastom produkcie biopalív budeme požadovať politiky,
programy a kapacity, ktoré zaručia ich udržateľnosť bez toho,
aby bol narušený trhy s potravinami, alebo ohrozená bezpečnosť
potravín, ktorý bude vždy na prvom mieste.
Flexibilita je kľúčom k snahe využiť rastúcu svetovú
produkciu biopalív na zvýšenie produktivity poľnohospodárstva,
urýchlenie rozvoja vidieka a zvýšenie bezpečnosti potravín.
Politici musia eliminovať konkurenčný tlak medzi potravinami a
pohonnými hmotami navrhnutím schém, ktoré budú čeliť kolísaniu
cien základných potravín. Podiel biopalív v konvenčnom palive by
sa mohol zvýšiť v čase, keď ceny potravín klesnú a ak
ceny stúpnu, podiel primiešavania biopalív by sa znížil. To by
mohlo slúžiť ako automatický stabilizátor. Chudobní farmári by
naďalej využívali masívny dopyt po svojich produktoch, aj keď
ceny potravín klesli a spotrebitelia by boli chránení pred rýchlym
alebo nadmerným rastom cien.
Národné ciele by tiež mohli byť pružnejšie. Ak sú mandáty
na používanie biopalív platné niekoľko rokov namiesto jedného,
?politici ?by mohli ovplyvniť dopyt, aby minimalizovali tlak na
ceny potravín.
Väčšia flexibilita na individuálnej úrovni by mohla byť
založená na podpore vozidiel, jazdiacich na flexibilné palivo, aké
sa používajú v Brazílii. Ak sú vozidlá vybavené motormi, ktoré
poháňajú fosílne palivá alebo zmes s vysokým percentom
biopalív, môžu sa spotrebitelia ľahšie adaptovať na zmeny v
cenách výberom medzi jedným alebo druhým.
Nájdenie správnej rovnováhy nebude ľahké. Ale ak využijeme
naše spoločné vedomosti, vrátane drobných poľnohospodárov
v rozvojových krajinách, a sústredíme sa na znižovanie
chudoby a ochranu zraniteľných, môžeme mať viac paliva, viac
jedla a väčšiu prosperitu pre všetkých.
Celý text vyšiel na stránke Project Syndicate
http://www.project-syndicate.org/commentary/biofuels-food-security-climate-change-by-jose-graziano-da-silva-2015-06
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.