Podstatou garantovaných energetických služieb je, že investícia do rekonštrukcie budovy alebo vykurovania sa spláca až z reálne dosiahnutých úspor.
Štát obnoví päť verejných budov s celkovou podlahovou plochou 22 346 štvorcových metrov za viac ako 22,25 milióna eur. Všetky projekty budú financované výlučne z Plánu obnovy a odolnosti SR.
V júni tohto roka o tom na návrh ministerstva dopravy rozhodla vláda, pričom ide o budovy v správe rezortu vnútra. Vynovenia sa dočkajú administratívne budovy v Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Žarnovici aj Košiciach, ako aj školiace stredisko v Leopoldove.
Zámer zahŕňa zateplenie obvodového plášťa a strechy, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovania, osvetlenia, inštaláciu vetrania s rekuperáciou aj využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
Hoci je pozitívne, že štát investuje do rekonštrukcie budov, plytvá pri tom cennými zdrojmi a mohol by postupovať efektívnejšie. Minulý týždeň na to upozornila Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK), podľa ktorej môžu vhodnejšie metódy financovania ušetriť milióny eur z verejných financií a zároveň garantovať dosiahnutie želaných úspor.
Podobný postoj v reakcii na otázky Energie-portal.sk v spojitosti s euurofondovou výzvou zaujala aj Naďa Hartmann, generálna riaditeľka spoločnosti ESCO Slovensko, ktorá je jednou z poskytovateľov garantovaných energetických služieb.
„Nenávratná finančná pomoc by sa mala z nášho pohľadu využívať hlavne na energetické opatrenia, ktoré sú pri budovách ekonomicky náročné s dlhou dobou návratnosti, ako je napríklad zateplenie, výmena dverí či výmena strechy,“ priblížila Naďa Hartmann.
Ako vysvetlila, garantované energetické služby poskytujú omnoho vyššiu pravdepodobnosť dosiahnutia sľubovaných energetických úspor. tie totiž musia zaistiť firmy poskytujúce garantované energetické služby, ktoré projekt realizujú. „Ich príjem je priamo naviazaný na dosahované energetické úspory v dlhšom časovom období,“ podotkla odborníčka.
Foto: Depositphotos
Veľa peňazí, málo muziky
Celkové investičné náklady na spomínanú obnovu piatich verejných budov predstavujú 22,25 milióna eur, pričom obnova má zabezpečiť minimálne splnenie stanoveného štandardu energetickej hospodárnosti, znížiť emisie skleníkových plynov a dosiahnuť priemernú úsporu energie na úrovni 1 696 kWh/m2 ročne.
„Akúkoľvek iniciatívu zo strany štátu smerom k zrýchleniu obnovy verejných budov vnímame pozitívne. Žiaľ, musíme upozorniť, že financovaním výlučne z Plánu obnovy vláda premrháva príležitosť zapojiť súkromný kapitál a ušetriť prostriedky na prípadnú obnovu ďalších budov,“ hodnotí Marcel Lauko, predseda správne rady APES-SK.
V mnohých krajinách pritom dlhoročne funguje model garantovaných energetických služieb (GES), ktoré v praxi znamená, že renovácie sú splácané až z dosiahnutých energetických úspor, čím sa eliminuje potreba vysokých počiatočných investícií. Úspešným príkladom je napríklad susedné Česko.
„Pri projektoch, aké sú v súčasnosti podporené z Plánu obnovy, sa spolufinancovanie zo strany súkromného sektora môže pohybovať na úrovni 25 – 35 %. Ak by teda poskytovateľ GES financoval povedzme 30 % celkovej investície, hovoríme o sume približne 6,6 milióna eur, ktorú by štát ušetril pre ďalšie budovy. Poskytovateľ GES by zároveň garantoval aj dosiahnutie zmluvne dohodnutých úspor energie, keďže práve z nich bude jeho investícia splácaná,“ zdôrazňuje M. Lauko.
Kombináciou GES a verejných zdrojov štát podľa APES-SK dokáže šetriť investičné výdavky, keďže časť nákladov financuje súkromný sektor a majiteľ verejnej budovy ich spláca poskytovateľovi GES až z dosiahnutých úspor energie. Tie sú garantované zmluvne a zodpovednosť za ich dosiahnutie nesie poskytovateľ.
„Keďže vyplatenie poskytovateľa GES závisí od reálne dosiahnutých úspor, zapojenie súkromného sektora zvyšuje kvalitu projektov a prináša dôslednejšie technické riešenia. To má vplyv aj na rozvoj a implementáciu moderných technológií a dosiahnutie čo najvyššej efektivity projektov. To sú dôvody prečo využitie GES ako nástroja pre zelenú transformáciu verejných budov podporuje aj EÚ,“ približuje predseda správnej rady APES-SK.
Samosprávy majú o GES záujem
Asociácia APES-SK si pochvaľuje, že v ostatných mesiacoch sa podarilo dosiahnuť viacero dôležitých úspechov. Odborníci asociácie sa napríklad aktívne podieľajú na príprave transpozície smerníc EED a EPBD do slovenskej legislatívy.
„Pre Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA) sme pripravili návrh metodiky, ktorá ukazuje, ako možno efektívne kombinovať GES s inými typmi zmluvných vzťahov pri obnove verejných budov. Ide o praktický nástroj, ktorý by mohol výrazne zjednodušiť využívanie GES v reálnych projektoch a zvýšiť ich dôveru medzi verejnými obstarávateľmi,“ približuje Marcel Lauko.
Asociácia vníma aj záujem partnerov zo strany verejného sektora. Tento rok uzatvorila memorandá o spolupráci so?združením Samosprávne kraje Slovenska (SK8), Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Ministerstvom vnútra SR. Cieľom je vytvoriť koncepčný prístup k?rekonštrukciám verejných budov a hľadať cesty, ako efektívne kombinovať verejné a súkromné zdroje pri zachovaní kvality a kontroly.
„Spolupráca s SK8 sa zameriava na podporu odborného plánovania obnovy župných objektov, posúdenie potenciálu úspor energie a využitia garantovaných energetických služieb pri rekonštrukciách stredných škôl, sociálnych zariadení či nemocníc. V prípade ZMOS sa otvorila diskusia o možnostiach využitia GES v prostredí obcí a miest, kde často chýbajú odborné kapacity a systémové prístupy k obnovám,“ uzatvára predseda správnej rady APES-SK.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.