Ak sa štát a samosprávy vo väčšom pustia do GES, dokážeme obnoviť viac budov a nezaťažiť pri tom verejné financie, vysvetľuje Naďa Hartmann z ESCO Slovensko.
Energetická efektívnosť a udržateľnosť dnes už nie sú len moderným trendom, ale nevyhnutnosťou, ktorej sa musia prispôsobiť všetci - firmy, samospráva aj štát. Ako ukazujú aj praktické skúsenosti, pomoc s energetickou efektívnosťou vedia výborne poskytnúť energetické služby osobitne tzv. garantovaná energetická služba (GES).
GES predstavuje overený model, ktorý spája najmä modernizáciu budov s istotou úspor za zdroje poskytovateľa GES. Na Slovensku je však využívanie GES zatiaľ stále len v začiatkoch.
Prečo je to tak, aké výzvy prinášajú nové európske smernice a akú úlohu môže GES zohrávať pri obnove verejných aj súkromných budov? O týchto témach sme sa rozprávali s Naďou Hartmann, generálnou riaditeľkou a predsedníčkou predstavenstva ESCO Slovensko.
Prečo Slovensko využíva garantované energetické služby stále málo? V čom je podstata problému?
Na Slovensku je trh s garantovanou energetickou službou zatiaľ relatívne malý - rádovo len niekoľko miliónov eur ročne, zatiaľ čo v Českej republike ide o projekty v hodnote 20 až 25 miliónov eur. Teoreticky prekážky takmer neexistujú, a existujú príklady už, že sa GES dá zvládnuť a prináša významné energetické a finančné úspory. V praxi ich je však celkom dosť, najmä pri štátnych subjektoch a samosprávach.
Za najväčšiu prekážku rozvoja energetických služieb s poskytovanou garanciou úspor považujeme najmä poskytovanie dotácií a nenávratných príspevkov na obnovu budov bez kombinácie s návratnými zdrojmi, motiváciou dosahovania dlhodobých úspor a nepredvídateľnosť pri vyhlasovaní ich výziev.
Ďalej je to pomerne náročný proces verejného obstarávania, drobné legislatívne prekážky, chýbajúci energetickí manažéri, či projektová dokumentácia a často aj obavy z návratnosti investícií. Súkromným podnikom zasa chýbajú špecialisti, ktorí by im vedeli pripraviť kvalitné podklady a projektovú dokumentáciu, chýbajúce stratégie rozvoja a dlhodobé plánovanie, ako aj zbytočné obavy o poskytované garancie.
Ako menia situáciu v odvetví budov nové európske smernice? Čo to znamená pre Slovensko?
Európske smernice prinášajú tlak na znižovanie emisií a energetickú efektívnosť. Osobitne dôležitou je nová smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2023/1791 o energetickej efektívnosti, ktorá stanovuje zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti ako základnú zásadu energetickej politiky EÚ.
Zvyšujú sa ciele energetických úspor a emisií zvýšené už v rámci plánu repowerEU, ktorého cieľom je znížiť závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív z Ruska. Zvýšiť mieru zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na úroveň, ktorá bude v porovnaní s rokom 1990 minimálne o 55 % nižšia je ambiciózny cieľ a v porovnaní s doterajšou cieľovou hodnotou zníženia o 40 % ide o výrazné sprísnenie. Týmto novým hodnotám sa musíme aj na Slovensku prispôsobiť.
Ako vnímate Stratégiu obnovy verejných budov? Pripravil štát svoju rámcovú stratégiu dobre?
Prijatie Stratégie spravovania budov štátnej správy je jednoznačne krok vpred. Môžeme diskutovať o tom, čo ešte stratégia mohla obsahovať, ale v každom prípade je to konečne dokument, ktorý podporuje využívanie energetických služieb.
GES je v stratégii explicitne označená ako jeden z nástrojov financovania obnovy budovy. To je jasný signál, že štát vníma tento model ako efektívny a bezpečný, najmä preto, že nezaťažuje verejný dlh a prináša garantované výsledky. Samozrejme, bude dôležité, aby na stratégiu nadviazali aj konkrétne opatrenia a realisticky postavený akčný plán.
Štát bude na obnovu budov podľa odhadu APES potrebovať stovky miliónov eur ročne. Kde na to môže vziať a akú rolu vedia zohrať GES?
Verejné zdroje ani fondy EÚ už nebudú stačiť. Preto je dôležité kombinovať ich s mechanizmami ako sú garantované energetické služby, zelené dlhopisy, úvery s garanciami, či návratné nástroje Slovak Investment Holdingu.
Práve GES je pre štát a samosprávy mimoriadne výhodná, nakoľko podľa Eurostatu sa tieto projekty nezapočítavajú do verejného dlhu. Znamená to, že obce, či nemocnice môžu modernizovať svoje budovy bez toho, aby sa im zvýšila zadlženosť. Zároveň sa investícia spláca priamo z dosiahnutých úspor, čo odstraňuje tlak na rozpočet.
Ako sa líši perspektíva GES pri projektoch štátu a projektoch samospráv? Sú GES alternatívou aj pre súkromný sektor?
Pri štáte a samosprávach je GES spôsob, ako modernizovať budovy bez zaťaženia dlhu a bez veľkých vstupných nákladov. V praxi sa už osvedčila GES napríklad v nemocnici v Nových Zámkoch, kde priniesla ročnú úsporu 780-tisíc eur a zníženie emisií o 1 500 ton CO2. Pri samosprávach je pridanou hodnotou aj odbremenenie od zložitých procesov kontroly dosahovania energetických úspor, keďže ESCO partner nesie riziko a zodpovednosť za výsledok a garantované úspory.
V súkromnom sektore sa energetická služba s garantovanými úsporami uplatňuje čoraz viac. Aj pre firmy platí, že takáto služba už nie je experiment, ale overený model, ktorý spája ekologické riešenia s ekonomickou efektívnosťou.
Spoločnosť ESCO Slovensko je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.