G-komponent a právo na doplatok

Ústavný súd Slovenskej republiky („Ústavný súd“) sa v odôvodnení svojho nálezu ohľadom G-komponentu¹ vyjadril k viacerým významným otázkam, ktoré presahujú samotnú kauzu G-komponent.² Jednou z nich je aj tzv. kauza doplatok, teda odopretie práva na podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo strany distribučných spoločností.

Uvedené vyplýva z toho, že viaceré argumenty, ktoré skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky („poslanci“) použila v návrhu na začatie konania o súlade G-komponentu s s Ústavou Slovenskej republiky („Ústava“), sú použité aj v návrhu na začatie konania o súlade § 4 ods. 3 zákona o OZE³ s s Ústavou.⁴

1. Právne pozadie kauzy doplatok

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je výrobca elektriny s s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

Výrobca elektriny s s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti, si nemôže podľa § 4 ods. 3 zákona o OZE uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok.

V dôsledku nesplnenia ohlasovacích povinností nebola v roku 2015 na základe ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE vyplatená podpora veľkému množstvu výrobcov elektriny.

Nie len výrobcovia elektriny, ale aj poslanci považovali ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o OZE za protiústavné, na základe čoho podali návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE s s Ústavou.

2. Legitímne očakávania

Právo na podporu: Jednou z námietok poslancov voči ustanoveniu § 4 ods. 3 zákona o OZE bola tá, že dané ustanovenie nepredvídateľným mocenským zásahom zaviedlo likvidačnú sankciu, čím porušuje legitímne očakávania výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov.

G-komponent: Poslanci argumentovali tým, že zavedením nového poplatku uprostred regulačného obdobia došlo k spätnému zásahu do právnych vzťahov založených zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov a tým došlo k porušeniu legitímnych očakávaní výrobcov elektriny.

Ústavný súd: V nadväznosti na uvedené Ústavný súd v rozhodnutí o G-komponente uviedol, že výrobcovia elektriny, vzhľadom na skutočnosť, že odvetvie elektroenergetiky je regulovaným odvetvím, nemôžu očakávať, že sa podmienky ich pôsobenia na trhu v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť, resp. že sa nebudú prijímať nové právne predpisy, ktoré do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v tomto odvetví.

Podľa názoru Ústavného súdu v danom prípade nemôže byť reč o legitímnom očakávaní výrobcov elektriny, že počas regulovaného obdobia nebude zavedená určitá poplatková povinnosť.

3. Retroaktivita

Právo na podporu: Poslanci v návrhu namietali, že ustanovenie 4 ods. 3 zákona o OZE zavádza nepravú retroaktivitu, a to bez relevantného dôvodu.

G-komponent: Poslanci taktiež argumentovali, že zavedením nového poplatku došlo k spätnému zásahu do práv výrobcov elektriny, v dôsledku čoho je dotknutá právna úprava retroaktívna.

Ústavný súd: Ústavný súd v rozhodnutí o G-komponente iba stručne uviedol, že sa nestotožňuje s s názorom, že napadnuté ustanovenia vyhlášky sú retroaktívne, a to z dôvodu, že nestanovujú povinnosť platiť poplatky spätne za obdobie spred účinnosti vyhlášky, ale vzťahujú sa na cenovú reguláciu do budúcna.

4. Vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva

Právo na podporu: Jedným z kľúčových argumentov, ktoré možno nájsť v návrhu poslancov ohľadom práva na podporu, je ten, že odňatím podpory dochádza k nezákonnému vyvlastneniu, resp. nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Keďže poslanci zároveň uviedli, že odňatie podpory predstavuje sankciu, de facto stotožňovali sankciu s s vyvlastnením, resp. núteným obmedzením vlastníckeho práva.

G-komponent: Podobnú stratégiu použili poslanci aj v návrhu ohľadom G-komponentu, keď namietali, že G-komponent je v rozpore s s podmienkami vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva.

Na rozdiel od konania ohľadom práva na podporu poslanci považovali G-komponent za poplatok. Podobne však ako v prípade práva na podporu, aj G-komponent považovali za formu nezákonného vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva.

Ústavný súd: V rozhodnutí ohľadom G-komponentu Ústavný súd pomerne stroho konštatoval, že napádané ustanovenia vyhlášky neupravovali proces vyvlastnenia ani núteného obmedzenia vlastníckeho práva, keďže otázku platieb sa služby v elektroenergetike nemožno považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale za platby založené na trhovom mechanizme odplaty za poskytnutie služby.⁵

V tejto súvislosti je zaujímavé rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky,⁶ podľa ktorého sankcie, podobne ako dane a poplatky, podliehajú ústavnej ochrane vlastníckeho práva.⁷

Ani v danom rozhodnutí však Ústavný súd Českej republiky pri posudzovaní protiústavnosti sankcie nevyslovil protiústavnosť sankcie z dôvodu porušenia pravidiel vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva, ale s s poukázaním na protiústavný zásah do vlastníckeho práva.⁸

5. Sú aj iné argumenty pre protiústavnosť

Vyššie uvedené argumenty však nie sú jediné, ktoré odôvodňujú nesúlad § 4 ods. 3 zákona o OZE s s Ústavou. Okrem argumentov použitých v návrhu poslancov je to podľa nášho názoru najmä rozpor s s čl. 6 Dohovoru⁹ a likvidačný charakter sankcie.

5.1. Nesúlad s s čl. 6 Dohovoru

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.