Funkčná skúška, prevádzkové poriadky a názor Ústavného súdu

Nálezom zo dňa 25. 11. 2015¹ Ústavný súd Slovenskej republiky („Ústavný súd“) odmietol rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky („Najvyšší súd“), v ktorom riešil dátum vykonania funkčnej skúšky.²

Zároveň sa v ňom Ústavný súd vyjadril k iným otázkam, ktorých význam môže presahovať hranice prejednávaného prípadu.

Zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu

Najvyšší súd sa v zrušenom rozhodnutí stotožnil s názorom, že

1. spôsob a podmienky funkčnej skúšky môžu byť upravené aj v inom dokumente, než v prevádzkovom poriadku schválenom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví („URSO“), a

2. dátum vykonania funkčnej skúšky môže byť iný než dátum, kedy bolo zariadenie úspešne pripojené do sústavy.³

Rozhodnutie Ústavného súdu

Ak by mal platiť prvý vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu, prevádzkovatelia distribučných sústav by mohli záväzne upravovať záležitosti, ktoré mali byť v zmysle Zákona o OZE⁴ upravené v prevádzkovom poriadku (napr. spôsob uplatnenia podpory), aj v interných dokumentoch, ktoré by neprechádzali schvaľovacím procesom ÚRSO.

Tento záver Ústavný súd odmietol, keď konštatoval, že „správca distribučnej siete, si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, túto povinnosť neplnil, takže (...) preskúmateľným spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú,“ a „Najvyšší súd túto nezákonnosť (...) prehliadol a (...) tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému dokumentu protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynútiteľnosť, značne polemický“.

Čo sa týka druhého názoru Najvyššieho súdu, a síce, že dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky môže byť neskorší než dátum, kedy bolo zariadenie úspešne pripojené do sústavy (a teda, že funkčná skúška môže pozostávať aj z tzv. administratívnej časti), tento záver Ústavný súd tiež odmietol, pretože nekorešponduje so zákonnou úpravou.

Vyplýva to z jeho záveru, že „vydanie protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky (...), ale že týmto predpokladom je v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie technických podmienok“.

Ústavný súd sa síce nevyjadril k otázke, aké následky by malo, ak by bolo priamo v prevádzkovom poriadku uvedené, že deň vykonania funkčnej skúšky je deň podpísania protokolu, vychádzajúc však z argumentov Ústavného súdu, podľa ktorého takýto prístup nekorešponduje s dikciou zákona o OZE, prevádzkový poriadok by mal byť v takomto prípade v rozpore so zákonom.

Uvedená otázka má oveľa širší dosah, keďže jej podstatou je, či môže prevádzkový poriadok upravovať podmienky inak, než stanovuje zákon, prípadne, či jeho úprava môže zakotvovať podmienky (najmä ukladať povinnosti) nad rámec zákona.

V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Ústavný súd vo svojom rozhodnutí dal sťažovateľovi za pravdu, že rozhodnutím Najvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo upravené v čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky („Ústava“), podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané iba zákonom, na základe zákona v jeho medziach.

Prevádzkový poriadok môže v zmysle tohto ústavného princípu ukladať povinnosti iba v rozsahu, na ktorý ho zákon výslovne splnomocňuje. S uvedeným sú úzko spojené ďalšie významné ústavné princípy, a síce, že štátne orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, resp. že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.⁵

Keďže viazať dátum vykonania funkčnej skúšky na dátum podpisu protokolu o funkčnej skúške je podľa Ústavného súdu v rozpore so Zákonom o OZE, malo by byť irelevantné, či bola takáto úprava zakotvená v nezáväznom internom protokole, alebo v prevádzkovom poriadku, keďže v obidvoch prípadoch by došlo k uloženiu povinnosti (resp. zakotveniu podmienky) nad rámec zákona, resp. v rozpore so zákonom.

Ďalšie právne závery

Ak prevádzkový poriadok neobsahuje všetky zákonom požadované údaje, ide podľa Ústavného súdu o nezákonný postup zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a zároveň ÚRSO, ak takýto prevádzkový poriadok aj napriek tomu schváli. Schválenie prevádzkového poriadku zo strany ÚRSO preto negarantuje automaticky jeho zákonnosť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.