Účel fotovoltiky oproti obdobiu spred 10-15 rokov sa zmenil. V súčasnosti sa používa najmä na pokrytie vlastnej spotreby a je súčasťou decentralizovaných energetických systémov, tvrdí riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Aktívne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je nevyhnutnou súčasťou konceptov budov generujúcich energiu. Nielen kvôli povinnosti navrhovať novostavby a väčšie rekonštrukcie budov v energetickom štandarde A0 od roku 2021.
Jedným z prirodzených zdrojov energie je slnko. Premeniť slnečné lúče na elektrinu dokážu fotovoltické panely. Prečo môže byť fotovoltika riešením pre budovy?
“Je univerzálne využiteľná. V podstate všade svieti slnko a fotovoltiku možno inštalovať všade, ak je vhodné miesto. Zároveň je flexibilne škálovateľná, teda možno zvoliť ľubovoľný výkon zariadenia. Oproti tomu napríklad kotol s výkonom 1kW nedáva technický ani ekonomický zmysel,” objasnil výhody Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v rámci prezentácie na Online Green Business Breakfast, organizovanom Slovenskou radou pre zelené budovy.
Z environmentálneho pohľadu je fotovoltika čistá energia s veľmi nízkou uhlíkovou stopou. Hodnota 40 g/kWh je jedna z najnižších vôbec pre všetky druhy energie. Výhodná je aj energetická stopa, pričom energetická návratnosť panelov dosahuje menej ako jeden rok.
Fotovoltika má zároveň značný ekonomický potenciál, súvisiaci so znižovaním cien fotovoltických panelov a ďalších komponentov. “Každé zdvojnásobenie inštalovaného výkonu prináša zníženie nákladov zhruba o 24 %. LCOE náklady na výrobu sú nižšie ako je grid parita, teda koncová cena elektriny.”
Technológia fotovoltických systémov má stále značný potenciál na zlepšovanie. Hoci účinnosť panelov už naráža na technické limity, neustále sa znižujú straty v systéme, zvyšuje sa technická životnosť a kvalita jednotlivých komponentov.
Účel fotovoltiky sa zmenil
Fotovoltické panely sa vyrábajú takmer výhradne z kryštalického kremíka. Polykryštalické dosahujú v súčasnoti účinnosť okolo 16 %, monokryštalické okolo 21 %. Výrazne sa začínajú presadzovať monokryštalické panely kvôli nižšej cene a vyššej účinnosti. Teda na dosiahnutie určitého inštalovaného výkonu je treba menej plochy.
“Fotovoltika ako súčasť budov je samozrejmá voľba. Aj kvôli tomu, že sa zmenil jej účel oproti obdobiu spred 10-15 rokov. Vtedy sa fotovoltika stavala najmä vo forme väčších zdrojov na zemi. V súčasnosti sa používa najmä na pokrytie vlastnej spotreby a je súčasťou decentralizovaných energetických systémov,” myslí si J. Karaba.
Zlepšuje sa aj možnosť integrácie fotovoltických panelov do budov, čo súvisí s rastúcou schopnosťou prepojenia s inými prvkami technického zariadenia budov ako je vykurovanie, ohrev vody, chladenie, vetranie, či rekuperácia.
Strešné a fasádne FV systémy
Najrozšírenejším spôsobom využívania fotovoltiky v budovách je inštalácia systému na streche. Rastie však aj význam fotovoltiky integrovanej do fasády budov. Buď na vonkajšej strane, alebo priamo zabudované, pričom nahrádzajú stavebný materiál.
Na rozdiel od strešnej fotovoltiky sa fasádne FV systémy inštalujú pri sklone 90 stupňov, čo sa odráža na nižšom energetickom zisku (zhruba o 25 % v prípade optimálnej južnej orientácie). Aj tu sa používajú najčastejšie poly a monokryštalické panely. Dizajnovou záležitosťou sú priehľadné panely, ktorých cena je vyššia.
“Fasádna fotovoltika je preto investične náročnejšia, ale zase umožňuje inštaláciu väčšieho výkonu, čo poskytuje viac energie z OZE,” dodáva J. Karaba.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.