Fosílne palivá stále hrajú prím, v EÚ je z nich 68% energie (+grafy)

Fosílne palivá ako ropa, zemný plyn či uhlie naďalej pokrývajú gro energetických potrieb v štátoch EÚ. Aj keď ich podiel v celkovom energetickom mixe postupne klesá a svoje zastúpenie zvyšujú obnoviteľné zdroje energie (OZE), z fosílnych zdrojov stále pochádzajú viac ako dve tretiny energií.

Ukazujú to aj najnovšie dáta za rok 2024, ktoré vo februári 2026 zverejnil Eurostat. Štatistika zároveň potvrdila, že medzi štátmi EÚ existujú veľké rozdiely a Slovensko patrí k štátom, ktoré sú výrazne pod priemerom EÚ.

Fosílne zdroje pokrývajú väčšinu potrieb

Čísla Eurostatu sa zďaleka netýkajú iba elektriny. Hovoria o celkovej, resp. hrubej dostupnej energií, čo znamená celkovú dodávku energie pre všetky činnosti na území danej krajiny.

„Zahŕňa to aj transformáciu energie (vrátane výroby elektriny z palivových palív), straty pri distribúcii a využívanie produktov z fosílnych palív na neenergetické účely (napr. v chemickom priemysle). Zahŕňa to aj fosílne palivá používané v doprave, vrátane palív zakúpených v krajine, ktoré sa používajú inde,“ vysvetľuje Eurostat.

Čo sa týka fosílnych palív, sem Eurostat započítava ropu a ropné produkty, napríklad benzín a naftu, ďalej zemný plyn, uhlie a produkty z uhlia, napríklad koks, ako aj rašelinu a výrobky z rašeliny, ropné bridlice a ropné piesky, a zarátava sa aj neobnoviteľný komunálny a priemyselný odpad používaný ako palivo.

Samotný údaj, podiel fosílnych palív na celkovej dostupnej energií (angl. Share of fossil fuels in gross available energy) vyjadruje, aký je celkový podiel spomínaných fosílnych palív v percentách.

V takto komplexne postavenej štatistike podiel fosílnych zdrojov v roku 2024 v štátoch EÚ dosiahol 68,04 %, čo predstavuje medziročný pokles zhruba o 0,8 perc. bodu. Zároveň ide o potvrdenie dlhodobého mierne klesajúceho trendu: pred dekádou v roku 2015 dosahoval podiel fosílnych palív v EÚ 72,52 %.

Najvyššie podiely fosílnych zdrojov spomedzi krajín EÚ vykazuje Malta s takmer 95 %. Ďalší ostrovný štát, Cyprus, je na druhej priečke s takmer 89-percentným podielom.

Opačný koniec rebríčka ovládajú Švédsko a Fínsko, kde z fosílnych zdrojov pochádza zhruba len tretina energie. Pod 50 % je tiež Francúzsko a ďalej nasledujú Lotyšsko, Dánsko a Estónsko. Siedmy najnižší podiel fosílnych zdrojov hlási za rok Slovensko, a to 58,9 %.

V regionálnom porovnaní s krajinami V4, Rakúskom a Nemeckom, ktoré znázorňuje graf, Slovensko vychádza ako krajina s najnižším podielom fosílnych palív. S odstupom piatich percentuálnych bodov nasleduje Rakúsko, potom Maďarsko. Česko je zhruba na úrovni priemeru EÚ a Nemecko s Poľskom sú výrazne nad ním.

Čo je za tým

Celková štatistika o podiele fosílnych zdrojov zahŕňa prakticky všetky sektory energetickej spotreby, pričom situácia v každom z nich je odlišná. To, napokon, zachytávajú aj „opačné“ čiastkové dáta Eurostatu o podiele OZE v rôznych segmentoch.

Doprava

Absolútne dominantné postavenie si fosílne zdroje udržujú v doprave, kde okolo 90 % všetkej dostupnej energie pochádza z ropy, resp. ropných produktov, teda pohonných hmôt používaných v cestnej, leteckej či lodnej doprave.

Priemerný podiel OZE v doprave v EÚ dosahoval v roku 2024 11,2 %, na Slovensku 9,6 %. Tento údaj v praxi predstavuje hlavne biopalivá povinne primiešavané do pohonných hmôt spotrebu elektriny v elektrifikovanej železničnej doprave a v rámci elektromobility.

Okolo 10-percentnej úrovni OZE, a teda okolo 90-percentného podielu ropy, sa pohybuje väčšina krajín EÚ. Výnimkou sú hlavne Švédsko a Fínsko s podielom 26,4 % a 20,3 %, ktoré aj kvôli tomu vedú celkovú štatistiku v podiele OZE. Tretie je Holandsko s podielom 19,7 % a z krajín mimo EÚ vedie premiant elektromobility, Nórsko s podielom OZE v doprave na úrovni 33,6 %.

Elektrina

Segmentom, ktorý vysvetľuje relatívne nižší podiel fosílnych palív na Slovensku oproti iným krajinám, je hlavne elektroenergetika. Gro elektriny na Slovensku sa totiž vyrába bez využitia fosílnych zdrojov, a to hlavne v jadrových a vodných elektrárňach, čím sa slovenská elektroenergetika radí medzi najmenej emisné v celej EÚ aj v globálnom meradle.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.