Nižšie ceny energií, väčšia energetická nezávislosť, ako
aj prepojenosť sietí. Toto sú hlavné prínosy Energetickej únie,
ktorú včera predstavila oficiálne Európska komisia. Túto
jednotnú energetickú politiku únie podporujú aj samotní
zamestnávatelia, pretože by im v konečnom dôsledku mohla zlepšiť
konkurencieschopnosť na globálnych trhoch.
Otázna je podpora zelenej energie
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie
Slovenska Roberta Kičinu investície do prepájania energetickej
infraštruktúry a prepájania energetických trhov môže viesť k
poklesu cien energií z dôvodu vyššej konkurencie medzi
dodávateľmi. „No nemyslím si, že by malo dôjsť k zásadnému
zníženiu. Proti znižovaniu cien môžu pôsobiť programy podpory
obnoviteľných zdrojov,“ povedal Kičina s tým, že
každopádne, myslienka budovania jednotného energetického trhu má
zmysel.
Vďaka tomu by sa mali v budúcnosti zlepšiť podmienky dodávky
energií, zvýši sa bezpečnosť dodávok a perspektívne do
budúcnosti môže otvoriť možnosť vystupovať jednotne voči
neeurópskym dodávateľom energií v záujme dosiahnutia
lepších nákupných cien. I keď Kičina považuje tento projekt za
reálny, predpokladá, že v priebehu realizácie príde určite
ku komplikáciam, ktoré zdržia celý proces zavádzania.
Lepšia konkurencieschopnosť
Aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ)
Martin Hošták považuje Energetickú úniu za prínosnú pod
podmienkou, že prinesie lacnejšie ceny elektriny, plynu a ďalších
komodít. Jeden z najväčších dlhodobých problémov pre
firmy na Slovensku sú práve drahé energie, ktoré sú výrazne
vyššie než v okolitých krajinách, čo ohrozuje
konkurencieschopnosť najmä tých firiem, kde energetické vstupy
predstavujú výraznú časť nákladov. Pritom ceny energií v
samotnej EÚ sú vyššie, než USA či Rusku alebo Ázii.
„Súčasný trend zvyšovania regulovanej zložky ceny
elektriny je v príkrom kontraste s inými krajinami
v regióne,“ vyhlásil Hošták. Preto RÚZ považuje za
kľúčové vznik platformy, v rámci ktorej sa budú vopred
konzultovať navrhované zmeny s vplyvom na hospodárstvo a
konkurencieschopnosť Slovenska. Diskusia by mala byť
inštitucionalizovaná, vecná a transparentná, tak aby sa do nej
mohli zapojiť všetky strany, a to bez ohľadu na priemyselné
odvetvie alebo geografickú lokalitu prevádzky.
Nevyhnutnosť pre budúcnosť EÚ
Pri zavádzaní únie bude podstatné tiež to, ako sa Brusel
postaví k problematike podpory obnoviteľných zdrojov.
„Dôležitá pre celý európsky priemysel bude implementačná
fáza stratégie, kde bude musieť dôjsť ku kompromisom. RÚZ spolu
s európskymi partnermi združenými v BUSINESSEUROPE bude pozorne
sledovať rozhodnutia najmä s ohľadom na ceny energií, ktoré v
súčasnosti podkopávajú konkurencieschopnosť nielen slovenských
firiem, ale v globálnom kontexte celej EÚ,“ doplnil Hošták.
Ako povedal analytik spoločnosti Capital Markets Miroslav
Blahušiak, je celkom prekvapivé, že Brusel zavádza energetickú
úniu až teraz. Pritom samotný vznik EÚ je spojený s robením
kvót a dohôd ohľadom uhlia, železa či ocele v podobe
Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. Preto najnovší
krok komisie vníma ako nevyhnutnosť pre ďalšie fungovanie EÚ.
„Energetická bezpečnosť 500 miliónového národa je to
hlavné, čo by mala energetická únia priniesť,“ uzavrel.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.