EXKLUZÍVNE: Zmeny v novom zákone o energetickej efektívnosti

Červenou farbou sú vyznačené časti, ktoré sú novým zákonom zrušené, modrou tie, ktoré sú nové/doplnené. Zelenou farbou je vyznačený komentár predkladateľa (MH SR) z dôvodovej správy k zákonu.

Zákon – ak bude potvrdený prezidentom SR – nadobúda účinnosť 1. decembra 2014. Ruší zároveň vykonávacie vyhlášky k súčasnému zákonu o energetickej efektívnosti.

Zákon (číslo zákona ešte nie je známe – pozn. red.) z 21. októbra 2014
o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

476/2008 Z.z.

ZÁKON
zo 4. novembra 2008
o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.

Čl. I

§ 1
Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje povinnosti pri používaní energie a požiadavky na efektívnosť pri používaní energie.

Tento zákon ustanovuje

a) opatrenia na podporu a zlepšenie energetickej efektívnosti,

b) povinnosti pri tvorbe koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti,

c) práva a povinnosti osôb v oblasti energetickej efektívnosti,

d) pravidlá pri výkone energetického auditu,

e) podnikanie v oblasti poskytovania energetických služieb,

f) poskytovanie informácií podľa tohto zákona.

K § 1: Ustanovenie vymedzuje predmet navrhovanej právnej úpravy. V tomto ustanovení sa stanovuje pôsobnosť navrhovaného zákona na práva a povinnosti všetkých skupín používajúcich energiu, t. j. právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov, ako aj fyzických osôb – domácností v oblasti energetickej efektívnosti v súvislosti s požiadavkami smernice a s požiadavkami praxe. Zákon ustanovuje povinnosti pri používaní energie a dotýka sa celého energetického rámca, t. j. premeny, prenosu, prepravy, distribúcie a spotreby energie. Zákon taktiež zvyšuje informovanosť spotrebiteľa energie, aby mu umožnil mať dostatok informácii potrebných k riadeniu a úprave svojej spotreby energie.

Energetická efektívnosť sa rieši komplexne a preto z návrhu zákona nie sú vylúčení ani koncoví spotrebitelia zaoberajúci sa činnosťami vymedzenými v prílohe I k smernici EP a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EU podľa prílohy I smernice 2003/87/ES. Povinnosti ukladané týmto zákonom nie sú v rozpore so zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 2

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) energiou všetky formy komerčne dostupnej energie s výnimkou leteckých palív a ťažkých vykurovacích olejov pre námornú dopravu energetických produktov podľa osobitného predpisu [Čl. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008) v platnom znení.]

b) primárnou energetickou spotrebou hrubá spotreba [Príloha A bod 2.1 nariadenia (ES) č. 1099/2008 v platnom znení] bez neenergetického použitia [Príloha A bod 2.2 nariadenia (ES) č. 1099/2008 v platnom znení.],

b) využiteľným teplom teplo určené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple alebo po chlade,

c) používaním energie premena, prenos, preprava, distribúcia a spotreba energie,

c) konečnou energetickou spotrebou spotreba energie v priemysle, doprave, poľnohospodárstve, domácnostiach, obchode a službách bez spotreby energetického sektora [Príloha A bod 2.2 nariadenia (ES) č. 1099/2008 v platnom znení.]

f d) energetickou účinnosťou pomer medzi súčtom energetických výstupov z procesu a súčtom energetických vstupov procesu do procesu,

e) energetickou náročnosťou spotreba energie na vyrobenú jednotku pre danú technológiu alebo spotreba energie na poskytnutú službu,

df) energetickou efektívnosťou pri používaní energie efektívne využívanie energetických surovín a energetických médií, proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania sa koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov,

g) vykurovaním proces odovzdávania tepla do vykurovaného priestoru zodpovedajúcim technickým zariadením na účely vytvárania tepelnej pohody alebo požadovaných štandardov vnútorného prostredia,

h) energetickým auditom systematický postup na získanie dostatočných informácií o súčasnom stave technických zariadení a budov určených na používanie energie, na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie; výstupom z energetického auditu je písomná správa,

i) opatrením na zvýšenie efektívnosti pri používaní energie činnosť, v dôsledku ktorej dochádza k overiteľnému a merateľnému alebo odhadnuteľnému zvýšeniu energetickej účinnosti alebo zníženiu energetickej náročnosti,

j) celkovou ročnou spotrebou energie súčet všetkých foriem energie na všetkých odberných miestach evidovaných pod spoločným identifikačným číslom podľa jednotnej štatistickej klasifikácie,

k) montážnou prístupnosťou možnosť nainštalovať tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody bez zásahov do stavebnej konštrukcie.

g) úsporou energie rozdiel spotreby energie pred vykonaním opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a spotreby energie po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, určený meraním, odhadom, predpokladom alebo prieskumom pri zohľadnení normalizovaných vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie,

h) zlepšením energetickej efektívnosti zvýšenie energetickej účinnosti alebo zníženie energetickej náročnosti v dôsledku technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien alebo zmien správania sa konečných spotrebiteľov,

i) celkovou podlahovou plochou podlahová plocha budovy určená z vonkajších rozmerov budovy, )

j) energetickým auditom systematický postup na získanie dostatočných informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie potrebných na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie v budove, v skupine budov, v priemyselnej prevádzke, v obchodnej prevádzke alebo v zariadení na poskytovanie súkromných služieb alebo verejných služieb; energetický audit musí byť vyvážený, reprezentatívny a založený na ekonomickom, environmentálnom a technickom hodnotení zohľadňujúcom životný cyklus výrobkov a služieb,

k) verejnou budovou budova vo vlastníctve alebo v správe ) verejného subjektu,

l) teplom energia použitá na vykurovanie, na chladenie, na prípravu teplej vody alebo na úpravu teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,

m) chladom forma tepla použitá na znižovanie teploty vnútorného prostredia alebo na znižovanie teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,

n) referenčnou spotrebou spotreba energie určená dodávateľom energie ako priemerná spotreba energie štatisticky významného podielu jeho koncových odberateľov za tri predchádzajúce roky s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine alebo priemerná spotreba energie pre koncových odberateľov s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine zverejňovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo organizáciou určenou ministerstvom,

o) opatrením na zlepšenie energetickej efektívnosti činnosť, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti.

(2) Spotrebiteľom energie sa rozumie koncový odberateľ energie, ktorý nakupuje energiu pre vlastnú spotrebu.

(3) Obchodnou energetickou spoločnosťou sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá nakupuje energiu na účely ďalšieho predaja bez jej premeny na inú formu energie alebo po jej premene na inú formu energie.

K § 2: Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.

§ 3
Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a) veľkým podnikom podnikateľ, ktorý nie je mikropodnikom, malým podnikom ani stredným podnikom [Článok 2 Prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014)]

b) verejným subjektom verejný obstarávateľ podľa osobitného predpisu [§ 6 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 158/2011 Z. z.]

c) distribútorom energie prevádzkovateľ distribučnej sústavy [§ 3 písm. b) tretí bod zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.] prevádzkovateľ distribučnej siete [§ 3 písm. c) piaty bod zákona č. 251/2012 Z. z.] alebo držiteľ povolenia na rozvod tepla [§ 7 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 184/2011 Z. z.]

d) dodávateľom energie dodávateľ elektriny [§ 3 písm. b) šiesty bod zákona č. 251/2012 Z. z.],ktorý dodáva elektrinu koncovému odberateľovi elektriny [§ 3 písm. b) ôsmy bod zákona č. 251/2012 Z. z.], dodávateľ plynu [§ 3 písm. c) šiesty bod zákona č. 251/2012 Z. z.], ktorý dodáva plyn koncovému odberateľovi plynu [§ 3 písm. c) jedenásty bod zákona č. 251/2012 Z. z.], alebo dodávateľ tepla [§ 2 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.], ktorý dodáva teplo koncovému odberateľovi tepla [§ 2 písm. s) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.] alebo ktorý dodáva teplo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla,

e) koncovým odberateľom koncový odberateľ elektriny, koncový odberateľ plynu alebo koncový odberateľ tepla,

f) referenčným koncovým odberateľom koncový odberateľ s referenčnou spotrebou,

g) konečným spotrebiteľom koncový odberateľ tepla alebo koncový odberateľ elektriny, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme, alebo koncový odberateľ plynu, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme,

h) poskytovateľom energetickej služby poskytovateľ podpornej energetickej služby alebo poskytovateľ garantovanej energetickej služby,

i)  zúčastneným subjektom fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dohodou o úspore energie zaviazala dosahovať úsporu energie alebo poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti.

K § 3: Definujú sa jednotlivé kategórie fyzických a právnických osôb používané v ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.

§ 34
Koncepcia a akčné plány efektívnosti pri používaní energie
Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti

(1) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")

a) vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy [Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov] koncepciu energetickej efektívnosti pri používaní energie (ďalej len "koncepcia") minimálne na obdobie desať rokov v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy,

b) vyhodnocuje plnenie cieľov koncepcie každých päť rokov a predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) návrhy na jej zmeny a doplnenie,

c) vypracúva raz za tri roky akčný plán energetickej efektívnosti pri používaní energie (ďalej len „akčný plán“) v rozsahu podľa osobitného predpisu [Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 22. mája 2013, ktorým sa stanovuje vzor národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EU Európskeho parlamentu a Rady (2013/242/EÚ) (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).] a predkladá ho do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Európskej komisii (ďalej len „Komisia“), ktorý obsahuje

1. cieľ úspor energie v Slovenskej republike a opatrenia na jeho dosiahnutie na obdobie troch po sebe nasledujúcich rokov,

2. analýzu a hodnotenie prijatých opatrení,

3. návrh nových opatrení na dosiahnutie cieľa úspor energie,

4. informácie pre občanov a obchodné spoločnosti o vzorovej úlohe a činnostiach verejného sektora,

5. spôsoby dosiahnutia energetickej účinnosti, finančné a právne nástroje na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa úspor energie,

d) hodnotí raz ročne plnenie akčného plánu efektívnosti pri používaní energie.

d) vypracúva raz ročne správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti (ďalej len „správa o energetickej efektívnosti“) a predkladá ju do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Komisii,

e) vypracúva a na žiadosť Komisie aktualizuje ekonomicko-technické hodnotenie možností uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len „ekonomicko-technické hodnotenie“).

(2) Vyšší územný celok spolupracuje s ministerstvom pri vypracovaní a hodnotení akčného plánu efektívnosti pri používaní energie

(3) Koncepciu a akčný plán efektívnosti pri používaní energie schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

(4) Správa o energetickej efektívnosti je základom monitorovania pokroku pri dosahovaní národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c) a obsahuje najmä

a) štatistické údaje za rok, ktorý predchádza predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v členení

1. primárna energetická spotreba,

2. celková konečná energetická spotreba,

3. konečná energetická spotreba v členení podľa sektora

3.1. priemysel,

3.2. doprava,

3.3. domácnosti,

3.4. obchod a služby,

4. hrubá pridaná hodnota v členení podľa sektora

4.1.priemysel,

4.2.obchod a služby,

5. disponibilný príjem domácností,

6. hrubý domáci produkt,

7. výroba elektriny v tepelných elektrárňach,

8. výroba elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla,

9. výroba tepla v tepelných elektrárňach,

10. výroba tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle,

11. palivové vstupy v tepelných elektrárňach,

12. osobokilometre (okm),

13. tonokilometre (tkm),

14. počet obyvateľov Slovenskej republiky,

15. analýza a zdôvodnenie spotreby energie v sektoroch so stabilnou alebo zvýšenou spotrebou energie,

b) aktualizované informácie o legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach realizovaných v predchádzajúcom roku, ktoré prispievajú k plneniu národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c),

c) informácie podľa § 9 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 3 písm. a) a c) a § 10 ods. 6 a 7,

d) úspory energie dosiahnuté za predchádzajúci rok predpokladané podľa § 5 ods. 3 písm. c),

e) ak je to potrebné, úpravu národného cieľa podľa § 5 ods. 3 písm. a),

f)  informácie o dodatočných opatreniach na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 zavedených podľa § 5 ods. 5 písm. a).

K § 4: Ustanovuje sa povinnosť pre ústredné orgány štátnej správy v súvislosti so spracovaním a vyhodnocovaním strategických a koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti, ktorými sú koncepcia energetickej efektívnosti, akčný plán energetickej efektívnosti, správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti a komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom, vrátane ich ekonomicko-technického hodnotenia.

Cieľom koncepcie je, na základe aktuálneho vývoja vo svete, v Európskej únii a aj na národnej úrovni, napomôcť riešeniu tých otázok v energetike, ktoré nerieši vnútorný trh s energiou, vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov energetických úspor v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, identifikovať bariéry, navrhnúť strategické ciele a priority, definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie.

Akčný plán energetickej efektívnosti bude vypracovaný v zmysle smernice a vykonávacieho rozhodnutia komisie č. 2013/242/EU. Akčný plán je implementačným nástrojom na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného podľa čl. 4 ods. 1 smernice. Akčný plán konkretizuje vybrané opatrenia a činnosti na najbližšie tri roky vrátane predpokladaných podporných finančných mechanizmov. Slovenská republika bude pripravovať akčné plány s trojročnou periodicitou v súlade s platnou európskou legislatívou. Hodnotenie plnenia akčného plánu a hodnotenie a overovanie úspor energie sa bude vykonávať podľa príloh smernice a podľa výstupov z medzinárodnej pracovnej skupiny, zriadenej Európskou komisiou s cieľom podporiť implementáciu smernice.

Správa o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti obsahuje základné informácie o energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a bude predkladaná raz ročne k 30. aprílu Európskej komisii po schválení ministerstvom. Obsah správy je uvedený v odseku 4.

Ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom (ďalej len „centralizované zásobovanie“) má byť vypracované v súlade s metodikou uvedenou v prílohe č. IX smernice do 31. decembra 2015. Toto hodnotenie je prvým krokom potrebným pre vytvorenie komplexného posúdenia systémov centralizovaného zásobovania na Slovensku. Detaily ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania budú ustanovené vyhláškou.

§ 5
Ciele energetickej efektívnosti

(1) Ministerstvo určí

a) cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2016 (ďalej len „cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016“),

b) cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2020 (ďalej len „cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2020“) a

c) národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 (ďalej len „národný cieľ“) vo forme absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby.

(2) Pri určení a úprave národného cieľa ministerstvo zohľadní

a) cieľ energetickej efektívnosti Európskej únie pre rok 2020 vo výške 1483 miliónov ton ropného ekvivalentu primárnej energetickej spotreby a 1086 miliónov ton ropného ekvivalentu konečnej energetickej spotreby,

b) ciele u konečného spotrebiteľa podľa odseku 1 písm. a) a b),

c) cieľ úspor energie budov podľa § 10 ods. 3 písm. a),

d) opatrenia podľa tohto zákona,

e) akčný plán,

f) energetickú politiku Slovenskej republiky [§ 12 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. ] a koncepciu,

g) environmentálnu politiku Slovenskej republiky, národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a politiku na ochranu klímy Slovenskej republiky,

h) rozvoj energetickej decentralizácie a zvyšovanie miery energetickej sebestačnosti regiónov,

i)  potenciál nákladovo efektívnych úspor energie národného hospodárstva,

j) vývoj a prognózu hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky,

k) zmeny v dovoze a vývoze energie,

l)  rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,

m)   jadrovú energetiku,

n) predchádzajúce opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti,

o) energetickú bezpečnosť a znižovanie závislosti Slovenskej republiky od dovozu energetických zdrojov a palív,

p) energetickú chudobu domácností v Slovenskej republike,

q) znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva Slovenskej republiky a

r) iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.

(3) Ministerstvo raz ročne

a) hodnotí plnenie národného cieľa, podľa potreby upravuje národný cieľ pri zohľadnení požiadaviek podľa odseku 2 a informuje o jeho úprave Komisiu v správe o energetickej efektívnosti, 

b) hodnotí plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a informuje Komisiu o plnení cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 v správe o energetickej efektívnosti,

c) zverejňuje na svojom webovom sídle predpokladané úspory energie na nasledujúci rok.

(4) Dosiahnutú úsporu energie je možné započítať len raz do

a) národného cieľa,

b) cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2016,

c) cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.

(5) Ak sa nedosiahne cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016, ministerstvo

a) zavedie dodatočné opatrenia na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020,

b) rozšíri monitorovanie opatrení, ktoré prispievajú k plneniu cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.

K § 5: V § 5 sa ustanovuje povinnosť stanovenia a možnosť každoročnej úpravy národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti. Národný cieľ bude zahŕňať všetky čiastkové ciele energetickej efektívnosti, ako aj vonkajšie a vnútorné vplyvy, ktoré na národný cieľ pôsobia. Po úprave národného cieľa ministerstvo informuje Európsku komisiu. Metodiku stanovenia národného cieľa, výpočtu úspor a prepočítavacie koeficienty na prepočet medzi jednotlivými formami národného cieľa ustanoví vyhláška.

V odseku 1 písm. a) a b) je definovaný cieľ úspor energie u spotrebiteľa, ktorý je potrebné stanoviť podľa čl. 7 smernice. Tento cieľ sa stanovuje sa na obdobie rokov 2014-2020. Po roku 2016 je možné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa vyhodnotiť, aby sa mohol splniť cieľ úspor energie u spotrebiteľa v roku 2020. Popisovaný mechanizmus je navrhnutý v odseku 5.

§ 6
Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom

(1) Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len „komplexné posúdenie“).

(2) Komplexné posúdenie obsahuje najmä

a) posúdenie podmienok podnikania týkajúcich sa systémov centralizovaného zásobovania teplom,

b) vyhodnotenie potreby využiteľného tepla a chladu vhodného pre uplatnenie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom, a to najmä v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom [§ 2 písm. z) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.],v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení,

c) prognózu potreby využiteľného tepla a chladu pre uplatnenie v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom, v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení na obdobie najmenej desať rokov a pri zohľadnení rozvoja potreby tepla a chladu v budovách a v priemysle,

d) posúdenie potenciálu úspor energie a zvyšovania energetickej účinnosti systémov centralizovaného zásobovania teplom,

e) návrh opatrení na najbližších päť rokov,

f)  návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania teplom do roku 2030 zameranej najmä na

1. zvýšenie podielu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla [§ 2 ods. 2 písm. j) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.], obnoviteľných zdrojov energie a využívania vykurovania a chladenia z tepla z priemyselných procesov [§ 2 písm. aa) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č.100/2014 Z. z.],

2. rozvoj účinného centralizovaného zásobovania teplom, účinného vykurovania a chladenia a účinného individuálneho vykurovania a chladenia,

3. podporu umiestňovania nových tepelných zariadení na výrobu elektriny a priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov na miestach, kde je možné maximálne využiť dostupné teplo z priemyselných procesov na uspokojenie potreby tepla a chladu; tepelným zariadením na výrobu elektriny sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výrobu elektriny [§ 2 písm. b) prvý bod zákona č. 251/2012 Z. z.], ktoré vyrába elektrinu pomocou tepelných procesov,

4. podporu umiestňovania nových obytných zón alebo nových priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo tam, kde môže dostupné teplo z priemyselných procesov, ak je identifikované v komplexnom posúdení a v ekonomicko-technickom hodnotení, prispieť k uspokojeniu ich potreby tepla a chladu,

5. podporu zastupovania viacerých zariadení na rovnakom mieste s cieľom zaručiť optimálny súlad medzi potrebou a dodávkou tepla a chladu,

6. podporu napojenia tepelných zariadení na výrobu elektriny, priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov, spaľovní odpadov a iných zariadení využívajúcich odpad na výrobu energie, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,

7. podporu napojenia obytných zón a priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,

g) návrh postupných krokov ovplyvňujúcich spotrebu a úsporu tepla,

h) odhadované množstvo úspor primárnej energie dosiahnutých v systémoch centralizovaného zásobovania teplom,

i)  posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov zohľadňujúce národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami v oblasti klimatických zmien, ktoré prijala Európska únia podľa medzinárodnej zmluvy [Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy (oznámenie č. 139/2005 Z. z.).],)

j)  zohľadnenie ekonomicko-technického hodnotenia, pričom sa identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy

1. prevyšujú náklady,

2. neprevyšujú náklady,

k) zohľadnenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom,

l)  zohľadnenie miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky [§ 31 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.] najmä možného prepojenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a vysoko účinnej kombinovanej výroby za účelom vybudovania účinného centralizovaného zásobovania teplom.

(3) Účinným vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s vykurovaním štandardným kotlom podľa osobitného predpisu [§ 2 písm. g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 79/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na účinnosť teplovodných kotlov spaľujúcich kvapalné palivá alebo plynné palivá a o postupoch posudzovania ich zhody.] a chladením chladiacim systémom spĺňajúcim minimálne požiadavky na ekodizajn podľa osobitného predpisu [Príloha I nariadenia Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov (Ú. v. EÚ L 72, 10. 3. 2012).] nákladovo efektívnym spôsobom merateľne zvýši energetická účinnosť dodávky energie do systému, pričom sa zohľadňuje energia potrebná na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu dodanej energie.

(4) Účinným individuálnym vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob individuálneho vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s účinným centralizovaným zásobovaním teplom merateľne zníži vstup primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov energie, potrebný na dodanie jednej jednotky energie dodanej v rámci príslušného vymedzenia systému alebo ktorý vyžaduje rovnaký vstup primárnej energie na dodanie jednej jednotky energie z neobnoviteľných zdrojov energie, avšak s nižšími nákladmi na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu energie.

(5) Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle tepelnú mapu Slovenskej republiky, ktorá obsahuje

a) oblasti, ktoré spotrebúvajú teplo alebo chlad, a to

1. obce a mestá s koeficientom zastavanosti územia väčším ako 0,3; koeficientom zastavanosti územia sa na účely tohto zákona rozumie pomer medzi plochou zastavanou stavbami nachádzajúcimi sa v zastavanom území obce [§ 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.] a celkovou plochou zastavaného územia obce,

2. priemyselné zóny s celkovou ročnou spotrebou tepla a chladu väčšou ako 20 GWh,

b) existujúcu infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom,

c) plánovanú infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom,

d) umiestnenie existujúcich

1. zariadení na výrobu elektriny s celkovou ročnou výrobou elektriny väčšou ako 20 GWh,

2. spaľovní odpadov [§ 2 písm. h) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.]

3. zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 309/2009 Z. z.],

4. zdrojov centralizovaného zásobovania teplom,

e) umiestnenie systémov centralizovaného zásobovania teplom a umiestnenie plánovaných zariadení podľa písmena d) spĺňajúcich požiadavky podľa osobitného predpisu [§ 12 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z.]

(6) Ministerstvo vypracuje a predloží Komisii aktualizáciu komplexného posúdenia, tepelnej mapy Slovenskej republiky a ekonomicko-technického hodnotenia do jedného roka od oznámenia žiadosti Komisie ministerstvu.

K § 6: V § 6 sa ustanovuje ministerstvu povinnosť vypracovať komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania do 31. decembra 2015. Súčasťou posúdenia je napr. posúdenie potreby využiteľného tepla a chladu pre systémy centralizovaného zásobovania, prognózu rozvoja potreby tepla a chladu, posúdenie potenciálu úspor v systémoch centralizovaného zásobovania, návrh konkrétnych opatrení na najbližších 5 rokov, posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov, posúdenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom a miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky, ako aj návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania do roku 2030, pri zohľadnení stanovených parametrov. Rozsah komplexného posúdenia je uvedený v odseku 2. Taktiež sa ustanovuje povinnosť vypracovať tepelnú mapu Slovenskej republiky do 31. decembra 2015. Následne je v § 6 navrhnutý systém aktualizácie predmetných dokumentov a ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania v súlade s požiadavkami smernice, pričom aktualizácia sa má vykonať do jedného roka od doručenia požiadavky z Európskej komisie.

§ 47
Zdroje a rozvody energie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.