Rok po jadrovej tragédii vo Fukušime je diskusia o nových a
bezpečných zdrojoch energie stále otvorená. Môže byť kontroverzné
fosílne palivo pochádzajúce z hĺbky zeme odpoveďou na energetické
potreby EÚ? Ale aké sú jeho dopady na životné prostredie a ľudské
zdravie? Európsky parlament zverejnil včera k problematike
bridlicového plynu článok na svojom portáli EP.
Ťažba
bridlicového plynu
(Foto: Wikimedia Commons)
Tento týždeň sa totiž poslanci Výboru pre životné prostredie
stretli s odborníkmi, aby spoločne prehodnotili riziká ťažby
bridlicového plynu. V mene EP pracuje na tejto téme poľský ľudovecký
poslanec Bogusław Sonik.
Tento fosílny plyn sa nachádza jeden až dva kilometre pod povrchom
zeme. Na vŕtanie plynu sa používa – podľa EP kontroverzná –
technika tzv. hydraulického štiepenia ("fracking"). Pri
ťažbe sa preto spotrebuje veľké množstvo vody.
Riziká spojené s ťažbou
Technika ťažby bridlicového plynu nie je bez rizika. Skúsenosti z
USA, kde je veľmi rozšírená, ukazujú, že pri nej dochádza k nehodám,
pri ktorých sa kontaminujú podzemné vody metánom. Tento sa tiež môže
uvoľniť do ovzdušia spoločne s CO2. V extrémnych
prípadoch to malo za následok výbuchy bytových domov.
Znalci poslancov upozornili, že odtok odpadových vôd po
"frackingu" musí byť starostlivo naplánovaný, pretože je
v nich vysoká koncentrácia soli, ktoré môže zasoliť zdroje
pitnej vody chloridom draselným.
Podľa niektorých odborníkov môže technika hydraulického štiepenia
dokonca spôsobiť zemetrasenia 2. až 3. stupňa.
Medzi jasných odporcov ťažby bridlicového plynu patril na
stretnutí zástupca Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý
upozornil na jej negatívny dopad na životné prostredie a prebiehajúce
zmeny klímy.
Poľský experiment
Poľsko je v Európe priekopníckou krajinou ťažby bridlicového
plynu. Umožňujú mu to nielen jeho veľké zásoby, ale aj dostatok
vodných zdrojov a veľmi nízka seizmická aktivita. Poľské úrady
chcú preto rozvojom tohto odvetvia zvýšiť národnú energetickú
bezpečnosť.
Podľa odborníka poľskej ťažobnej spoločnosti sú obavy z únikov
plynu do pitnej vody opodstatnené. Boli ale výsledkom neopatrných
vrtných postupov. Pokiaľ ide o likvidáciu prietokovej vody, v Poľsku
sa z nej až v 85% recykluje, čo jej spotrebu významne
znižuje.
Pre bezpečnosť a efektívnosť ťažby je potrebné dôsledné
monitorovanie, dodržiavanie bezpečných postupov a metodológie,
ktoré riziká znížia.
Zástancovia ťažby bridlicového plynu sú presvedčení, že vysoká
úroveň emisií v krátkodobom horizonte by mala byť vyvážená znížením
emisií v tom dlhodobom.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.