VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Sľubovali historicky najvyššie kompenzácie, bude to naopak. Envirofond ponúka priemyslu zlomok avizovanej sumy

Environmentálny fond otvoril výzvu o rok neskôr, než bolo v minulosti zvykom. Kompenzácie sa majú týkať nákladov za rok 2021.

priemysel

Foto: Energie-portal.sk

Namiesto historicky najvyšších kompenzácií za nepriame náklady uhlíka v objeme 21 mil. eur, ktoré vlani avizovali predstavitelia rezortu životného prostredia a podeň spadajúceho Environmentálneho fondu, si priemyselné podniky rozdelia len 1,6 mil. eur. S touto sumou počíta výzva na predkladanie žiadostí na poskytnutie dotácie, ktorú minulý týždeň vyhlásil Envirofond.

Kompenzácie, o ktoré môžu teraz podniky žiadať, sa vzťahujú ešte k roku 2021. Pri predošlej výzve za rok 2020 to bolo 11 miliónov eur, rok predtým štyri milióny eur.

Zníženie alokácie však podľa predstaviteľov priemyslu nemusí byť jediným problémom. Poukazujú tiež, že nové podmienky pre získanie tejto dotácie sú sprísnené tak, že podniky najviac postihnuté zdražením elektriny z výzvy diskvalifikujú.

V článku sa dozviete:

  • čoho sa štátna pomoc týka a aké náklady má firmám pokryť,
  • dokedy môžu podniky žiadať o kompenzácie,
  • na čo upozorňujú zástupcovia priemyslu.

S otázkami ohľadom novej výzvy sa denník Energie-portal.sk v pondelok 13. februára obrátil aj na Environmentálny fond, ktorý nás odkázal na rezort životného prostredia. Ministerstvo na otázky zatiaľ nereagovalo.

O čo ide?

Štátna pomoc v podobe „kompenzácií za nepriame náklady uhlíka“ má zmierňovať zvýšenie koncových cien elektriny pre veľkých odberateľov elektriny vyvolané tým, že do ceny elektriny sa premietajú „náklady uhlíka“ uvoľneného do ovzdušia pri výrobe elektriny. Štát nie je povinný takúto pomoc poskytovať, ale podľa pravidiel EÚ („EU ETS State aid Guidlines“) tak robiť môže.

Pomoc sa financuje z výnosov z emisných kvót, ktoré smerujú do Environmentálneho fondu. Každoročne v stámiliónových objemoch. Spomedzi krajín, ktoré sa rozhodli tento nástroj využiť, ale Slovensko v uplynulých rokoch patrilo k štátom, kde sa poskytovali relatívne najmenšie kompenzácie, rádovo v jednotkách percent z celkového objemu výnosov z emisných kvot.

V prípade kompenzácií nepriamych nákladov uhlíka Envirofond v minulých rokoch poskytoval energeticky náročným podnikom podporu prostredníctvom schémy platnej od roku 2016, ktorá však ku koncu roka 2021 vypršala. Každoročne išlo o niekoľko miliónov eur, pričom najvyššiu sumu Envirofond na tento účel mimoriadne uvoľnil v roku 2021, a to 11 miliónov eur. Kompenzácie sa vzťahovali na predošlý rok 2020.

Výška kompenzácií sa stala horúcou témou najmä po začiatku zdražovania energií v roku 2021. V nadväznosti na tlak priemyslu došlo k spomínanému navýšeniu alokácie a podniky takisto dostali prísľub, že vďaka novej schéme sa dočkajú kompenzácií aj za rok 2021. A to s historicky najvyššou alokáciou. Z toho zámeru ale zišlo.

Z 21 mil. eur je 1,6 mil. eur

Ministerstvo životného prostredia vlani pripravilo nadväzujúcu schému, ktorá má umožniť ďalšie poskytovanie kompenzácií, vrátane tých za rok 2021.

„Tak ako všetky ostatné členské štáty EÚ, ktoré sa dobrovoľne rozhodli realizovať takéto kompenzácie, vychádzame zo zmenenej európskej legislatívy. Kompenzácie, ktoré boli realizované do roku 2020, boli bez akýchkoľvek podmienok. Teraz sa európska legislatíva zmenila tak, že sa vyžadujú nejaké dodatočné podmienky. Je to napríklad skladba energetického mixu, ktorý sa využíva či povinný podiel obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetľoval pred novinármi v septembri 2022 štátny tajomník ministerstva Michal Kiča.

Týmto podmienkam Slovensko podľa M. Kiču prispôsobilo aj národnú schému štátnej pomoci, ktorá napokon dostala zelenú aj od Európskej komisie. Na základe nej teraz, vo februári 2023, Envirofond mohol vyhlásiť výzvu na predkladanie žiadostí o kompenzácie za rok 2021.

Kľúčovou informáciou, na ktorú čakali priemyselné podniky, bola najmä výška alokácie. Teda to, koľko financií si cez tento nástroj budú môcť rozdeliť. Vlaňajšie vyhlásenia predstaviteľov rezortu zahŕňali prísľub o navýšení dostupnej sumy. „Podotknem, že od roku 2019 je tento trend vzrastajúci, kedy napríklad za minulý rok boli tieto kompenzácie boli v objeme jedenásť miliónov eur a tohto roku ich očakávame v ešte vyššej sume,“ povedal M. Kiča.

Riaditeľ Environmentálneho fondu Ľubomír Vačok bol vlani na jeseň konkrétnejší a hovoril o kompenzáciách za rok 2021 na úrovni viac ako 20 miliónov eur. „V minulosti to boli tri - štyri milióny eur, minulý rok to bolo 11 miliónov eur. Teraz je alokovaná suma 21 miliónov. Z hľadiska rozpočtu Environmentálneho fondu je teda trendom enormný nárast,“ tvrdil Ľ. Vačok v septembri 2022.

Realita je však iná. Výzva, ktorú Envirofond otvoril minulý týždeň, počíta s celkovou výškou alokácie 1 584 794 eur.

Envirofond zároveň na svojom webovom sídle avizuje aj to, že „výška disponibilných prostriedkov na vyplatenie pomoci určenej na kompenzáciu zvýšenia elektrickej energie v súvislosti so zahrnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie za rok 2022 predstavuje v rozpočte roku 2023 sumu 20 377 306 eur.“ Táto informácia sa však týka až výzvy za rok 2022, ktorú Envirofond plánuje vyhlásiť koncom aktuálneho roka 2023.

APZD: Elektrifikované podniky diskvalifikovali

Priemysel vníma podmienky novej výzvy s rozčarovaním. Podniky združené v Asociácii priemyselných zväzov a dopravy (APZD) žiadajú, aby štát kompenzácie zvýšil a pomohol tak firmám v energetickej kríze.

„Očakávania priemyslu však neboli ani zďaleka naplnené, nakoľko celková čiastka je v historicky najnižšej výške necelých 1,6 milióna eur,“ reaguje APZD v tlačovej správe. „A to napriek tomu, že výnosy Envirofondu z predaja emisných kvót medziročne stúpli z 242 na 276 miliónov eur. Do priemyslu sa teda vráti iba zhruba 0,5 % z príjmov Envirofondu, čiže 10-krát menej ako v prechádzajúcom roku. Oproti tomu iné členské štáty v súlade so smernicami EÚ vracajú do priemyslu až 25 % z príjmov z predaja kvót, takže 40-krát viac ako Slovensko.“

APZD ďalej tiež poukazuje, že výzva bola vyhlásená takmer o rok neskôr ako v predošlých rokoch a kompenzácie tak budú vyplácané s dvojročným odstupom od vynaloženia nákladov podnikmi. Za oveľa väčší problém ale v asociácii považujú nové podmienky pre získanie kompenzácie. Slovensko nastavením podmienok podľa APZD ide nad rámec legislatívy EÚ.

„Pre podniky, ktoré sú už plne elektrifikované a nemajú priestor na ďalšie znižovanie priamych emisií CO2, je získanie kompenzácií prakticky nemožné. Slovenská implementácia je tak v rozpore so zámerom EÚ chrániť práve tieto podniky pred negatívnymi dopadmi obchodovania s kvótami,“ upozorňuje APZD.

„Priemysel dlhodobo žiada kompenzácie, ktoré sú predvídateľné a porovnateľné s kompenzáciami v iných priemyselných krajinách EÚ,“ doplnila asociácia. „Niektoré podniky medzičasom v dôsledku dlhodobo poddimenzovaných kompenzácií obmedzili svoju prevádzku, napríklad hlinikáreň Slovalco v januári úplne zastavila svoju výrobu.“

Stiahnite si:

 
 

Zostáva vám 0% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Museli dočasne vypnúť veterné a solárne elektrárne, poľskej sústave hrozil problém

Museli dočasne vypnúť veterné a solárne elektrárne, poľskej sústave hrozil problém

Veterné a slnečné počasie stlačilo ceny elektriny na spotovom trhu hlboko do mínusu.

Treba posilniť cezhraničné kapacity, apelujú regulátori. Pomôže to OZE a zníži volatilitu cien

Treba posilniť cezhraničné kapacity, apelujú regulátori. Pomôže to OZE a zníži volatilitu cien

Ak chcú štáty EÚ v energetickom mixe viac obnoviteľných zdrojov, vyžaduje si to viac kapacít pre cezhraničné obchodovanie, zdôrazňuje ACER.

Nie sú to iba chýbajúce dotácie. Zmapovali, čo na trhu brzdí tepelné čerpadlá

Nie sú to iba chýbajúce dotácie. Zmapovali, čo na trhu brzdí tepelné čerpadlá

Výhodnosť tepelných čerpadiel pri lacnom plyne klesá. Ďalší problém asociácia vidí v drahých úveroch.