Energetická účinnosť, energetická efektívnosť

Európska komisia sa dlhodobo snaží vnútiť účastníkom trhu, aby investovali do úspor energie a zvyšovali energetickú efektívnosť. Strategickými právnymi predpismi v tejto oblasti sú najmä Smernica EPaR 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a Smernica EPaR 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.

Smernicou o energetickej efektívnosti sa ustanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahol 20 % hlavný cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a aby sa vytvorili podmienky na ďalšie zlepšenie energetickej efektívnosti po tomto roku.

Podľa tejto smernice:

• energetická účinnosť je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom

• zlepšenie energetickej efektívnosti je zvýšenie energetickej účinnosti v dôsledku technologických zmien, zmien správania a/alebo hospodárskych zmien.

Ciele v oblasti energetickej efektívnosti

Každý členský štát má stanoviť tzv. indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti. Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia najmä skutočnosť, že spotreba energie Únie v roku 2020 nesmie presiahnuť 1474 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 1078 Mtoe konečnej energetickej spotreby.

Čítajte: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti

Ciele pre budovy verejných subjektov

Každý členský štát má zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy, tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ.

Miera obnovy vo výške 3 % sa vypočíta z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m², ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy dotknutého členského štátu a ktoré každoročne k 1. januáru daného roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Uvedená hranica sa zníži od 9. júla 2015 na 250 m².

Povinné schémy energetickej efektívnosti

Každý členský štát zriadi povinnú schému energetickej efektívnosti. Touto schémou sa zabezpečí, aby distribútori energie a/alebo maloobchodné energetické spoločnosti dosiahli kumulatívny cieľ úspor konečnej energie do 31. decembra 2020. Tento cieľ je minimálne na úrovni dosiahnutia každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom všetkými distribútormi energie alebo všetkými maloobchodnými energetickými spoločnosťami, ktorý sa stanoví ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013. Množstvo predanej energie, ktorá sa použila v doprave, možno z tohto výpočtu sčasti alebo úplne vylúčiť.

Energetický audit

Energetický audit je podľa smernice o energetickej efektívnosti systematický postup na účely získania dostatočných informácií o súčasnom profile spotreby energie budovy alebo skupiny budov, priemyselnej alebo obchodnej prevádzky alebo zariadenia alebo súkromných alebo verejných služieb a na identifikáciu a kvantifikáciu nákladovo efektívnych možností úspor energie, ktorého súčasťou je správa o príslušných zisteniach.

Energetická hospodárnosť budov

Smernica EPaR 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov stanovuje:

• spoločný rámec pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov ;

• minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov;

• národné plány na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie;

• energetickú certifikáciu budov alebo jednotiek budov;

• pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách;

• nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov a správ z kontroly.

Čítajte: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov

Budova s takmer nulovou spotrebou energie znamená budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I smernice. Požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti.

Energetická hospodárnosť budovy znamená vypočítané alebo namerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa okrem iného energiu použitú na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie.

Slovenská legislatíva v úsporách energie

Základný legislatívny rámec v oblasti energetickej efektívnosti je v súčasnosti daný zákonom č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti). Okrem uvedeného je oblasť energetickej efektívnosti upravená aj zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, zákonom č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.