Aby sa dosiahol cieľ zníženia emisií o viac ako 80 % do
roku 2050, pri výrobe energie v Európe nesmú vznikať takmer žiadne
emisie uhlíka. Európska komisia preto predstavila plán v oblasti
energetiky na rok 2050. V dokumente sa opisujú dôsledky
energetickej sústavy bez emisií uhlíka a potrebný politický rámec.
Členské štáty by tak mali mať možnosť robiť potrebné rozhodnutia
v oblasti energetiky a vytvoriť stabilné podnikateľské
prostredie pre súkromné investície, najmä do roku 2030. Európska
komisia to zverejnila vo svojej správe z 15. decembra.

© Dreamstime.com
Analýza sa opiera o ilustračné scenáre vytvorené rôznou
kombináciou štyroch hlavných spôsobov dekarbonizácie (energetická
účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia a zachytávanie
a ukladanie oxidu uhličitého). Žiadna z týchto možností sa
pravdepodobne nezrealizuje, ale všetky scenáre jasne zobrazujú súbor
tzv. „no regrets“ možností na nasledujúce roky.
V pláne pre oblasť energetiky do roku 2050 sa určuje niekoľko
prvkov, ktoré majú pozitívny vplyv za všetkých okolností a tým sa
stanovuje niekoľko kľúčových výsledkov, ako je:
Dekarbonizácia energetickej sústavy je technicky a ekonomicky
realizovateľná. Pri všetkých scenároch dekarbonizácie je možné
dosiahnuť cieľ zníženia emisií spolu s nižšími dlhodobými nákladmi,
ako pri súčasných stratégiách.
Energetická účinnosť a obnoviteľná energia sú rozhodujúce.
Bez ohľadu na konkrétny zvolený energetický mix je na dosiahnutie
cieľa v oblasti CO2 do roku 2050 potrebná vyššia energetická
účinnosť a významný rast podielu obnoviteľných energií. Zo scenárov
takisto vyplýva, že elektrina bude zohrávať ešte väčšiu úlohu ako
dnes. Vo všetkých scenároch sa v rôznych pomeroch objavujú aj zemný
plyn, uhlie a jadrová energia, čo umožňuje členským štátom zachovať
si flexibilitu pri výbere svojho energetického mixu za predpokladu
rýchleho dosiahnutia dobre prepojeného vnútorného trhu.
Včasné investície sú lacnejšie. Rozhodnutia investovať do
potrebnej infraštruktúry do roku 2030 sa musia prijať dnes, keďže je
potrebné nahradiť infraštruktúru vybudovanú pred 30 až 40 rokmi.
Rýchle opatrenia môžu zabrániť nákladovo náročnejším zmenám o
dvadsať rokov. Vývoj v oblasti energetiky v EÚ si v každom prípade
vyžaduje modernizáciu a oveľa flexibilnejšiu infraštruktúru, ako sú
cezhraničné prepojenia, „inteligentné“ elektrické
rozvodné siete a moderné nízkouhlíkové technológie výroby, prenosu a
uskladňovania elektrickej energie.
Obmedziť zvyšovanie cien. V súčasnosti vynaložené investície
pripravia cestu pre lepšie ceny v budúcnosti. Ceny elektriny majú
rásť do roku 2030, ale potom môžu klesnúť vďaka nižším nákladom na
dodávku, úsporným opatreniam a zdokonaleným technológiám. Náklady
vykompenzuje vysoká úroveň udržateľných investícií, ktoré získa
európska ekonomika, ako aj súvisiace pracovné miesta na danom území
a znížená závislosť od dovozu. Pri všetkých scenároch je výsledkom
dekarbonizácia bez väčších rozdielov, pokiaľ ide o vplyv na celkové
náklady alebo na bezpečnosť zásobovania.
Sú potrebné úspory z rozsahu. Výsledkom európskeho prístupu
budú nižšie náklady a bezpečné zásobovanie v porovnaní s paralelnými
schémami v členských štátoch. To zahŕňa aj spoločný trh s energiou,
ktorý by mal byť dokončený do roku 2014.
Kontext
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.