Editoriál. Čakanie na utopenca

Tisíce ďakovných listov očakával zrejme predseda vlády po tom, ako sa postavil do čela bojovníkov proti zvyšovaniu cien elektriny.

V kauze, ktorá niekoľko týždňov gniavila spoločnosť paľbou vyjadrení, podaní a odvolávaní zo strany politikov, však celkom zaniklo to podstatné.

1. Povinnosťou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je zachovanie si svojej nezávislosti. V momente, keď predseda úradu Jozef Holjenčík prišiel „na koberček“ na vládu a sľúbil tam urobiť zmenu novej vyhlášky, tento záväzok hrubo porušil.

Nehovoriac o tom, že vláde klamal o spôsobe, akým dohodne nápravu, pretože ním sľubovaný proces tzv. autoremedúry nemá pre tento účel žiadnu oporu v legislatíve.

To bol okamih, po ktorom mal sám okamžite odstúpiť, ak si chcel zachovať česť vysokého štátneho úradníka. On však neodstúpil.

2. Akokoľvek divné sa niekomu mohli zdať nové cenové rozhodnutia podľa vyhlášok, ktoré úrad vydal na sklonku minulého roka – teda tých, ktoré sa zrazu stali predmetom hysterického odporu premiéra – faktom ostáva, že boli vydané regulárnym a legitímnym postupom.

Parafrázujúc Divadlo Járy Cimrmana, môžeme o nich diskutovať, môžeme o nich viesť spory, môžeme s nimi aj nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo sa proti tomu dá robiť.

V momente, keď vláda vyjadrila „politický nesúhlas“ s cenotvorbou a neskôr priamo vyzvala Jozefa Holjenčíka k odstúpeniu, pokúsila sa ovplyvniť nezávislosť úradu.

Reakcia predsedu úradu, ak by chcel zachovať vážnosť a zodpovednosť svojej funkcie, mala byť vtedy jednoznačná – neodstúpiť. On však odstúpil.

Neodstúpil, keď mal, odstúpil, keď nemal. Koniec Holjenčíka ukazuje, že nebol váženým úradníkom, ale len servilným a bojazlivým sluhom vlády, ktorý na svoju funkciu nikdy nedorástol a svoj plat si rozhodne nezaslúžil.

3. V parlamente sa následne odohralo čudesné predstavenie odvolávania predsedu vlády za – áno, prosím pekne – nezvládnutie cenovej regulácie. Toho predsedu vlády, ktorý s vyhláškami nemá nič spoločné.

Ešte bizarnejšie však vyznelo vykrikovanie niektorých politikov z opozičných strán, ktoré sa považujú za pravicu, voči nárastu regulovaných cien.

Priznali tým totiž, že uznávajú inštitút regulácie cien, teda to, čo je v úplnom rozpore s ekonomickou pravicou.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.