Pri súčasnej technologickej úrovni (tzv. prvá generácia) biopalív sa Európskej únii nepodarí dosiahnuť svoj cieľ v tejto oblasti do roku 2020. Únia tak nesplní svoj vlastný záväzok, aby sa 10 percent z celkových pohonných hmôt v doprave produkovalo z obnoviteľných zdrojov do konca tohto desaťročia. Navyše nepríde ani k zníženiu oxidu uhličitého v ovzduší vypúšťaný dopravnými prostriedkami, tak ako to pôvodne zamýšľali predstavitelia EÚ. Vyplýva to zo správy, ktorú vypracoval poradný orgán Európskej komisie, Európska rada vedeckých akadémií (EASAC).
Autori štúdie vkladajú nádej do druhej generácie biopalív, ktoré
by sa mali vyrábať predovšetkým z biomasy, teda nevyužiteľných častí
poľnohospodárskych plodín, prípadne odpadov alebo napríklad aj z
hnojovice. Tie by mohli znížiť produkciu oxidu uhličitého oproti
dnešným fosílnym palivám o vyše 70 až 90 percent
v závislosti od druhu vstupnej suroviny.
V súčasnosti vyrábaný bioetanol znižuje množstvo oxidu uhličitého
v ovzduší o vyše 50 percent a dokonca bionafta
v porovnaní bežným dieselom ovzdušie viac znečisťuje. Tá sa však
podieľa vyše dvoma tretinami na celkovej spotrebe biopalív prvej
generácie.
Ako poukázali autori štúdie, biodiesel v niektorých prípadoch
produkuje o 20 percent viac spomínaného skleníkového plynu ako
bežné konvenčné palivo. Súčasná politika EÚ obnoviteľných zdrojov
neprispieva ani k sebestačnosti únie v tejto oblasti,
pretože až 40 percent vstupných surovín sa musí na spoločný trh
doviesť, hlavne z Brazílie a USA.
Problémom však zostáva fakt, že momentálne neexistujú závody,
ktoré by vyrábali biopalivá druhej generácie. Podľa štúdie, aby bola
takáto fabrika životaschopná, potrebovala by vyrábať minimálne 50 až
150 tisíc ton bioetanolu ročne.
V súčasnosti pilotné prevádzky v Nemecku, kde ich je
najviac, v Holandsku a Fínsku vyrábajú maximálne zhruba
2000 tisíc ton ročne bioetanolu z biomasy. Na zabezpečenie
dostatku vstupnej suroviny tak jeden komerčne úspešný závod by
potreboval pokrytie v rozsahu 250 až 600 kilometrov
štvorcových poľnohospodárskej pôdy.
V tomto roku sa však v USA pripravuje výstavba závodu na
výrobu palív druhej generácie v objeme 55 tisíc ton.
Situácia by sa mala postupne zlepšovať, ale nie príliš rýchlym
tempom. Ako sa v štúdii uvádza, 10 percentný podiel biopalív
druhej generácie na celkových pohonných hmotách v doprave bude
možné dosiahnuť najskôr za desať rokov.
Na základe uvedených zistení rada odporúča Európskej komisii, aby
prehodnotila kritéria, ktoré si stanovila v oblasti politiky
obnoviteľných zdrojov, nakoľko tie sa nedajú dosiahnuť. Rovnako tak
autori navrhujú, aby sa odstránili nerovnaké dotácie v tejto oblasti
a produkcia potravín by mal mať väčšiu prioritu pred biopalivami.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.