Dušan Petráš: Zásobovanie teplom i chladom prejde významnými zmenami

Skončil sa 25. ročník najväčšej slovenskej konferencie VYKUROVANIE 2017. V čom bol ročník nový?

Jubilejný ročník konferencie, ktorý SSTP organizuje od roku 1992, bol úspešný a možno práve vďaka zmene miesta (hotel Permon v Podbanskom) aj na mimoriadne vysokej spoločenskej úrovni.

Počet všetkých prítomných sa za 5 dní priebehu konferencie priblížil k číslu 500, čo dokumentuje veľký záujem tak účastníkov, ale i firiem /30/, médií /10/ i prednášateľov /100/.

Takže, nové bolo „miesto činu?, ale i proporčne vyvážený odborný program, ako vhodný mix teórie a praxe.

Kto tvorí rámcovo štruktúru účastníkov konferencie?

Ako som už naznačil, popri významných odborníkoch z akademickej sféry a praxe v úlohe prednášateľov /100 osobností/ a popredných firiem a odborných médií /100 zástupcov/ bolo takmer 300 účastníkov z rôznych oblastí zásobovania teplom, či už výrobcovia a dodávatelia tepla, alebo správcovia budov, taktiež projektanti, ale aj zástupcovia montážnych firiem, inými slovami ucelené spektrum v cykle: projekt – realizácia – prevádzka a údržba.

Ostávajú niektorí platení účastníci na konferencii aj počas celého päťdňového programu?

Áno aj nie. V prvom rade samotná obsahová štruktúra konferencie je koncipovaná tak, že prvé 2 – 3 dni sú orientované na výrobu tepla vrátane z obnoviteľných zdrojov energie a posledné 2 dni sa zas venujú otázkam efektívneho využitia dodanej energie do budov.

Tomu sa prispôsobili aj samotní účastníci, avšak môžeme konštatovať, že asi jednu tretinu zaujímalo všetko a zúčastnili sa celého týždňového programu konferencie.

Na konferencii zaznelo mnoho zaujímavých odborných prednášok, ale aj prednášok, ktoré analyzovali trh s tovarmi a službami vo vykurovaní. Ktoré novinky na trhu vás najviac zaujali?

Noviniek na trhu bolo dosť, čo dokumentuje aj účasť 30 popredných firiem zo segmentu Vykurovania.

Bez subjektívneho prístupu môžem však skonštatovať, že spoločným menovateľom boli alternatívne a obnoviteľné zdroje tepla. A to sa týkalo tak kombinovanej výroby tepla a elektriny, ako i solárnych systémov, tepelných čerpadiel či energie geotermálnych vôd.

Dušan Petráš pri zahájení konferencie.

Vykurovanie, ako aj celý sektor TZB (HVAC), prechádza búrlivým rozvojom smerom k smart technológiám a internetu vecí. Skúste si predstaviť, ako bude podľa vás vyzerať trh HVAC o desať rokov – v domácnostiach aj v priemysle?

Ak budeme predpokladať, že budovy s takmer nulovou potrebou energie budú skutočne realitou, tak potom dôjde k významným koncepčným zmenám v oblasti zásobovania teplom i chladom ako takým.

Bude sa meniť zdrojová časť systémov v prospech OZE, významnejšie využívať akumulácia tepla, v neposlednej rade sa bude teplo odovzdávať sálavým spôsobom prostredníctvom vykurovacích/chladiacich plôch.

Avšak nesmieme zabudnúť na vetranie, ktorého úlohu prevezme tzv. teplovzdušné vykurovanie.

A k tomu všetkému pribudnú „smart technológie?, takže budeme vedieť riadiť dodávku tepla v čase i priestore, presne podľa potreby používateľa, s možnosťou kontinuálneho monitorovania a technicko-ekonomického vyhodnocovania.

Podstatnou témou konferencie boli obnoviteľné zdroje. V súčasnosti sú už nielen domácnosti, ale priemyselné podniky čoraz menej odkázané na konvenčné zdroje energie. Dokážu si tiež vyrábať obnoviteľnú energiu bez pripojenia do sústavy. Prežijú podľa vás tieto zdroje – teda najmä uhlie, ale aj plyn – v konkurencii OZE?

V súčasnosti prevládajú fosílne palivá a dlho to ešte tak bude, napriek podpore OZE.

Každopádne z tradičných palív má najvýznamnejší potenciál plyn, vzhľadom na vysokú účinnosť pri spaľovaní napr. v kondenzačných kotloch, ale i z pragmatického pohľadu vysokého stupňa plynofikácie v SR.

Ako vnímate budúcnosť CZT, ktorému sa venoval jeden z blokov na konferencii? Často píšeme o nových veľkých projektoch CZT v krajinách severnej aj západnej Európy. Na druhej strane, v mnohých aj klimaticky chladnejších krajinách sa tento systém nijako zásadne nerozvinul. Mala by CZT podporovať vláda legislatívnou reguláciou?

Oblasť CZT je aktuálnou otázkou, ale aj výzvou, v prvom rade pre technikov, a nie pre „lobistov...? Je neodškriepiteľné, že CZT má u nás dlhú tradíciu, ale je fakt aj ten, že bez rekonštrukcií a modernizácie i vysoké tepelné straty, a to v celom procese, teda výroba – distribúcia a odovzdávanie tepla.

Nie je možné jednoznačne nikdy povedať, že CZT je lepšie alebo horšie ako napr. domové zdroje tepla! Vždy treba, od prípadu k prípadu, posudzovať podrobný energetický audit skutkového stavu a následné technicko-ekonomické zhodnotenie alternatív.

Dušan Petráš (v strede) pri odovzdávaní
Ceny profesora Pekaroviča pre Kvetoslavu Šoltésovú

Tento ročník sa niesol v nosnej téme zásobovania teplom. Máte už nejaké predstavy o pilotnom obsahu budúceho ročníka konferencie? Akým témam by ste sa chceli venovať výraznejšie?

Je pravda, že tento ročník, i vzhľadom na jubileum, mal v podtitule: Zásobovanie teplom – celospoločenský fenomén. Práve tie celospoločenské otázky, teda legislatíva, financovanie, rozpočítavanie nákladov atď. rezonovali i vzhľadom na konkrétnu situáciu v tejto oblasti v SR.

Dnes je trochu predčasné hovoriť, čo bude v centre diania budúci rok, ale určite to budú aktuálne otázky z oblasti zásobovania teplom.

Na záver chcem poďakovať za možnosť takto bezprostredne po konferencii zhrnúť jej obsah, ale i odkaz, a teším sa spolu s vami na budúci ročník, ktorý bude už 12. – 16. 2. 2018 znovu v Podbanskom v hoteli Permon.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.