Energetickej revolúcii, ktorá zdvihla účty za elektrinu, sa museli prispôsobiť aj najväčšie podniky.
Dotácie na slnečné panely – dobrý biznis, ale nie pre všetkých
Dieter Dürrmeier vedie rodinnú farmu na nemeckom vidieku. Odjakživa chovali zvieratá, pestovali zeleninu, obilie, či asparágus alebo vinič. Podľa potreby a dopytu na trhu. Pred vyše desiatimi rokmi sa rozhodol využiť štátnu dotáciu a inštalovať na strechu hospodárskej budovy solárne panely. Teraz je výroba elektriny najlukratívnejšou časťou jeho biznisu.
Kremíkové kryštály mu zabezpečujú stabilný príjem 40-tisíc eur ročne, čo je 40 % celkových tržieb z poľnohospodárskej činnosti. “Pre nás je to veľmi dobrý biznis, ale pre ľudí v Nemecku veľmi zlý,” tvrdí pre magazín Fortune.
Zo zelených dotácií vlády dostáva pevne stanovenú sumu za každú kilowatthodinu vyrobenej elektriny a dodanej do siete. Táto cena je garantovaná štátom 20 rokov.
“Najskôr som bol skeptický, pretože to bolo príliš dobré. Namietal som, lebo som myslel, že dotácie sú zlé pre ekonomiku. Ale keď ponúkali, tak som musel zobrať. Bolo to proti môjmu presvedčeniu, ale ako podnikateľ som spravil dobre.”
Podľa jeho slov, ak by majiteľ podniku riadil firmu spôsobom, akým nemecká vláda rozhoduje o solárnych dotáciach, zbankrotoval by. Vraví, že by rád inštaloval ďalšie panely, no už nemá miesto na streche a elektrická linka z farmy do siete je vyťažená na maximum.
Zelená revolúcia s následkami
Začiatkom tohto tisícročia odštartovala v Nemecku zelená revolúcia. Dotácie smerovali hlavne do solárnych panelov a veterných turbín. Technologický vývoj časom znížil náklady až takmer na úroveň fosílnych palív. No následky sa dostavujú. Politici chcú obmedzovať výdavky zo štátneho rozpočtu.
Zelená revolúcia si vyžiadala veľkú daň. A to doslova. Len v roku 2016 vynaložilo Nemecko 25 miliárd eur na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Z toho 23 milárd zaplatili spotrebitelia cez vyššie účty za energie.
Priemerná nemecká domácnosť tak vlani zaplatila 1 060 eur. To je o polovicu viac ako pred desiatimi rokmi. Hoci medzitým politici trochu okresali štedrú podporu panelov, rozšafné dotácie z úvodnej éry budú vyplácať ešte do 30-tych rokov.
Foto: Fotolia
Vlani sa v Nemecku vyrobilo toľko obnoviteľnej energie, že by to stačilo na pokrytie tretiny spotreby elektriny v krajine. Napriek výraznému podielu zelenej energie v ekonomike však Nemecko nesplní cieľ znižovania emisí skleníkových plynov.
Ten si ambiciózne stanovilo na 40 % pod úrovňou roku 1990. Emisie dokonca v roku 2015 vzrástli a pravdepodobne aj vlani. Zníženie je v súčasnosti na úrovni 27 %.
Aj energetickí giganti sa prispôsobili
Zelená revolúcia v najväčšej ekonomike Európy spôsobila trhliny v dovtedy bezkonkurenčných energetických obroch. Stále rozšírenejšie solárne panely a veterné turbíny ukrajovali zo ziskov atómových, či uhoľných elektrární. Ak sa giganti RWE a EON už ďalej nechceli iba nečinne pozerať na strácajúce pozície na trhu, museli sa prispôsobiť situácii.
Hoci vtedajší šéf RWE Jürgen Grossmann sa v roku 2012 vyjadril, že slnečná energie v Nemecku dáva rovnaký zmysel ako pestovanie ananásov na Aljaške, odvtedy sa veľa zmenilo. Minimálne v stratégii ďalšieho napredovania koncernu.
Aktivity súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi sa presunuli do samostatnej spoločnosti Innogy SE. RWE si ponechal tradičné fosílne zdroje - uhlie, plyn, jadro. Trhová kapitalizácia Innogy na burze predstavovala začiatkom marca takmer 19 miliárd eur. To je viac ako dvojnásobok jej materskej spoločnosti.
“Solárne projekty prekonávajú fosílne čisto z hľadiska ziskovosti. Už za túto cenu nedokážete postaviť uhoľnú elektráreň. A to sa nebavíme o atómovej, tá je úplne mimo,” cituje Fortune Thomasa Birra z RWE.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.