Dobrý, dobrý akcionár

Ťažko by sme v slovenskej energetike hľadali podobný príklad. Pozornosť analytikov a novinárov z celého sveta bola upretá práve na projekt, ktorý patrí k najväčším investíciám v dejinách Slovenska. Šéfovia megakorporácie s niekoľkonásobne vyššími príjmami než naša krajina starostlivo vysvetľovali dôvody, prečo ešte tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne nie je v prevádzke.

Predseda predstavenstva Enelu Fulvio Conti sa pritom odvolával najmä na prísne stress testy, ktoré nariadila Európska únia v reakcii na katastrofu vo Fukušime v roku 2011. Conti ubezpečoval verejnosť, že firma spustí Mochovce už v roku 2014, respektíve 2015. A nebolo to pre intervencie slovenskej vlády.

Premiér Róbert Fico sa ešte v decembri rozčuľoval, že Taliani s projektom meškajú a navyše sa aj predražil – prístup Enelu označil za neprijateľný a žiadal od akcionára záruky, že splní avizované termíny. Odpoveď z Ríma však prišla až po troch mesiacoch.

Bolo by naivné myslieť si, že Conti tým chcel upokojiť premiéra. Šéf Enelu prehovoril predovšetkým k pozorovateľom, ktorí rozhodujú o ratingoch energetického giganta. Slovensko sa však na chvíľu stalo stredobodom pozornosti a vzbudilo dojem dôležitosti. A taký moment sa možno už tak skoro nezopakuje.

Dobrou správou pre štátny rozpočet je, že spolu s potvrdeným termínom dostavby jadrovej elektrárne prišla z Talianska aj správa, že Slovensko by do kasy mohlo získať miliónové zisky z dividend už v roku 2016 a nie až v roku 2018, ako avizoval minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Štát má totiž v dividendovej politike so svojím 33-percentným podielom predsa len slabší hlas než Enel. Dá sa teda skonštatovať, že snaha Talianov udržať si v očiach verejnosti punc dôveryhodnosti nám prišla vhod.

Miroslav Pejko
šéfredaktor mesačníka ENERGO
(Miroslav Pejko pôsobí v Hospodárskych novinách)

Editoriál vyšiel mesačníku ENERGO 2012/03.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.