Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

Dlhá cesta k jednotnému trhu pre biopalivá

Nedávno vyneseným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie1 boli objasnené niektoré dôležité otázky o jednotnom trhu EÚ pre biopalivá. Zhrňujúco možno povedať, že mimo oblastí upravených Európskou komisiou si každá krajina môže viac-menej prijať vlastné pravidlá.

Dlhá cesta k jednotnému trhu pre biopalivá

Foto: Fotolia

V konkrétnom prípade išlo o spoločnosť Legatoria Editoriale Giovanni Olivotto (ďalej ako „L.E.G.O.“), ktorá vlastní tlačiareň. V rámci tejto tlačiarne si postavila tepelnú elektráreň, v ktorej sa ako palivo používa biokvapalina, konkrétne surový rastlinný palmový olej.

V roku 2011 uznala GSE, štátna spoločnosť zodpovedná za vyplácanie pomoci na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, túto elektráreň za zariadenie napájané z obnoviteľných zdrojov.

Spoločnosť L.E.G.O. tak získala prístup k režimu stimulačných opatrení, tzv. zelených certifikátov (ďalej ako „ZC“). Následne GSE rozhodnutím v roku 2014 konštatovala, že spol. L.E.G.O nespĺňala kritériá oprávnenosti na režim podpory a požadovala vrátenie všetkých súm vyplatených za obdobie rokov 2012 – 2014.

Dôvodom, ktorý spol. GSE uvádzala na podporu svojho rozhodnutia, bolo najmä nepredloženie osvedčení o trvalej udržateľnosti zo strany spoločnosti, ktorá postavila elektráreň, a to spoločnosti Movendi Srl. Tá pôsobí aj ako sprostredkovateľ pri nákupe biokvapalín používaných na prevádzku tohto zariadenia od spoločností ED&F Man Liquid Products Italia Srl a Unigra Srl.

Hoci bol tento výrobok priamo predávaný a dodávaný spoločnosti L.E.G.O., podľa názoru GSE by sa spoločnosť Movendi mala považovať za „hospodársky subjekt“ v zmysle medziministerskej vyhlášky z 23. januára 2012, ktorý je povinný predložiť osvedčenia o trvalej udržateľnosti, aj keď tie už boli poskytnuté zo strany spoločností ED&F Man Liquid Products Italia a Unigra.Dny teplárenství a energetiky 2019

Spol. L.E.G.O proti rozhodnutiu bojovala a vnútroštátny súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, či členské štáty vzhľadom na otázku o splnení kritérií trvalej udržateľnosti môžu ukladať hospodárskym subjektom špecifické povinnosti, odlišné a širšie, ako sú povinnosti, ktoré stanovuje dobrovoľný systém osvedčovania trvalej udržateľnosti, ako je systém „ISCC“ (t. j. International Sustainability and Carbon Certification – Medzinárodná certifikácia trvalej udržateľnosti biomasy) uznaný vykonávacím rozhodnutím prijatým Európskou komisiou2 (ďalej ako „vykonávacie rozhodnutie“) podľa článku 18 ods. 4 smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie3 (ďalej ako „smernice“).

V prípade otázky, či štát môže stanoviť odlišné, širšie a prísnejšie pravidlá ako smernica, je potrebné zistiť, či Európska komisia k tomu vydala vykonávacie rozhodnutie (pravidlá).

Ak Európska komisia neprijala rozhodnutie o určitom systéme osvedčovania, alebo ak toto rozhodnutie spresňuje, že tento systém sa nevzťahuje na všetky kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v článku 17 ods. 2 až 5 smernice, členské štáty majú naďalej možnosť uložiť hospodárskym subjektom v tomto rozsahu povinnosť rešpektovať vnútroštátnu právnu úpravu s cieľom zabezpečiť kontrolu dodržiavania uvedených kritérií.

Opačne platí, že členské štáty nemôžu od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5 tejto smernice, ak Európska komisia k tomu prijala vykonávacie rozhodnutie (pravidlá).

Keďže uznanie systému ISCC na obdobie piatich rokov prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Európskej komisie platí len pre stanovenie trvalej udržateľnosti biopalív a nie biokvapalín, toto vykonávacie rozhodnutie sa nezdá byť spôsobilé obmedziť právomoc, ktorú majú členské štáty podľa článku 18 ods. 1 a 3 smernice, na stanovenie podrobných pravidiel kontroly súladu s kritériami trvalej udržateľnosti stanovenými v článku 17 ods. 2 až 5 smernice, pokiaľ ide o biokvapaliny.

Vzhľadom na vyššie uvedené vyplýva, že článok 18 ods. 7 smernice v spojení s vykonávacím rozhodnutím sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na osvedčovanie trvalej udržateľnosti biokvapalín ukladá hospodárskym subjektom špecifické povinnosti, odlišné a širšie, než sú povinnosti, ktoré stanovuje dobrovoľný systém osvedčovania trvalej udržateľnosti, ako je systém „ISCC“, uznaný vykonávacím rozhodnutím prijatým Komisiou v súlade s článkom 18 ods. 4 smernice, keďže tento systém bol schválený len pre biopalivá a uvedené povinnosti sa vzťahujú len na biokvapaliny.

Následne musel Súdny dvor Európskej únie preskúmať, či sú tieto v porovnaní s právom EÚ prísnejšie podmienky pre biopalivo zlučiteľné s právom EÚ, predovšetkým s právom vnútorného trhu.

Konkrétne išlo o otázku, či vnútroštátna právna úprava môže požadovať, aby všetky hospodárske subjekty zapájajúce sa do dodávateľského reťazca predmetného výrobku, aj v prípade, že ide o sprostredkovateľov, ktorí nenadobúdajú fyzicky držbu dodávok biokvapalín, boli viazané určitými povinnosťami osvedčovania, oznamovania a informovania vyplývajúcimi z uvedeného systému.

Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pojem „hospodársky subjekt“ v smernici nie je definovaný a keďže za súčasného stavu harmonizácie, ktorú vykonal normotvorca Európskej únie v súvislosti s podrobnosťami metódy overovania spojenej so systémom hmotnostnej bilancie, je potrebné konštatovať, že členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy na určenie (v súlade s právom Európskej únie), ktoré hospodárske subjekty majú povinnosť predložiť dôkaz o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až smernice.

Z tohto dôvodu je každý štát oprávnený zaviesť systém, pri ktorom všetky hospodárske subjekty zapájajúce sa do dodávateľského reťazca výrobku, aj v prípade, že ide o sprostredkovateľov, ktorí nenadobúdajú fyzicky držbu dodávok biokvapalín, sú viazané určitými povinnosťami osvedčovania, oznamovania a informovania vyplývajúcimi z uvedeného systému.

Súdny dvor Európskej únie ďalej zisťoval, či je toto pravidlo zlučiteľné aj s článkom 34 ZFEÚ4 týkajúcim sa voľného pohybu tovarov. Dospel pri tom k záveru, že obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže je opodstatnené cieľmi ochrany životného prostredia a boja proti podvodom.

Skutočnosť, že Taliansko zaväzuje aj sprostredkovateľov kvapalných biopalív, ktorí ich fyzicky nenadobúdajú, aby predkladali certifikáty o trvalej udržateľnosti, podľa Súdneho dvora Európskej únie nie je v rozpore ani s čl. 34 ZFEÚ.

Síce to vraj vedie k sťaženiu dovozu kvapalných biopalív do Talianska, avšak Súdny dvor Európskej únie je toho názoru, že toto obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže je opodstatnené cieľmi ochrany životného prostredia a boja proti podvodom.

Mag. Bernhard Hager, LL.M.
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

Článok vyšiel v prílohe ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo 2019/01.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Zľavu pre niektorých nemožno považovať za poplatok pre ostatných

Zľavu pre niektorých nemožno považovať za poplatok pre ostatných

Znížiť poplatok za distribúciu elektrickej energie tým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, je v poriadku. Téme sa venujeme v pravidelnej právnej rubrike od advokátov z Eversheds Sutherland Dvořák Hager.

Regulačná elektrina z Portugalska? Teoreticky áno. Trh s podpornými službami sa mení

Regulačná elektrina z Portugalska? Teoreticky áno. Trh s podpornými službami sa mení

Nové názvy, cezhraničné aj denné nakupovanie, rýchlejšie služby. Menší záujemcovia o ich poskytovanie sú však stále vylúčení.

Rozhovor. Predizolované plastové potrubia znížia straty tepla aj o 30 %

Rozhovor. Predizolované plastové potrubia znížia straty tepla aj o 30 %

Slovenské teplárenstvo je v inováciách ďalej, v Česku sa stále pýtajú hlavne na potrubia z ocele, hovorí Robert Štefanec z NRG flex.