Na to, ako Putin nezvláda celú situáciu, poukázali nielen hlavné opozičné osobnosti a blogeri (Alexej Navaľnyj a Leonid Volkov), ale aj ruské nezávislé médiá a medzinárodné think tanky.
Putin za 20 rokov svojej vlády vytvoril superprezidentský systém, v ktorom všetky podstatné rozhodnutia vychádzajú z centra. Aktuálna situácia však dokazuje, že Putin mení stratégiu a zodpovednosť za presadzovanie bolestivých obmedzení prenáša na regionálnych gubernátorov.
Tým však chýbajú financie aj podpora z centra.
V krajine, v ktorej subjekty boli dlhodobo priamo podriadené rozhodnutiam z Kremľa, to vytvára v mnohých prípadoch chaos. Najviac ohrozené sú hlavne chudobné periférne republiky, ktoré sú silne dotované z federálneho rozpočtu, ktorý sa pod tlakom súčasnej situácie, samozrejme, scvrkáva.
Náročnú úlohu odôvodnenia nedostatočnej podpory štátu pre upadajúce hospodárstvo Putin zase ponecháva vláde.
Štatistiky nesedia
Keď sa pozrieme na štatistiky nových prípadov a úmrtí, niečo v nich nesedí.
Moskva, epicentrum vypuknutia koronavírusu v Rusku, zaznamenala v porovnaní s inými svetovými metropolami nízku mieru úmrtnosti.
Údaje, ktoré zverejnila moskovská vláda, ukazujú, že celkový počet registrovaných úmrtí v ruskom hlavnom meste v apríli prekročil päťročný priemer za rovnaké obdobie o viac ako 1700.
Tento celkový počet je omnoho vyšší ako oficiálny počet úmrtí v prípade COVID-19 (642).
Okrem toho v periférnych oblastiach Ruska, kde je zdravotníctvo na slabej úrovni, štatistiky poukazujú na veľmi mierne šírenie vírusu. Odborníci spochybňujú pravdivosť oficiálnych štatistík, pričom podľa nich môže byť úmrtnosť na COVID-19 v skutočnosti o 60 % vyššia.
Nezávislý lotyšský denník Meduza, v ktorom pôsobia novinári, ktorí nepísali v súlade s prokremeľskou líniou, uskutočnil rozhovory s viacerými lekármi a patológmi.
Tí potvrdili, že Rusko manipuluje so štatistikami a veľký počet úmrtí pacientov, ktorí boli infikovaní koronavírusom, sa zahŕňa do kategórie iných príčin úmrtia, ak je to len trošku možné.
Vierohodnosť štatistík nahlodávajú aj nedávne výbuchy ventilátorov ruskej výroby v nemocniciach a fakt, že ruské zdravotníctvo je dlhodobo poddimenzované.
V štatistikách úmrtnosti nesedia aj iné veci. Napríklad v Dagestane bolo začiatkom mája zaevidovaných 13 úmrtí na COVID-19, z toho 9 úmrtí tvorili lekári, ktorí pracovali s chorými.
Ukazuje to na zlý stav zdravotníctva a fakt, že ruskí lekári často nemajú zabezpečené dostatočné ochranné prostriedky.
Problémy sú aj s kvalitou ruských testov. Odborníci poukazujú na to, že existujúce testy na detekciu koronavírusu nie sú ani zďaleka dokonalé a vedú k falošne negatívnym výsledkom asi v 30 – 40 % prípadov.
Opatrenia podriaďujú osobným politickým cieľom
V pondelok Putin oznámil uvoľnenie opatrení. Na tomto rozhodnutí by nebolo nič zlé, keďže postupne tak robia všetky krajiny po tom, ako sa situácia mierne stabilizuje.
Paradoxom však je, že toto rozhodnutie oznámil práve v deň, keď bol zaznamenaný dovtedy najvyšší prírastok nakazených.
Analytici poukazujú na to, že ide len o spôsob, ako sa zviditeľniť, keďže počas krízy sa Putin v médiách takmer vôbec neukazuje.
Ďalším dôvodom je aj plánované celonárodné hlasovanie o zmenách v ústave, ktoré malo ešte viac upevniť jeho moc. Naplánované bolo na 22. apríla. Napokon sa nekonalo, avšak Alexej Navaľnyj a Leonid Volkov sú presvedčení, že práve mocenské ambície Putina dostali Rusko do súčasnej situácie.
Vláda mala takmer mesiac na to, aby pripravila vhodné opatrenia v čase, keď zvyšok Európy už čelil kríze naplno. Putin chcel však silou-mocou uskutočniť celonárodné hlasovanie a všetku energiu vložil do jeho príprav.
Teraz sa snaží vyvolať dojem, že vláda má situáciu pod kontrolou, aby sa hlasovanie mohlo uskutočniť čo najrýchlejšie.
Všetci sú si rovní, niektorí rovnejší
Na rozdiel od mnohých západných vlád, Kremeľ doteraz poskytol podnikateľom len miernu podporu. Celkový balík pomoci v Rusku predstavoval menej ako štvrtinu toho, čo vynakladá nemecká vláda na podporu domácich podnikateľov, a väčšina podpory je zameraná na pomoc veľkým spoločnostiam, z ktorých sú mnohé vlastnené štátom alebo sú naň prinajmenšom napojené.
Odhaduje sa, že v Rusku pôsobí približne 25 miliónov až 28 miliónov ľudí v malom biznise.
Podľa analytičky Zubarevičovej je zrejmé, že ruský štát sa rozhodol neposkytnúť týmto jednotlivcom konkrétnu pomoc. O Putinovi je známe, že zdieľa tradičný sovietsky pohľad na súkromných podnikateľov ako na „podvodníkov“.
Zatiaľ čo malé a stredné podniky sú pod obrovským tlakom, táto situácia nezabránila spoločnosti Rosnefť, ktorá je kontrolovaná Kremľom, vo vyplácaní prémií vo výške 600 000 dolárov svojmu predstavenstvu.
Veľký brat sa pozerá
Chabé riadenie krízy je kompenzované masívnou protizápadnou propagandou, drastickými pokutami a nadmernou reguláciou pohybu ľudí. COVID-19 sa využíva aj na odôvodnenie úplnej kontroly nad verejnosťou prostredníctvom inštalácie siete desiatok tisíc kamier so softvérom na rozpoznávanie tváre.
Ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že vyspelé technológie sledovania, ktoré využíva Moskva a iné ruské regióny na sledovanie občanov počas pandémie, by sa neskôr mohli použiť na potlačenie opozičných aktivistov.
Ruská nezisková organizácia Roskomsvoboda dokonca spustila projekt, ktorý monitoruje obmedzenia občianskych práv, ktoré sa realizujú pomocou digitálnych technológií počas koronavírusu.
Rusko v ňom „vedie“ takmer vo všetkých ukazovateľoch.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.