Čo ak Ústavný súd o práve na podporu nestihne rozhodnúť?

V článku Doplatok vs Ústavný súd ^[i] sme už načrtli, že aj v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky („Ústavný súd“) rozhodne o protiústavnosti § 4 ods. 3 zákona o OZE ^[ii], takáto skutočnosť nemusí mať automaticky za následok vyplatenie podpory výrobcom elektriny za rok 2015 zo strany distribučných spoločností. Dôvodom môže byť zákaz spätnej účinnosti rozhodnutia Ústavného súdu. 

Posúdenie tejto otázky je z hľadiska judikatúry súdov, ako aj znenia právnych predpisov, pomerne komplikované. Jej zodpovedanie závisí predovšetkým od toho, či sa konanie na všeobecnom súde právoplatne skončilo skôr, alebo neskôr než konanie na Ústavnom súde ^[iii], ako aj od predmetu konania na všeobecnom súde.

To znamená od otázky, či protiústavný predpis, od ktorého závisí posúdenie otázky v konaní na všeobecnom súde, ustanovuje vznik, resp. zánik práva ^[iv], alebo či v jeho dôsledku nemôže byť právo uplatnené ^[v].

Rozhodnutia súdov v danej oblasti nie sú jednotné, v poslednej dobe však možno badať upustenie od striktnej aplikácie zákazu spätnej účinnosti, či dokonca jej úplne opustenie.

Podľa niektorých nálezov Ústavného súdu treba dospieť k jednoznačnému záveru, že hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade právneho predpisu, ktorý bol vydaný pred právoplatným skončením konania na všeobecnom súde, pôsobia vo vzťahu k všetkým účastníkom ex tunc, t. j. spätne. Ako sa uvádza v týchto nálezoch, pri opačnom výklade by nemalo oprávnenie všeobecného súdu podať návrh na vyslovenie nesúladu s ústavou žiaden konkrétny praktický význam. ^[vi]

Toto všetko sú otázky, ktoré by mal posudzovať všeobecný súd rozhodujúci o veci po tom, ako Ústavný súd vyhlásil určitý právny predpis za protiústavný.

Môže však dôjsť aj k situácii, že Ústavný súd o protiústavnosti právneho predpisu rozhodnúť „nestihne“. Podľa § 41a ods. 4 zákona o organizácii Ústavného súdu, ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie na Ústavnom súde sa zastaví.

Uvedené znamená, že ak by Národná rada Slovenskej republiky („Národná rada“) prijala zákon, ktorým by zmenila, resp. zrušila ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o OZE ^[vii], Ústavný súd by mal konanie zastaviť a otázku protiústavnosti tohto ustanovenia by už nemal posudzovať.

Niektorí sudcovia Ústavného súdu zastávajú názor, že oprávnenie všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov nie je podmienené platnosťou dotknutého právneho predpisu, ale jeho súvislosťou s prejednávanou vecou na všeobecnom súde.

To znamená, že v prípade, ak podal návrh na Ústavný súd všeobecný súd, Ústavný súd by konanie v zmysle vyššie uvedeného § 41a ods. 4 zákona o organizácii Ústavného súdu nemal zastaviť. ^[viii]

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.