INNOGY
VSDS
INNOGY

Cieľom smernice o energetickej efektívnosti je uvedomelý zákazník, v praxi to však často neplatí

Na konferencii Dny teplárenství a energetiky 2019 predstavila Hana Schwarzová problematiku merania a vyúčtovania v rámci smernice o energetickej efektívnosti, ale aj hlavné zmeny, ktoré vyplývajú z jej revízie.

Cieľom smernice o energetickej efektívnosti je uvedomelý zákazník, v praxi to však často neplatí

Foto: Energie-portal.sk

Hana Schwarzová z odboru energetickej účinnosti a energetických úspor českého ministerstva priemyslu a obchodu (MPO) na konferencii Dny teplárenství a energetiky 2019 priblížila smernicu o energetickej efektívnosti, ktorá stanovuje požiadavky na úspory energie. Denníky Energie-portal.skOdpady-portal.sk boli mediálnymi partnermi konferencie.

So spomínanou smernicou je najčastejšie spájaný práve článok 7, ktorý určuje povinné schémy energetickej efektívnosti. S jej mnohými ustanoveniami však výrazne súvisí aj smernica o energetickej hospodárnosti budov.

Hana Schwarzová sa vo svojej prednáške zamerala najmä na meranie a vyúčtovanie, ktoré je v smernici riešené v článkoch 9 a 10. Schwarzová v úvode predstavila aktuálne znenie smernice.

V závere spomenula zmeny, ktoré vyplývajú z revízie smernice o energetickej efektívnosti. Tá sa dotkla práve aj usmernení týkajúcich sa merania a vyúčtovania.

Členské štáty majú povinnosť transponovať väčšinu revidovaných nariadení najneskôr do 25. júna 2020. Ustanovenia týkajúce sa merania a vyúčtovania majú predĺženú dobu do 25. októbra 2020.

Informovaný a uvedomelý zákazník

Aktuálne znenie článku 9 smernice o energetickej efektívnosti stanovuje povinnosti, aby bol komerčný zákazník vybavený individuálnym meradlom.

„Ustanovenia tak majú smerovať k tomu, aby koncový odberateľ začal nejakým spôsobom riešiť nakladanie s energiami,“ konštatuje H. Schwarzová.

Tieto ustanovenia tak podľa nej vychádzajú z myšlienky, že zákazník, ktorý je informovaný, je zároveň zákazníkom, ktorý je uvedomelý, čo v konečnom dôsledku povedie k tomu, že bude sporiť na energiách. Zároveň zdôrazňuje, že v praxi to nemusí vždy tak platiť.

Obmedzenia na základe finančnej únosnosti

„Aktuálne znenie smernice dáva určité obmedzenia – tie inštalácie nemajú byť za každú cenu. Mali by byť uskutočňované vo chvíli, keď je to technicky uskutočniteľné a, samozrejme, finančne únosné,“ vysvetľuje ďalej.

Vynaložené prostriedky by teda mali byť úmerné úspore energie. Podľa nej však nákladová efektivita vždy predstavuje problematický bod. Otázkou totiž je, akým spôsobom vypočítať úsporu energie, keďže ide o niečo subjektívne, čo nie je možné s úplnou presnosťou vykalkulovať.

Smernica používa termín koncový odberateľ, čo je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu pre vlastnú konečnú spotrebu. Problémom tiež je, že aktuálna smernica neformuluje rozdiel medzi zákazníkom a konečným spotrebiteľom, čo podľa Schwarzovej spôsobuje problémy hlavne pri transpozícii ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na inštaláciu pomerových indikátorov.

Odkazuje aj na ďalšie smernice

Konečný zákazník by teda mal byť vybavený individuálnym meračom spotreby. Smernica však rieši aj prípady, kedy existuje viac odberných miest. Vtedy musí byť merač tepla nainštalovaný na odbernom mieste alebo pri výmenníku tepla.

„Vo všeobecnosti smernica o energetickej účinnosti rieši povinnosť inštalovať individuálne merače, a to voči teplu, elektrine aj plynu, ale čo sa týka elektriny a plynu, odkazuje zároveň na smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES,“ vysvetľuje H. Schwarzová.

Ide o povinnosť smerníc v oblasti zavádzania inteligentných meracích systémov. Ak je podľa smernice preukázané, že inštalácia inteligentných meracích systémov nie je nákladovo efektívna, môže byť využitý iný nástroj.

„Pokiaľ ide o elektrinu, keď sa inštalácia inteligentných meracích zariadení vyhodnotí ako nákladovo efektívna, do roku 2020 sa inteligentné meracie systémy nainštalujú aspoň u 80 % spotrebiteľov,“ uvádza smernica.

Samotná smernica o energetickej efektívnosti však nezavádza povinnosť inštalovať inteligentné meracie systémy, ale len individuálne meranie.

Informácie o vyúčtovaní viackrát ročne

Článok 10 následne rieši požiadavky na vyúčtovanie. Základ spočíva v tom, že zákazník má dostávať informácie o skutočnej spotrebe energie. Dôležité však je, že v prípade individuálnych meracích systémov sa počíta s informáciami, ktoré sú len založené na skutočnej spotrebe energie.

Smernica spomína vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní. Vyúčtovanie je spojené s platbou za spotrebu energie a zákazník ho dostáva jedenkrát za rok.

Naopak, informácie o vyúčtovaní so sebou prinášajú požiadavku, aby tieto informácie o priebežnej spotrebe energie dostával zákazník dvakrát do roka. V prípade, ak si to vyžiada alebo má k dispozícii elektronické vyúčtovanie, podmienka je stanovená na raz za tri mesiace.

Zákazník má mať možnosť porovnať vlastnú spotrebu

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ťažba dreva v lesoch na Slovensku bola vlani najnižšia za posledné štyri roky

Ťažba dreva v lesoch na Slovensku bola vlani najnižšia za posledné štyri roky

Realizovaná ťažba dreva bola nižšia ako objem, ktorý každoročne v lesoch prirastie, konštatuje Správa o lesnom hospodárstve SR za rok 2019.

Štát nevyužije predkupné právo na VSE, zinkasuje za to 35 miliónov eur

Štát nevyužije predkupné právo na VSE, zinkasuje za to 35 miliónov eur

Ministerstvo hospodárstva uvažuje, že za získané prostriedky kúpi paroplynovú elektráreň Malženice.

NKÚ: Slovensko cieľ pre obnoviteľné zdroje energie neplní, Česko áno

NKÚ: Slovensko cieľ pre obnoviteľné zdroje energie neplní, Česko áno

Slovensko podľa NKÚ zaostáva v plnení záväzkov, ktoré majú prispievať k zmierneniu klimatických zmien či k úsporám energií.