Černobyľ je najhoršou jadrovou katastrofou, no dáta hovoria zložitejší príbeh (KOMENTÁR)

Často sa o nej hovorí ako o najhoršej havárii, najväčšom nešťastí, či rádioaktívnej apokalypse. Pre rozpletenie skutočných dôsledkov havárie jadrovej elektrárne v Černobyle, ktorá sa udiala 26. apríla pred 40 rokmi, však treba rozlišovať to, koľko okamžitých obetí spôsobil samotný výbuch reaktora, koľko spôsobili akútne zásahy pracovníkov, hasičov, vojakov a ďalších likvidátorov, často v podmienkach nedostatočnej informovanosti a ochrany, aké zdravotné následky mala havária z dlhodobého hľadiska, čo spôsobilo sovietske mlčanie po havárii, čo hromadná a trvalá evakuácia desaťtisícov ľudí. To všetko sú skutočné obrazy skutočnej tragédie.

Podľa UNSCEAR, vedeckého výboru OSN pre účinky ionizujúceho žiarenia, boli najviac vystavení ožiareniu pracovníci, ktorí zasahovali po havárii. Zo 600 pracovníkov prítomných na mieste v skorých ranných hodinách bolo 134 vystavených vysokým dávkam. Z nich 28 zomrelo v prvých troch mesiacoch. Ďalších 19 zomrelo v rokoch 1987 – 2004 na rôzne príčiny, u ktorých je znížená miera istoty, že súviseli s ožiarením. 

Onkologické ochorenia

Za závažný dôsledok havárie sa považuje zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí. Černobyľské fórum v práci z roku 2006 konštatuje, že z viac ako 4000 prípadov rakoviny štítnej žľazy, ktoré boli diagnostikované v rokoch 1992–2002 u osôb, ktoré boli v čase havárie deťmi alebo dospievajúcimi, bolo do roku 2002 zdokumentovaných 15 úmrtí, ktoré súviseli s progresiou ochorenia.

Iné zdravotné následky

Pôvodné predpoklady počítali s výskytom oveľa väčšieho rozsahu zdravotných následkov. Realita sa však javí byť oveľa menej negatívna. Autori štúdie, ktorá vyšla v roku 2002 v Lancet Oncology, tvrdia, že u dospelých ľudí neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by naznačovali, že by sa u nich v dôsledku černobyľskej havárie zvýšilo riziko rakoviny štítnej žľazy, leukémie alebo iných zhubných ochorení.

Obavy panovali aj ohľadom nárastu vrodených chýb. Ani tie sa však nepreukázali. V roku 2006 vydala WHO rozsiahlu správu Černobyľského fóra. Dokument konštatuje, že do roku 1994 síce bol zaznamenaný aj nárast vrodených chýb (malformácií) v porovnaní s obdobím pred nehodou, no potom sa ustálil a príčina tohto nárastu nie je jasná. „Nezdá sa však, že by bola priamo spôsobená vystavením žiareniu.”

V zhrnutí autori konštatujú, že „neboli preukázané žiadne vplyvy na plodnosť, počet mŕtvonarodených detí, nepriaznivé výsledky tehotenstva alebo komplikácie pri pôrode, ani sa žiadne neočakávajú”.

Foto: Viktor Hesse | Unsplash

Duševné a sociálne následky boli jedným z hlavných dôsledkov havárie

Osobitne treba vnímať dôsledky vysťahovania obyvateľov z oblasti. Odhaduje sa, že na jar a v lete roku 1986 bolo z okolia reaktora v Černobyle evakuovaných 116 000 ľudí do nekontaminovaných oblastí. Ďalších 230 000 ľudí bolo presídlených v nasledujúcich rokoch. Možno dôvodne predpokladať ťaživé následky na duševné zdravie, vrátane samovrážd, či skrátených rokov života.

UNSCEAR uvádza, že nehoda spôsobila vážne sociálne a psychické narušenie života postihnutých osôb. Autori z roku 2006 konštatujú, že nie je možné spoľahlivo a s akoukoľvek presnosťou odhadnúť vplyv stresu a úzkosti, ktoré vyvolala táto havária a reakcia na ňu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.