Ceny za teplo rastú nielen kvôli neefektívnej distribúcii, ale aj reťazeniu dodávok

Teplo predstavuje hlavnú položku v účtoch za energie v domácnostiach. Nárast ceny za teplo z diaľkového vykurovania súvisí najmä so zvýšením nákladov na emisné povolenky, ktoré musia platiť veľkí výrobcovia tepla. Ale nielen drahší oxid uhličitý v dôsledku klimatických opatrení EÚ, či nepriama domáca podpora uhlia, sú príčinou rastu ceny za centrálne vykurovanie.

“Je to spôsobené aj vysokými nákladmi na distribúciu v centralizovaných zdrojoch. Teplárenské sústavy by sa mali otvoriť a pribúdať by mali aj lokálne zdroje,” predstavil zámer ministerstva hospodárstva štátny tajomník Karol Galek na konferencii Smart NRG Forum.

Aj systémy CZT by mali zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov pri dodávkach tepla. Nemalo by to byť však na úkor ďalšieho rastu ceny tepla. “Vždy to niekto musí zaplatiť. Našim cieľom je dekarbonizovaná energetika, ale nemôže na to doplatiť spotrebiteľ.”

Nabaľovanie koncovej ceny

Na rozdiel od dodávok elektriny alebo plynu, výrobno-dodávateľský reťazec v teplárenstve je často komplikovanejší. Okrem výrobcu, ktorý zabezpečuje primárnu distribúciu, existuje ešte sekundárna distribúcia a odtiaľ ide teplo k odberateľovi. Do tohto reťazca okrem toho vstupujú aj ďalšie subjekty, hľadajúce nový spôsob poskytovania služieb.

“Často nie je jasné, v čom je vlastne ich pridaná hodnota. To vedie aj k nabaľovaniu koncovej ceny, pretože namiesto 2-3 hráčov v reťazci je ich zrazu päť alebo viac. Vidíme tu priestor aj v legislatíve, aby sa zabránilo umelému rozdrobovaniu reťazca,” uviedol Andrej Juris, predseda Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.