Eversheds Sutherland
VSE
Belimo 2

Nesmeli výrazne zdražieť, teraz ich štát kompenzuje. Teplári dostali už štvrť miliardy eur

Zrátali sme, koľko stojí dotovanie tepla pre domácnosti. Väčšinu z doteraz vyplatených kompenzácií zinkasovalo šesť veľkých spoločností.

teplovod

Foto: Depositphotos

Dotovanie koncových cien tepla pre domácnosti stálo od začiatku roka 2023 takmer štvrť miliardy eur. Vyplýva to z údajov zverejnených rezortom hospodárstva. Pozreli sme sa na ne bližšie.

Ide o kompenzácie, ktoré štát vypláca teplárenským spoločnostiam za to, že nezdraželi tak, ako im to umožnili cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Namiesto toho teplári uplatňujú „zastropované ceny.“ Ukladá im to vládne nariadenie, podľa ktorého ceny tepla nesmeli v roku 2023 stúpnuť o viac než 20 eur/MWh oproti úrovni minulého roka. Pôvodné nariadenie hovorilo o „limite zdraženia“ 15 % rovnako ako pri zemnom plyne, vláda ho však neskôr zmenila.

Dodávatelia tepla teraz priebežne dostávajú od štátu kompenzácie, ktoré im pokrývajú rozdiel medzi „štandardnou“ regulovanou určenou ÚRSO a zastropovanou cenou, ktorá vyplýva z vládneho nariadenia. Znamená to, že ak regulátor konkrétnemu podniku na základe jeho vyšších nákladov odobril zdraženie o tepla napríklad o 50 eur/MWh, ten mohol do koncových cien premietnuť nárast len o 20 eur/MWh a zvyšok ceny tepla pre domácnosť uhrádza štátny rozpočet.

Ministerstvo hospodárstva začiatkom roka otvorilo výzvu, cez ktorú sa teplári môžu hlásiť o „dotácie na pokrytie dodatočných nákladov na teplo.“ Celkovo je v nej k dispozícii 394,8 mil. eur. Väčšinu tohto balíka už rezort medzi teplárenské firmy rozdelil. Pozreli sme sa ako.

V článku sa dozviete:

  • prečo stúpli náklady na výrobu tepla,
  • prečo teraz ÚRSO mení niektoré cenové konania,
  • ako sa priebežne delia kompenzácie medzi teplármi,
  • ktoré firmy inkasujú najvyššie sumy,
  • ako sa počíta výška dotácií.

Ceny tepla sa výrazne rôznia

Hlavným dôvodom nárastov cien tepla v roku 2023, ktoré vyplynuli z cenových rozhodnutí ÚRSO, bolo zdraženie vstupov. Týkalo sa tak zemného plynu, z ktorého sa vyrába zhruba polovica tepla dodávaného do systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT), ale aj uhlia, biomasy a ďalších palív. Pre niektoré lokality z približne 800 lokalít CZT pritom regulátor odobril zdraženie tepla aj na viac ako dvojnásobok.

Ceny tepla však oproti minulému roku 2022 nestúpli všade. V niektorých lokalitách zostali na približne rovnakej úrovni, inde dokonca mierne klesli. Išlo napríklad o systémy CZT využívajú alternatívne zdroje energie.

Ako ukázala analýza Energie-portal.sk v apríli tohto roka, ak výrobca časť tepla vyrába aj z obnoviteľného zdroja, nárast spravidla nie je taký výrazný a výška variabilnej zložky je nižšia než pri teple, ktoré sa vyrába iba z plynu. Príkladom môže byť spoločnosť MeT Šaľa, kde 6 % tepla pochádza z geotermálnej energie, ale aj EscoServis v Partizánskom, Stefe a štátna tepláreň v Martine, či Spravbytkomfort v Prešove, kde kombinujú plyn s drevnou štiepkou.

Najnižšie ceny tepla a zároveň najmenší medziročný nárast analýza ukázala pri teple získaného z obnoviteľného zdroja a zo zdroja odpadového tepla. Napríklad spoločnosť Menetherm, ktorá do Šale a Sládkovičova dodáva teplo iba z drevnej štiepky a slamy, stanovila variabilnú zložku ceny tepla na 0,07, resp. 0,08 eur/kWh, pričom medziročný nárast predstavuje menej než 50 %.

Výlučne z drevnej štiepky vyrába teplo spoločnosť TeHo v Topoľčanoch, kde síce medziročne variabilná zložka vzrástla o vyše 100 %, no stále sa udržala na úrovni 0,06 eur/kWh. Dve tretiny tepla zo slamy (zvyšok plyn) vyrába spoločnosť GGE v Želiezovciach, kde variabilná zložka dosahuje 0,11 eur/kWh.

Suverénne najnižšiu výšku variabilnej zložky (0,008 er/kWh) má odpadové teplo z atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorým sa vykuruje mesto Trnava. Trnavčania vďaka tomu majú najlacnejšie teplo spomedzi všetkých lokalít CZT na Slovensku.

Rôznorodosť cien ilustruje práve aj príklad štátneho MH Teplárenského Holding, pod ktorý spadá i trnavská tepláreň. Nebyť nariadenia vlády o obmedzení cenového nárastu na 20 %, ceny v Bratislave by vzrástli o 133 %, v Košiciach o 72 %, v Martine o 68 %. V týchto mestách dominuje plyn, hoci v Martine sa využíva aj drevná štiepka a v Košiciach v menšej miere teplo z odpadu. Naopak, tam kde zemný plyn predstavuje iba doplnkové palivo, ceny vzrástli menej. A to aj v prípade, že sa stále spaľuje uhlie, ako napríklad v Žiline.

Väčšinu kompenzácií inkasuje šesť veľkých

 
 

Zostáva vám 43% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Počítajú s gigawattovým prírastkom fotovoltiky ročne aj napriek ochladeniu trhu

Počítajú s gigawattovým prírastkom fotovoltiky ročne aj napriek ochladeniu trhu

Darí sa inštaláciám v českých domácnostiach. Pridať musíme vo veľkých zdrojoch a batériách, vraví Jan Fousek z Asociácie pre akumuláciu energie.

Ako bude fungovať EIA a povoľovacie procesy vo svetle legislatívnych zmien? (PRÁVNY POHĽAD)

Ako bude fungovať EIA a povoľovacie procesy vo svetle legislatívnych zmien? (PRÁVNY POHĽAD)

Článok opisuje vybrané aspekty procesu EIA a povoľovacích procesov vo svetle legislatívnych úprav účinných od 1. 4. 2024, ako aj návrhov, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese.

Nie je to len o fotovoltických paneloch a tepelnom čerpadle. K efektívnej prevádzke treba manažment, vysvetľuje odborník

Nie je to len o fotovoltických paneloch a tepelnom čerpadle. K efektívnej prevádzke treba manažment, vysvetľuje odborník

Nestačí sa pozerať na jednotlivé zariadenia, kľúčové je, ako funguje celý systém, hovorí Daniel Hrčka zo spoločnosti Viessmann.

X
X
X
X