Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Názor. Zraniteľným odberateľom už ostáva len týždeň na rozhodnutie, či podpísať zmluvu bez ceny

Regulácia cien komodity nižšiu cenu dlhodobo neprinesie a navyše stavia zraniteľného odberateľa do pasce, píše predsedníčka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová.

Jana Ambrošová

Predsedníčka ZDE Jana Ambrošová / Foto: Energie-portal.sk

Do 31. marca môžu zraniteľní odberatelia požiadať o uplatnenie regulovanej ceny alebo o zmenu dodávateľa na rok 2024. Túto cenu ale nepoznajú a týždeň pred termínom nie je vydaná ani vyhláška, ktorá definuje spôsob jej určenia.

Cenu sa odberatelia dozvedia až koncom roka, resp. k 1. januáru 2024. Vtedy už nebudú môcť od zmluvy odstúpiť ani zmeniť dodávateľa. To zraniteľného odberateľa de facto stavia do pozície, keď sa má rozhodnúť, či chce podpísať zmluvu bez ceny a ostáva mu len dúfať, že bude prijateľná alebo že sa štát „nejako“ postará. Pri súčasných živelných zmenách energetickej legislatívy sa odberateľ ocitá v pasci, pretože rozhodovanie je založené len na tom, ako predpokladá, že v roku 2024 zareaguje štát. 

Zníži regulácia ceny komodity?

Ani dodávateľ ani štát nemá pod kontrolou ceny komodity. Slovensko je súčasťou globálneho trhu a ceny elektriny sú tvorené tak, ako pri iných komoditách, najmä ponukou a dopytom.

Videli sme, ako ceny prudko stúpli, keď sa po korone zvyšoval dopyt po energiách a vtom Nemecko začalo odstavovať jadro, zároveň Francúzsko znížilo výrobu z jadrových elektrární, zároveň suché leto spôsobilo, že poklesli hladiny riek a spojilo sa množstvo ďalších faktorov, ktoré sa dajú prirovnať až k „dokonalej búrke“. Po odstránení niektorých faktorov znižujúcich ponuku a zvyšujúcich dopyt vidíme, ako ceny prirodzene klesajú.

Toto sú vplyvy, ktoré Slovensko nedokáže zmeniť „reguláciou cien komodity“. Pri regulácii štát totiž neurčuje cenu komodity, ale len obdobie, v ktorom majú dodávatelia energie pre zraniteľných odberateľov nakupovať, resp. presnejšie hovorí, že cena z tohto obdobia je maximálna, za ktorú môžu predávať. Dodávateľ môže nakúpiť aj inokedy, ale riskoval by, že cena v referenčnom období bude nižšia a on pôjde do straty. To bol príklad skrachovanej Slovakia Energy. 

Je samozrejmosťou, že štát má záujem chrániť zraniteľných odberateľov. Neexistuje však súvislosť medzi cenovou reguláciu tak, ako je v súčasnosti nastavená a ochranou zraniteľných odberateľov pred vysokými cenami komodity. Reguláciou môže dôjsť akurát k časovým posunom, čo môže naopak spôsobiť udržanie vyšších cien v čase, keď už na trhu poklesnú.

Ceny, ktoré vyšli z regulácie, nie sú momentálne uplatňované na žiadnu skupinu odberateľov. Inak povedané, keby neboli, nikomu nechýbajú. Prijalo sa množstvo opatrení len preto, aby sme ich obišli a nemuseli ich uplatniť.

Spôsobuje to chaos na trhu, zamestnáva to dodávateľov, ktorí musia zvládať množstvo úprav dát, zmlúv, faktúr a dokola vysvetľujú zákazníkom, čo sa deje. Nemajú priestor venovať sa zákazníkom, vytvárať pre nich napríklad nové zaujímavejšie produkty, ponúkať tvorbu energetických komunít, či poradenstvo. Čo je škoda, lebo dodávatelia by to radi robili, aby sa odlíšili od konkurencie a získali si zákazníkov. 

Faktom ostáva, že regulácia cien komodity nižšiu cenu dlhodobo neprinesie a navyše stavia zraniteľného odberateľa do pasce. Ten sa musí rozhodnúť, či chce mať regulovanú alebo neregulovanú cenu a to skôr, ako nastane referenčné obdobie pre nákup. Je to logické, lebo dodávateľ musí dopredu vedieť, pre koľko zákazníkov má obstarať energie v čase stanovenom URSO.

Čo na to EÚ?

Európska legislatíva stále platí a cenová regulácia dodávok je v nej považovaná za „rušivé opatrenie, ktoré často vedie k hromadeniu tarifných deficitov, obmedzovaniu voľby spotrebiteľa, slabšej stimulácii úspor energie a investícií do energetickej efektívnosti, nižšej úrovni služieb, nižšej miere zapojenia a spokojnosti spotrebiteľov, a obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ako aj menšiemu počtu inovačných produktov a služieb na trhu."

Navyše keď budeme veľkú skupinu zraniteľných odberateľov umelo držať mimo trhového prostredia, prirodzene klesne motivácia smerom k energetickej efektívnosti a k zapájaniu do energetických spoločenstiev, na čo upozorňuje aj európska legislatíva. Preto pre akékoľvek zásahy do cenotvorby má byť vypracovaný súbor opatrení na dosiahnutie hospodárskej súťaže a metodika na posudzovanie ich pokroku. Nemám vedomosť, že by sme to na Slovensku mali.

Politické, nie odborné rozhodnutie

V roku 2021 bola deregulácia v určovaní cien komodity už hotová vec, na jej potrebe sa zhodovala odborná verejnosť a bola zapracovaná aj do návrhov energetickej legislatívy. Zmena nastala po začatí krízy, keď sa zistilo, že regulované ceny komodity na rok 2022 sa budú odvíjať od mesiacov január až jún 2021, ktoré boli šťastnou náhodou nízke.

Rovnaké šťastie ale mali vtedy aj všetci neregulovaní odberatelia, ktorí nakupovali v tom istom čase a mnohí uzatvorili zmluvu aj na dva - štyri roky, čo napríklad regulovaným odberateľom umožnené nebolo. Zároveň bolo úplne jasné, že pri zachovaní tohto systému sa vysoké ceny z roku 2022 prenesú do roku 2023, takže je zvláštne, ako to mohlo byť pre politikov v januári veľkým prekvapením, keď sami o ponechaní systému rozhodli.

To, že sa k deregulácii v dodávkach komodity na začiatku roku 2022 nepristúpilo nebolo odborné, ale politické rozhodnutie s jediným odôvodnením, že deregulácia je momentálne „nepriechodná“.

V roku 2022 sme čelili zas nešťastnej náhode, ktorá vygenerovala také vysoké ceny, že nie sú prakticky aplikovateľné na žiadny segment odberateľov a už vôbec nie na zraniteľných. Preto bolo nevyhnutné zaviesť opatrenia formou štátnej pomoci a VHZ pre domácnosti. Tieto opatrenia sú plne funkčné, realizovateľné, v súlade s EÚ legislatívou a v plnom rozsahu chránia vybraných odberateľov od regulovaných cien.

Riziko pre verejné financie

Štát sa určovaním nákupných stratégií snaží nahrádzať rolu obchodníkov cez administratívny pokyn, čím sa vystavujú riziku aj verejné financie. Keď ceny regulované alebo neregulované na trhu vystúpia nad hranicu, ktorá je pre určitú skupinu odberateľov neúnosná, štát aj tak musí zasiahnuť. 

Akurát z praxe vidíme, že potreba kompenzácie regulovaných cien je podstatne vyššia, ako kompenzácia neregulovaných cien. Ponechaním regulácie si teda cenové riziko vzal na plecia štát. Je preukázateľné, že keby štát ponechal rozhodovanie o nákupoch na profesionálnych obchodníkov a všetky aktivity štátu by skôr smerovali k podpore hospodárskej súťaže a zvýšeniu súťaživosti medzi dodávateľmi, prinieslo by to nižšie ceny.

Jediné, ako môžeme na úrovni štátu reálne a zadarmo ovplyvniť ceny energií, je efektívna hospodárska súťaž, čo dokazuje aj fakt, že v neregulovanom segmente sú v súčasnosti cenové rozdiely v stovkách eur na megawatthodinu (MWh).

Ako teda ochrániť zraniteľných

Pri neregulovaných cenách odberateľ podpisuje zmluvu s cenou, na ktorej sa s dodávateľom dohodne a keď to dodávateľ nakúpi drahšie, nie je to problém odberateľa ani štátu. Pri uzatváraní zmluvy sa dá ľahko overiť, na akej úrovni sú trhové ceny na ďalšie obdobie (nie spotové) a teda či sa ponúkaná cena javí ako primeraná. Odberateľ by sa nikdy nemal uspokojiť len s jednou ponukou a zvlášť ak je ponúkaná cena výrazne vyššia, ako trhová na dané obdobie.

Pri fungujúcom trhovom prostredí sa môžu ponuky zásadne líšiť – nie len cenovou úrovňou, ale aj samotným nastavením produktu, výškou zálohových platieb, tolerančných pásiem, doplnkovými službami a podobne.

Zavedenie akýchkoľvek cenových stropov pri dodávkach komodity bude motivovať dodávateľov pohybovať sa v blízkosti stanoveného maxima, čo je nežiadúce z pohľadu dopadu na odberateľa. Nastavenie príliš nízkeho stropu na druhej strane bude odrádzať dodávateľ podnikať v danej oblasti a tým sa zníži hospodárska súťaž, čo je tiež nežiadúce zo strany odberateľa.

Zároveň je potrebné zaviesť záchranné opatrenia ako princíp adresnej pomoci odberateľom postihnutým energetickou chudobou podľa vopred stanovených pravidiel sociálnej pomoci domácnostiam, či princíp definovanej kategórie zraniteľných odberateľov mimo domácností s vopred jasne definovaným zámerom pomoci štátu.

Jana Ambrošová
Združenie dodávateľov energií


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom zaslaným redakcii. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Produkcia biometánu rastie, výzvou je pripájanie výrobcov do plynárenskej siete

Produkcia biometánu rastie, výzvou je pripájanie výrobcov do plynárenskej siete

V Európe je už vyše tisíc biometánových staníc, obnoviteľný plyn dodávajú do siete tri štvrtiny z nich.

Energetické komunity spájajú výrobcov a odberateľov elektriny. Môžu byť výhodnejšie ako batérie

Energetické komunity spájajú výrobcov a odberateľov elektriny. Môžu byť výhodnejšie ako batérie

Ak bude možné zdieľať elektrinu, ktorá je lacnejšia ako dodávka zo siete, aj na Slovensku vzniknú stovky energetických spoločenstiev, myslí si riaditeľ SAPI.

Spojili kotly, slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. Ako vyzerá nové vykurovanie Hornej Nitry (+VIDEO)

Spojili kotly, slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. Ako vyzerá nové vykurovanie Hornej Nitry (+VIDEO)

Je to jeden z najväčších počinov v ére moderného slovenského teplárenstva, hovorí odborník.