Cenový strop pre plyn môže viesť k jeho nedostatku

Jedným z opatrení, od ktorého si európski aj slovenskí politici sľubujú stabilizovanie cien elektriny a plynu, má byť cenový limit pre zemný plyn. Európska únia sa tento týždeň dohodla na mechanizme cenového stropu, ktorý by sa uplatňoval, ak cena prevýši než 180 eur/MWh (mesačný forward TTF) tri dni za sebou a zároveň bude vyššia aspoň o 35 eur/MWh ako cena LNG.

Je určovanie maximálneho limitu pre ceny správna cesta? Aké dôsledky môže takáto regulácia priniesť? Aj o týchto otázkach sa diskutovalo na diskusnom klube Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika.

Hoci koncom novembra ešte nebola na svete dohoda o konkrétnom mechanizme zastropovania a uvažovalo sa s hranicou 275 eur/MWh, dôsledky uplatňovania regulácie cien sú v princípe rovnaké.

“Cenový strop predstavuje obmedzenie trhu a konkurencie. Ak zavedieme cenový strop na chlieb vo výške jedno euro, pričom výroba stojí dve eurá, výsledkom bude nedostatok chleba. Cenový limit je vždy iba zástierka pre dotačný alebo kompenzačný systém,” uviedol Peter Kremský, poslanec parlamentu za OĽaNO.

“Je pekné to nazvať takto, lebo spotrebiteľ to vníma tak, že štát sa za neho postavil, prikázal maximálnu cenu dodávateľovi a nemusí sa obávať oveľa vyšších nákladov. Výsledok sme mohli pozorovať v Maďarsku, kde zastropovali ceny benzínu a na každej piatej čerpacej stanici chýbalo palivo. Táto cesta by priniesla vypínanie elektriny a obmedzovanie plynu.”

Napriek tomu poslanec podporuje cenový limit na plyn, z ktorého sa vyrába elektrina. “Osobne som skôr zástancom cenových stropov a kompenzácií nákladov, než dotácií. Tie krivia trh oveľa viac a spôsobujú ďalší rast cien. Navyše, veľká časť dotácií skončí vo vreckách špekulantov.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.