Branislav Sušila: Energetickú chudobu neporazia prvoplánové riešenia

O koncepte tzv. energetickej chudoby rokuje v súčasnosti aj slovenský parlament. Poslanci za KDH totiž nedávno predložili na rokovanie parlamentu návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií, v ktorom navrhujú založiť fond energetickej chudoby.

Aj slovenská vláda sa už vlani zaoberala Návrhom koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Z materiálu vyplýva, že mnoho krajín EÚ sa konceptom energetickej chudoby ako samostatnej výdavkovej položky v prospech zraniteľných občanov nezaoberá, ale riešia ho inými spôsobmi.

V materiáli vláda tiež navrhuje niekoľko schém riešenia, najmä so zameraním sa na informovanosť a zvýšenie energetickej efektívnosti.

Viaceré krajiny EÚ neriešia problém tzv. energetickej chudoby ako samostatný problém, ale zahŕňajú ho do iných oblastí podpory chudobnejších občanov. Myslíte si, že by mal byť tento problém riešený samostatnou dávkou, ako v súčasnosti navrhujú opoziční poslanci?

Už samotný pojem „Energetická chudoba“ vnímame ako nešťastný, keďže nepomenúva skutočný problém. Problematika má viacero rozmerov – sociálny, hospodársky (cena práce, konkurencieschopnosť), finančný a v neposlednom rade aj energetický. Preto je nevyhnutné tento problém riešiť skrze viacero sektorov súčasne.

Ak bude adresovaný a riešený len prostredníctvom energetiky bez prepojenia s inými štátnymi politikami a koncepciami, veľmi pravdepodobne to vyvolá neželané efekty ako špekulácie, krížové dotácie a diskrimináciu časti odberateľov, čo sa v konečnom dôsledku premietne v nejakej forme či už do zvýšenia koncových cien, alebo horšieho hospodárenia energetických firiem.

Samotná dávka môže byť jeden z kúskov celej skladačky, no určite nie ten nosný. Riešenie problému výlučne prostredníctvom dávky by samotný problém energetickej chudoby nevyriešilo, skôr naopak.

Čo by to znamenalo konkrétne?

Opatrenia na ochranu zraniteľných odberateľov môžu byť skutočne efektívne iba vtedy, ak sa takýto odberateľ správa efektívne, respektíve býva na mieste, ktoré je energeticky efektívne. Problém „energeticky chudobných“ odberateľov je u absolútnej väčšiny prípadov kombináciou nízkych príjmov a vysokých nákladov na energie. Tieto náklady však nepramenia z vysokej ceny, ale z vysokej spotreby, ktorá u týchto skupín obyvateľstva vyplýva z vysokej energetickej náročnosti obydlí.

Teda dávka by problém riešila na strane príjmov, čo by nijako nemotivovalo k riešeniu skutočného problému spotreby, ale skôr by vytvárala priestor na jej zvyšovanie. V nami preferovanom postupe by sme však docielili zníženie spotreby a teda nákladov.

Ak by aj napriek tomu stále bolo potrebné korigovať príjmovú stranu, tak už v omnoho menšej miere a s omnoho vyšším efektom.

Riešenie vidíme v zabezpečení korelácie medzi právom na ochranu zraniteľných odberateľov a povinnou účasťou v schéme energetickej efektívnosti (s možným príspevkom štátu).

To si vyžaduje prepojiť koncepciu energetickej chudoby s už existujúcimi politikami, teda najmä s koncepciou sociálnej politiky štátu a koncepciou energetickej efektívnosti a na tomto základe budovať ďalšie opatrenia či už v oblasti stavebníctva, energetiky, ale aj samospráv.

Takže motivujúcim prvkom by mala byť energetická efektívnosť.

Áno. Navrhujeme zahrnúť odberateľov - a predovšetkým adresátov koncepcie energetickej chudoby - do povinnej schémy energetickej efektívnosti. Nie len že tým rozumne adresujeme jadro problému, ale pomôže nám to aj sekundárne pri napĺňaní cieľov smernice o energetickej efektívnosti.

Čo by to znamenalo pre energetické firmy?

Mali byť prioritne zapojené do koncepcie boja proti energetickej chudobe cez vytváranie vhodných technických opatrení a odbornej pomoci, nie ako financujúce subjekty.

Energetické firmy vedia efektívne pomôcť v oblasti identifikácie opatrení na zníženie spotreby. Niektoré dodávateľské spoločnosti už dnes vedia niektoré tieto opatrenia prostredníctvom svojich doplnkových produktov a služieb aj realizovať.

Spoločnosti spravujúce infraštruktúru by zasa mali zabezpečiť vhodné podmienky na riadenie a sledovanie spotreby, napr. využívaním riešení založených na princípe predplatených elektromerov.

Ako to bude motivovať samotného odberateľa?

Jednoznačnou pridanou hodnotou takého opatrenia je vytvorenie spoluzodpovednosti adresáta opatrenia, čo by malo byť základom akejkoľvek funkčnej schémy. Akékoľvek opatrenie je účinné iba vtedy, ak jeho adresát je ochotný sa na ňom spolupodieľať.

Ďalším pozitívom tohto opatrenia je skutočnosť, že možno hovoriť o adresnosti opatrenia, a jednoznačnom stanovení jeho využitia (čiarový kupón na predplatený elektromer sa nedá predať ani sa za neho nedá nič kúpiť), a teda zabráni zneužívaniu daného opatrenia.

Existujú aj riešenia, kedy je „kredit“ riadený samosprávou, čo je jeden z najefektívnejších systémov riadenia z pohľadu blízkosti k samotným odberateľom a znalosti prostredia.

Jedným z možných riešení sú aj tzv. sociálne tarify.

Využívanie sociálnych taríf považujeme oproti vyššie uvedenému za nevyhovujúce. Nižšia cena nemotivuje adresátov, aby sa správali efektívne, čo činí celú schému neefektívnou.

Ešte závažnejším faktom je, že v regulovanom prostredí to takmer automaticky znamená zvýhodnenie jednej skupiny na úkor inej. A my ako spoločnosť, ktorá sa zo zákona musí správať nediskriminačne, nemôžeme takéto riešenia podporovať.

Ďalšou z uvažovaných možností je nemožnosť odpojiť zraniteľného odberateľa od dodávky elektriny.

Opatrenia vedúce k nemožnosti prerušenia nepredstavujú riešenie problému, ale iba jeho odsúvanie. Generovaný dlh sa „nestratí“ tým, že odberateľ bude ďalej odoberať energiu a neplatiť za ňu. Dlh sa bude akumulovať a bude predstavovať uviaznuté náklady v celom systéme, ktoré v horšom prípade zaplatia opäť všetci tí, ktorí poctivo platia.

Takéto riešenie vytvára nebezpečný precedens, ktorý by len motivoval odberateľov správať sa špekulatívne a snažiť sa stať členom skupiny s „imunitou“ voči pravidlám, ktoré platia pre všetkých rovnako.

Vnímame samozrejme aj ten sociálny rozmer problematiky odpájania a práve preto tu vidíme priestor a veľkú príležitosť na zapojenie samospráv do celého riešenia. Práve samosprávy najlepšie poznajú situáciu jednotlivých odberateľov a vedia s nimi operatívne riešiť problémy na mieste s veľkou mierou flexibility, ktorú energetické firmy v rámci existujúcich pravidiel nemajú.

V spojení s vhodným technickým riešením ide o pokrokové riešenie, ktoré skutočne môže pomôcť. Veď nakoniec máme s týmto už aj reálne skúsenosti.

V neposlednom rade treba tiež poukázať na možný konflikt existujúcich legislatívnych predpisov. Každý prevádzkovateľ sústavy alebo siete vykonáva v rámci údržby a rozvoja sústavy plánované odstávky, ktoré sú nevyhnutným predpokladom danej činnosti u prevádzkovateľa sústavy/siete.

Zavedením zákazu prerušenia distribúcie u istých skupín odberateľov by bola táto činnosť paralyzovaná, s negatívnymi dopadmi na bezpečnosť sústavy/siete.

Za jedno z riešení považujete tzv. predplatené elektromery. Ako to funguje?

Odberateľ dostane predplatenú kapacitu elektriny na určité obdobie a sám si bude môcť rozhodnúť, kedy elektrinu potrebuje a kedy nie. Odberateľ si môže sledovať stav svojho konta a aktívne riadiť množstvo svojej spotreby. Príspevky na energie si tiež bude môcť kumulovať na obdobie, kedy ich naozaj bude potrebovať.

Inými slovami, odberateľ môže sám rozhodovať o tom, kedy bude „prerušený“. Sme presvedčení, že sa tým výrazne posunie k zlepšeniu aj zámer sledovaný vládou.

Nevnímajme však predplatený elektromer ako nástroj riešenia energetickej chudoby. Je to len ďalší nástroj do skladačky na jej efektívne riešenie. Predplatené elektromery majú aj komerčné využitie, napríklad v zahraničí sú často používané pri prenájme bytov.

Existujú skúsenosti s predplatenou kapacitou aj v zahraničí?

Áno. Viaceré Európske krajiny používajú riešenia založené na princípe predplateného kreditu, resp. predplatených elektromerov už dlhšiu dobu. A nemusíme chodiť ďaleko. Z našich najbližších susedov sa využívajú napríklad v Maďarsku a Poľsku.

Akým spôsobom by mali byť distribuované nové inteligentné meracie systémy a na čie náklady?

Inteligentný merací systém a predplatený elektromer nie je to isté, aj keď IMS s patričným dovybavením dokáže zabezpečiť aj funkcionality predplatených meračov. Všeobecne ale platí, že sa jedná o náklady spadajúce do oblasti distribúcie a teda by mali byť adekvátne reflektované do nákladov spojených s prevádzkovaním distribučnej sústavy.

Vytváranie ďalšej "kolónky" v podporných nástrojoch vlády pre obyvateľov zvýši aj transakčné náklady, najmä na vedenie evidencie dotknutých ľudí. Neobávate sa zvýšenia nákladov?

Energetické firmy vo svojej povahe nedisponujú dostatočnými informáciami a nástrojmi na to, aby takúto agendu vedeli efektívne riadiť.

V prípade akejkoľvek koncepcie energetickej chudoby je potrebné zabezpečiť, aby administratívne záležitosti ako vedenie evidencie, rozhodovanie o zaradení do evidencie alebo o vyňatí z evidencie, ako aj preskúmavanie všetkých potrebných podkladov bolo v kompetencii príslušného štátneho orgánu, ktorý má prístup ku všetkým relevantným informáciám a v rámci celého územia Slovenska.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.