Snaha riešiť problém energetickej chudoby jednoduchými
dotáciami môže viesť k plytvaniu a k zvýšeniu
nákladov na energie, hovorí Branislav Sušila, manažér pre
reguláciu spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.
O koncepte tzv. energetickej chudoby rokuje v súčasnosti
aj slovenský parlament. Poslanci za KDH totiž nedávno predložili
na rokovanie parlamentu návrh zákona o ochrane zraniteľných
spotrebiteľov energií, v
ktorom navrhujú založiť fond energetickej chudoby.
Aj
slovenská vláda sa už vlani zaoberala Návrhom
koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky
energetickej chudoby. Z materiálu vyplýva, že mnoho
krajín EÚ sa konceptom energetickej chudoby ako samostatnej
výdavkovej položky v prospech zraniteľných občanov
nezaoberá, ale riešia ho inými spôsobmi.
V materiáli
vláda tiež navrhuje niekoľko schém riešenia, najmä so zameraním
sa na informovanosť a zvýšenie energetickej efektívnosti.
Viaceré krajiny EÚ neriešia problém tzv. energetickej
chudoby ako samostatný problém, ale zahŕňajú ho do iných
oblastí podpory chudobnejších občanov. Myslíte si, že by mal
byť tento problém riešený samostatnou dávkou, ako v súčasnosti
navrhujú opoziční poslanci?
Už samotný pojem „Energetická chudoba“ vnímame ako
nešťastný, keďže nepomenúva skutočný problém. Problematika
má viacero rozmerov – sociálny, hospodársky (cena práce,
konkurencieschopnosť), finančný a v neposlednom rade aj
energetický. Preto je nevyhnutné tento problém riešiť skrze
viacero sektorov súčasne.
Ak bude adresovaný a riešený len
prostredníctvom energetiky bez prepojenia s inými štátnymi
politikami a koncepciami, veľmi pravdepodobne to vyvolá
neželané efekty ako špekulácie, krížové dotácie
a diskrimináciu časti odberateľov, čo sa v konečnom
dôsledku premietne v nejakej forme či už do zvýšenia
koncových cien, alebo horšieho hospodárenia energetických firiem.
Samotná dávka môže byť jeden z kúskov celej skladačky,
no určite nie ten nosný. Riešenie problému výlučne
prostredníctvom dávky by samotný problém energetickej chudoby
nevyriešilo, skôr naopak.
Čo by to znamenalo konkrétne?
Opatrenia na ochranu zraniteľných odberateľov môžu byť
skutočne efektívne iba vtedy, ak sa takýto odberateľ správa
efektívne, respektíve býva na mieste, ktoré je energeticky
efektívne. Problém „energeticky chudobných“ odberateľov je
u absolútnej väčšiny prípadov kombináciou nízkych príjmov
a vysokých nákladov na energie. Tieto náklady však
nepramenia z vysokej ceny, ale z vysokej spotreby, ktorá
u týchto skupín obyvateľstva vyplýva z vysokej
energetickej náročnosti obydlí.
Teda dávka by problém riešila na strane príjmov, čo by nijako
nemotivovalo k riešeniu skutočného problému spotreby, ale
skôr by vytvárala priestor na jej zvyšovanie. V nami
preferovanom postupe by sme však docielili zníženie spotreby
a teda nákladov.
Ak by aj napriek tomu stále bolo potrebné
korigovať príjmovú stranu, tak už v omnoho menšej miere
a s omnoho vyšším efektom.
Riešenie vidíme v zabezpečení korelácie medzi právom na
ochranu zraniteľných odberateľov a povinnou účasťou
v schéme energetickej efektívnosti (s možným príspevkom
štátu).
To si vyžaduje prepojiť koncepciu energetickej chudoby
s už existujúcimi politikami, teda najmä s koncepciou
sociálnej politiky štátu a koncepciou energetickej
efektívnosti a na tomto základe budovať ďalšie opatrenia či
už v oblasti stavebníctva, energetiky, ale aj samospráv.
Takže motivujúcim prvkom by mala byť energetická
efektívnosť.
Áno. Navrhujeme zahrnúť odberateľov - a predovšetkým
adresátov koncepcie energetickej chudoby - do povinnej schémy
energetickej efektívnosti. Nie len že tým rozumne adresujeme jadro
problému, ale pomôže nám to aj sekundárne pri napĺňaní cieľov
smernice o energetickej efektívnosti.
Čo by to znamenalo pre energetické firmy?
Mali byť prioritne zapojené do koncepcie boja proti energetickej
chudobe cez vytváranie vhodných technických opatrení a odbornej
pomoci, nie ako financujúce subjekty.
Energetické firmy vedia efektívne pomôcť v oblasti
identifikácie opatrení na zníženie spotreby. Niektoré
dodávateľské spoločnosti už dnes vedia niektoré tieto opatrenia
prostredníctvom svojich doplnkových produktov a služieb aj
realizovať.
Spoločnosti spravujúce infraštruktúru by zasa mali
zabezpečiť vhodné podmienky na riadenie a sledovanie
spotreby, napr. využívaním riešení založených na princípe
predplatených elektromerov.
Ako to bude motivovať samotného odberateľa?
Jednoznačnou pridanou hodnotou takého opatrenia je vytvorenie
spoluzodpovednosti adresáta opatrenia, čo by malo byť základom
akejkoľvek funkčnej schémy. Akékoľvek opatrenie je účinné iba
vtedy, ak jeho adresát je ochotný sa na ňom spolupodieľať.
Ďalším pozitívom tohto opatrenia je skutočnosť, že možno
hovoriť o adresnosti opatrenia, a jednoznačnom stanovení
jeho využitia (čiarový kupón na predplatený elektromer sa nedá
predať ani sa za neho nedá nič kúpiť), a teda zabráni
zneužívaniu daného opatrenia.
Existujú aj riešenia, kedy je
„kredit“ riadený samosprávou, čo je jeden z najefektívnejších
systémov riadenia z pohľadu blízkosti k samotným
odberateľom a znalosti prostredia.
Jedným z možných riešení sú aj tzv. sociálne
tarify.
Využívanie sociálnych taríf považujeme oproti vyššie
uvedenému za nevyhovujúce. Nižšia cena nemotivuje adresátov, aby
sa správali efektívne, čo činí celú schému neefektívnou.
Ešte závažnejším faktom je, že v regulovanom prostredí
to takmer automaticky znamená zvýhodnenie jednej skupiny na úkor
inej. A my ako spoločnosť, ktorá sa zo zákona musí správať
nediskriminačne, nemôžeme takéto riešenia podporovať.
Ďalšou z uvažovaných možností je nemožnosť odpojiť
zraniteľného odberateľa od dodávky elektriny.
Opatrenia vedúce k nemožnosti prerušenia nepredstavujú
riešenie problému, ale iba jeho odsúvanie. Generovaný dlh sa
„nestratí“ tým, že odberateľ bude ďalej odoberať energiu
a neplatiť za ňu. Dlh sa bude akumulovať a bude
predstavovať uviaznuté náklady v celom systéme, ktoré
v horšom prípade zaplatia opäť všetci tí, ktorí poctivo
platia.
Takéto riešenie vytvára nebezpečný precedens, ktorý by
len motivoval odberateľov správať sa špekulatívne a snažiť
sa stať členom skupiny s „imunitou“ voči pravidlám,
ktoré platia pre všetkých rovnako.
Vnímame samozrejme aj ten sociálny rozmer problematiky odpájania
a práve preto tu vidíme priestor a veľkú príležitosť
na zapojenie samospráv do celého riešenia. Práve samosprávy
najlepšie poznajú situáciu jednotlivých odberateľov a vedia
s nimi operatívne riešiť problémy na mieste s veľkou
mierou flexibility, ktorú energetické firmy v rámci
existujúcich pravidiel nemajú.
V spojení s vhodným
technickým riešením ide o pokrokové riešenie, ktoré
skutočne môže pomôcť. Veď nakoniec máme s týmto už aj
reálne skúsenosti.
V neposlednom rade treba tiež poukázať na možný konflikt
existujúcich legislatívnych predpisov. Každý prevádzkovateľ
sústavy alebo siete vykonáva v rámci údržby a rozvoja
sústavy plánované odstávky, ktoré sú nevyhnutným predpokladom
danej činnosti u prevádzkovateľa sústavy/siete.
Zavedením
zákazu prerušenia distribúcie u istých skupín odberateľov
by bola táto činnosť paralyzovaná, s negatívnymi dopadmi na
bezpečnosť sústavy/siete.
Za jedno z riešení považujete tzv. predplatené
elektromery. Ako to funguje?
Odberateľ dostane predplatenú kapacitu elektriny na určité
obdobie a sám si bude môcť rozhodnúť, kedy elektrinu
potrebuje a kedy nie. Odberateľ si môže sledovať stav svojho
konta a aktívne riadiť množstvo svojej spotreby. Príspevky
na energie si tiež bude môcť kumulovať na obdobie, kedy ich
naozaj bude potrebovať.
Inými slovami, odberateľ môže sám
rozhodovať o tom, kedy bude „prerušený“. Sme presvedčení,
že sa tým výrazne posunie k zlepšeniu aj zámer sledovaný
vládou.
Nevnímajme však predplatený elektromer ako nástroj riešenia
energetickej chudoby. Je to len ďalší nástroj do skladačky na
jej efektívne riešenie. Predplatené elektromery majú aj komerčné
využitie, napríklad v zahraničí sú často používané pri
prenájme bytov.
Existujú skúsenosti s predplatenou kapacitou aj
v zahraničí?
Áno. Viaceré Európske krajiny používajú riešenia založené
na princípe predplateného kreditu, resp. predplatených
elektromerov už dlhšiu dobu. A nemusíme chodiť ďaleko.
Z našich najbližších susedov sa využívajú napríklad
v Maďarsku a Poľsku.
Akým spôsobom by mali byť distribuované nové inteligentné
meracie systémy a na čie náklady?
Inteligentný merací systém a predplatený elektromer nie
je to isté, aj keď IMS s patričným dovybavením dokáže
zabezpečiť aj funkcionality predplatených meračov. Všeobecne ale
platí, že sa jedná o náklady spadajúce do oblasti
distribúcie a teda by mali byť adekvátne reflektované do
nákladov spojených s prevádzkovaním distribučnej sústavy.
Vytváranie ďalšej "kolónky" v podporných
nástrojoch vlády pre obyvateľov zvýši aj transakčné náklady,
najmä na vedenie evidencie dotknutých ľudí. Neobávate sa
zvýšenia nákladov?
Energetické firmy vo svojej povahe nedisponujú dostatočnými
informáciami a nástrojmi na to, aby takúto agendu vedeli
efektívne riadiť.
V prípade akejkoľvek koncepcie energetickej chudoby je
potrebné zabezpečiť, aby administratívne záležitosti ako
vedenie evidencie, rozhodovanie o zaradení do evidencie alebo
o vyňatí z evidencie, ako aj preskúmavanie všetkých
potrebných podkladov bolo v kompetencii príslušného štátneho
orgánu, ktorý má prístup ku všetkým relevantným informáciám
a v rámci celého územia Slovenska.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.