Produkcia biometánu rastie, výzvou je pripájanie výrobcov do plynárenskej siete

V Európe existuje v súčasnosti 1400 biometánových staníc, z čoho je tisíc pripojených do distribučnej alebo prenosovej plynárenskej siete. Ak sa má naplniť potenciál produkcie 35 miliárd kubických metrov do roku 2030, vzniknúť by malo ďalších päťtisíc staníc. A zároveň sa pripojiť do siete, čo je často problém.

Cieľ produkcie biometánu v Únii však nie je legislatívne záväzný, čo sa výrobcom obnoviteľného plynu nepozdáva. Hoci Európsky parlament sa stotožnil s ambíciou Európskej komisie pri schvaľovaní legislatívy tzv. "plynárenského balíka”, na konkrétnych povinných číslach objemu produkcie a vtláčaného biometánu do siete sa členské krajiny nedohodli.

“Výsledná nedohoda je zaujímavá aj vzhľadom na momentum vytvorené plánom Repower EU. Dôvodom je, že štáty odmietli nové dodatočné záväzné ciele k už existujúcim v smernici RED III. Nie všetky krajiny majú dostatočný potenciál pre produkciu biometánu,” vysvetľoval Anthony Lorin, analytik  Európskej bioplynovej asociácie, počas webinára zameranom na pripájanie biometánových staníc do siete.

V článku sa dozviete:

• prečo výrobcovia biometánu považujú novú plynárenskú legislatívu EÚ za nedostatočnú,
• čo je najväčším problémom pri pripájaní biometánových staníc do siete,
• prečo zmena kvalitatívnych štandardov plynárenských sietí môže ohroziť dodávky plynu,
• kto by mal znášať náklady na prispôsobovanie úrovne kyslíka v dodávanom plyne,
• v čom spočívajú výzvy transformácie bioplynových staníc na biometánové a ich pripojenia do siete,
• čo si o vzniku bioplynových staníc na Slovensku myslí odborník na obnoviteľnú energiu a ako hodnotí potenciál využívania biometánu.

Výrobcovia biometánu argumentujú, že takýto krok neprispieva k rýchlejšej “zelenej” transformácii. Chcú, aby bol obnoviteľný plyn považovaný za štandard pri stanovovaní kvalitatívnych parametrov sietí, nie zemný plyn. Prispôsobovanie, ale aj poplatky za pripojenie do siete ich totiž stoja dodatočné finančné náklady.

“Je pravda, že v súčasnosti náklady znášajú výrobcovia biometánu. Ale treba zohľadniť, že súčasná spotreba zemného plynu v Európe predstavuje vyše 350 bcm. Ak sa aj naplní cieľ výroby biometánu na úrovni 35 bcm, bude to stále iba 10 % celkovej spotreby plynu,” objasňuje José Alfred Lana Calvo z európskeho plynárenského združenia Marcogaz.

Európske domácnosti aj ostatní odberatelia podľa neho potrebujú cenovo dostupnú a bezpečne dodávanú energiu. Ak sa budú napríklad od prepravcov plynu vyžadovať dodatočné náklady na prispôsobovanie, môže to viesť k nedostatku plynu.

“Treba nájsť rovnováhu. Komisia pomáha biometánu, ale problém je, že sú tu tzv. ´citliví´používatelia plynu, ako napríklad prevádzkovatelia podzemných zásobníkov, ktorí sú kľúčoví pre udržiavanie rovnováhy v systémoch. Bez nich nemožno v zime existovať kvôli vykurovaniu plynom v mnohých krajinách Európy,” vraví zástupca odvetvia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.