Bude menej dreva. Štát má novú analýzu, mapuje dostupnosť biomasy (+grafy)

Palivové drevo, drevná štiepka, ale aj pelety či brikety. Drevná biomasa v rôznych formách tvorí na Slovensku nezanedbateľnú časť energetického mixu. Najmä vo vykurovaní.

Podľa dát envirorezortu pochádza z biomasy v päťročnom priemere okolo 61 % zo všetkej energie, ktorá sa na Slovensku vyrobí z obnoviteľných zdrojov (OZE). Z hľadiska celkového energetické mixu majú palivá s pôvodom v dreve zhruba deväťpercentný podiel.

Drevo a drevné palivá sú najčastejšie používané tuhé palivá v individuálnom vykurovaní a drevná štiepka nachádza uplatnenie aj vo výrobe tepla vo veľkých teplárňach či pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla (KVET), pričom štát na takto vyrobenú elektrinu poskytuje tzv. podporu doplatkom. V palivovej základni teplární v rámci centrálneho zásobovania teplom je biomasa druhým najvýznamnejším zdrojom hneď po zemnom plyne.

A dopyt po drevnej biomase v energetike môže ešte porásť. V rôznych štádiách príprav či povoľovania je aktuálne viacero energetických a priemyselných projektov, ktoré sa spoliehajú práve na zdroj energie pochádzajúci z lesov.

Veľký biomasový kotol s výkonom 26 MW chce postaviť napríklad štátny MH Teplárenský holding v Žiline, kde je v pláne odklon od uhlia. A na drevnej štiepke stojí aj nedávno predstavená investícia štátnych teplárov v Humennom.

Nahrádzať zemný plyn drevným palivom chcú tiež niektoré priemyselné podniky. Biomasovú kotolňu pripravujú napríklad pre trnavskú automobilku a drevné pelety má využívať tiež nová kotolňa potravinárskeho podniku na východe Slovenska. Oravský výrobca ferozliatin OFZ zas ide biomasou sčasti nahradiť uhlie.

Foto: Energie-portal.sk

Kľúčovou výzvou pre ekonomiku všetkých projektov však bude dostupnosť drevných palív a vývoj cien. „Cena tepla z biomasy je dlhodobo konkurencieschopná akémukoľvek inému spôsobu výroby tepla z uhľovodíkových palív. To, čo dnes vyrábame z biomasy, by sme inak museli vyrobiť z plynu, ročne ho teda ušetríme 18-20 mil. m³,“ hovoril napríklad ešte v roku 2022 Ivan Ďuďák z teplárenskej spoločnosti Esi v diskusii Energie-portal.sk.

Počas uplynulých rokov však ceny drevných palív prešli turbulentným vývojom. „Lietali“ v desiatkach eur na tonu.

Veľkou výzvou do budúcnosti pritom môže byť dostupnosť dreva z domácich zdrojov. Upozorňuje na to najnovšia analýza ministerstva životného prostredia, ktorá na základe veku a stavu lesov a ďalších parametrov zmapovala dostupnosť drevnej biomasy v ďalších rokoch. Rôzne scenáre ponuky pritom analýza dáva do vzťahu s očakávanou spotrebou.

V článku sa dozviete:

• koľko dreva sa aktuálne ťaží a spotrebováva,
• aké faktory ovplyvnia ponuku a dopyt po energetickej biomase,
• prečo je lesné hospodárstvo aktuálne na maximách možnej produkcie,
• kde bude spotreba biomasy rásť,
• aká energetická spotreba biomasy sa očakáva v roku 2035,
• prečo môže energetický potenciál biomasy klesnúť.

Lesy na maxime produkčných kapacít

Štúdiu pod názvom „Zhorí iba to, čo má“ spracoval analytický útvar MŽP SR, Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Z materiálu publikovaného na webe ministerstva (odkaz nájdete nižšie) vyberáme niektoré z hlavných zistení relevantných pre energetiku.

Foto: Energie-portal.sk

Na produkciou energie z biomasy sa podľa štúdie v súčasnosti najviac využíva drevo spaľované v domácnostiach a odpadový čierny lúh z celulózovo-papierenského priemyslu. „V priemere za 10 rokov sa na Slovensku spotrebuje približne 7,7 mil. m³ dreva ročne,“ konštatuje IEP s tým, že výpočty umožnili toto množstvo rozdeliť medzi jednotlivé sektory a určiť aj množstvo vznikajúcich zvyškov.

„Do drevárskeho priemyslu z toho ide 43 %, do celulózovopapierenského 31 % a zvyšok, zhruba 2,03 mil. m³ sa využíva priamo v domácnostiach či energetickom sektore ako palivo na výrobu tepla a elektriny. Z drevných zvyškov z priemyslu sa 19 % využije znova ako materiál (výroba panelov), zvyšok sa zhodnotí energeticky. Energeticky sa zužitkuje asi 2,57 mil. m³ drevných zvyškov z priemyslu (spolu s 1,08 mil. m3 čierneho lúhu, ktorý tvorí 25 % spotrebovanej energie z biomasy) a 1,5 mil. m³ lesnej štiepky a odpadov po ťažbe,“ sumarizuje štúdia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.