Bezplatná doprava nefunguje

V environmentálnej politike sa veľmi často uplatňuje princíp „účel svätí prostriedky". Tak sa medzi regulácie dostanú často aj polopravdy, zbožné priania, neoverené teórie, či dokonca lži.

Jedným z často používaných „zelených? argumentov je ten, že produkty, ktoré sú „zadarmo?, budú ľudia častejšie využívať. A naopak, že zdanením nežiaducich produktov či výrobkov ich spoločnosť prestane používať.

Typickým príkladom sú emisné povolenky či skládková daň, alebo dotácie pre biopalivá, či solárne elektrárne. Funguje to však skutočne tak, ako sa nám politici a aktivisti snažia vsugerovať? Priniesol zákaz alkoholu či zvyšujúce sa ceny cigariet niekedy v minulosti skutočne merateľný pokles ich spotreby? Pozrime sa na niektoré prípady z bežného spravodajstva.

Napríklad o ukážkovej kauze „zeleného mesta?, kde mestskou dopravou zadarmo (podľa politikov) zvýšili kvalitu života svojich občanov: uspokojili ich potreby a znížili emisie z osobnej dopravy.

Bezplatná MHD v mene čistého mesta

V roku 2012 priniesol denník SME prevzatú správu o tom, že estónske mesto Tallinn bude prvé hlavné mesto na svete, kde budú mať obyvatelia mestskú hromadnú dopravu zadarmo. Rozhodli o tom obyvatelia 400-tisícového hlavného mesta v týždňovom referende, kde sa 75 % vyjadrilo za tento návrh, aj keď sa ho zúčastnilo len 20 % obyvateľstva.

Doprava zadarmo má byť len pre obyvateľov hlavného mesta, turisti, študenti a všetci dochádzajúci za prácou do hlavného mesta si musia cestovné hradiť aj naďalej. Výpadok financií pre mesto bol odhadnutý na približne 14 miliónov eur ročne, čo je štvrtina mestského rozpočtu. Mesto argumentovalo tým, že bezplatná MHD zníži počet áut v meste, bude menej emisií, ako aj nehôd a zlepší sa kvalita života obyvateľstva.

O pár mesiacov neskôr, na jar 2013 priniesol denník SME správu, že až desať percent motoristov vymenilo v hlavnom meste Estónska auta za verejnú dopravu. Podľa oficiálnych údajov mesta klesla doprava v januári oproti decembru o 10 %, čo naznačuje, že ľudia vymenili autá za autobusy.

Tento „senzačný? úspech zeleného experimentu začal motivovať politikov aj v ostatných krajinách, ktorí sa začali predháňať vo svojich predvolebných sľuboch a ako vzor poukazovali práve na Tallinn.

Ekonomická realita

Lenže už 12. 12. 2013 spustil portál VoxEurop pod titulkom „Zelené mesto ešte nie je na správnej ceste" ľadovú sprchu: „Napriek tomu, že obyvatelia Tallinnu majú od 1. 1. 2013 mestskú dopravu zadarmo, nevyužívajú ju oveľa viac ako predtým. Sociálne ekologický experiment narazil na neschopnosť politikov pochopiť skutočné potreby občanov mesta." A aké sú fakty v tomto článku?

„Politici v tomto meste zle odhadli motiváciu ľudí používajúcich svoje osobné autá v každodennom živote. Cena totiž nie je jediným kritériom na využívanie hromadnej dopravy. Voľba dopravného prostriedku závisí aj od našich návykov a zvyklostí. Ľudia, ktorí si zvykli chodiť pešo, zrejme uvítali a využívajú bezplatnú dopravu a pre nich je cena dôležitá. Naopak, priaznivci individuálnej prepravy budú aj naďalej preferovať kvalitu dopravy."

VoxEurop upozorňuje, že jedným z motívov (okrem populistického), ktorý najviac nahrával na zavedenie bezplatnej mestskej dopravy, bol argument ZELENÉHO MESTA: menej áut znamená menej znečistené ovzdušie a menej hluku v meste. To sa však nestalo. Podľa výskumu strediska pre dopravu pri švédskom Kráľovskom technologickom inštitúte zvýšilo zavedenie bezplatnej mestskej hromadnej dopravy počet cestujúcich len o 1,2 %, takže nebol zaznamenaný žiadny výrazný nárast.

K zdôvodneniu týchto faktov sa vyjadril aj profesor Antonov z Technologickej univerzity v Tallinne. Poukázal na to, že medzi faktory ovplyvňujúce rozhodovanie cestujúcich patrí predovšetkým čas potrebný na prekonanie vzdialenosti, potom samozrejme aj cena za prepravu a nakoniec „kvalita? dopravy = či autobusy jazdia preplnené, ako sa správajú cestujúci, či sa možno spoliehať na presnosť cestovných poriadkov a úslužnosť vodičov a pod.

Ako konštatuje, cena je určujúcim kritériom pre ľudí s nižšími príjmami, čas a kvalita pre ľudí s vyššími príjmami. Vzhľadom na to, že automobilisti patria skôr do druhej kategórie, je zrejmé, prečo sa sociálny experiment v Tallinne minul účinkom.

Ako najvýznamnejší faktor neúspechu však poukazuje na to, že bezplatnú dopravu môžu využívať len obyvatelia hlavného mesta s trvalým pobytom v Tallinne. Všetci ostatní teda nemajú nárok na „nulový? cestovný lístok a musia za hromadnú dopravu platiť aj naďalej. Nemajú teda k zmene svojich návykov žiadny ekonomický dôvod.

Ľudia sa nesprávajú podľa toho, ako chcú politici, ale podľa toho, čo je najlepšie pre nich. Pokiaľ bude verejná doprava pomalá a nekvalitná, nebude ju väčšina ľudí používať ani vtedy, keď bude zadarmo.

Poučenie pre budúcnosť?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.