Batériové úložiská v Česku a na Slovensku: Ako fungujú povoľovacie procesy a stavebné konanie (PRÁVNY POHĽAD)

Článok vyšiel v marcovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 01-03/2026 s prílohou ENERGO. Predplatitelia Energie-portal.sk si magazín našli vo svojich poštových schránkach.

Ako sme ilustrovali v predchádzajúcom článku, v Českej republike rezonuje téma regulácie tzv. „batériových úložísk“ – zariadení na uskladňovanie elektriny. V aktuálnom texte doplníme náš článok o porovnanie so stavom na Slovensku, a to najmä z pohľadu stavebného konania a povoľovacích procesov.

V zmysle slovenského zákona o energetike sa zariadenia na uskladňovanie elektriny podobne ako zariadenia na jej výrobu, prenos, alebo distribúciu považujú za elektroenergetické zariadenia.¹ Tie sa vzhľadom na ich účel a stavebno-technické vybavenie považujú v zásade za inžinierske stavby.²

Povolenie na vykonanie stavby a právny titul k pozemku

Ako sme konštatovali v predchádzajúcom článku, predpokladom výstavby batériových úložísk v slovenskom i českom kontexte je (i) verejnoprávne povolenie a (ii) súkromnoprávny titul.

Právny titul k pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať – zvyčajne vlastníctvo pozemku – je základným predpokladom realizácie projektu. Rozdiely sú v prípustných druhoch súkromnoprávnych titulov podľa českého a slovenského práva sú nasledovné:

V Česku je pri realizácii projektu na cudzom pozemku možné súkromnoprávny titul zabezpečiť najmä zriadením vecného bremena, tzv. stavebného práva alebo uzavretím nájomnej zmluvy. Neexistencia súkromnoprávneho titulu má za následok neoprávnenú výstavbu.

Rozdiel medzi českým a slovenským kontextom je najmä ten, že slovenské občianske právo na rozdiel od českej právnej úpravy neupravuje tzv. stavebné právo (právo stavby) ako osobitné vecné právo.

Na Slovensku je možné realizovať stavbu na cudzom pozemku na základe užívacieho práva, a to najmä zriadením vecného bremena alebo prostredníctvom nájomnej zmluvy.

Rozdiely medzi slovenskou a českou úpravou sú v tomto kontexte aj systémového charakteru. Kým v českom právnom poriadku sa uplatňuje zásada superficies solo cedit, t. j. stavba je súčasťou pozemku³, na Slovensku to neplatí. Podľa (stále) účinného občianskeho zákonníka, „stavby [...] nie sú súčasťou pozemku.“⁴

Kategórie stavieb a režim schvaľovania projektov

Na Slovensku rozlišuje stavebný zákon z pohľadu ich veľkosti a charakteru medzi drobnými stavbami, jednoduchými stavbami a vyhradenými stavbami. Osobitne sú uvedené inžinierske stavby, medzi ktoré patria aj elektroenergetické zariadenia. Zariadenia na uskladňovanie elektrickej energie ako také nie sú explicitne uvedené vo výpočte drobných stavieb a jednoduchých stavieb. Zákon uvádza len zariadenia na výrobu elektrickej energie s celkovým inštalovaným výkonom:

• do 100 kW, ktoré patria do kategórie drobných stavieb,
• nad 100 kW, ktoré patria do zoznamu jednoduchých stavieb.

Čiastočný odkaz na batériové úložisko je možné nájsť pri členení stavieb, keď je medzi tzv. drobnými inžinierskymi stavbami uvedené aj zariadenie využívajúce ako zdroj slnečnú energiu do 100 kW a zariadenie na uskladnenie slnečnej energie.⁵

Napriek absencii jednoznačného odkazu na zariadenia na uskladňovanie elektriny môžeme vychádzať z toho, že hranica inštalovaného výkonu bude pri ich zaradení posudzovaná obdobne. Určenie, či sa jedná o drobnú alebo jednoduchú stavbu má vplyv na to, či bude stavba podliehať:

a) ohláseniu (drobné stavby), alebo
b) konaniu o stavebnom zámere (ostatné stavby).

Zariadenia na výrobu elektriny do 50 kW nepodliehajú ani ohláseniu.⁶

Z pohľadu stavebného konania podliehajú ohláseniu drobné stavby. Podľa § 18 ods. 4 písm. b) stavebného zákona sa ohlásenie vyžaduje pri „zariadeniach využívajúcich slnečnú energiu a spoločné umiestnenia uskladňovania energie [...] a pri zariadeniach využívajúcich slnečnú energiu od 50 kW do 100 kW vrátane.“

Na ostatné stavby sa vzťahuje konanie o stavebnom zámere. V rámci neho je podstatné uviesť, že úvodná časť je do veľkej miery v réžii stavebníka alebo ním povereného projektanta, ktorý vypracuje stavebný zámer, prerokuje ho s dotknutými orgánmi a inými relevantnými subjektami a na základe toho vypracuje správu o prerokovaní stavebného zámeru.

Tú spolu so stavebným zámerom predloží stavebnému úradu, ktorý by mal vo výsledku vydať rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie o stavebnom zámere ale ešte neoprávňuje stavebníka na začatie stavebných prác. Tie je možné začať až po overení projektu stavby zo strany stavebného úradu, t. j. získaní tzv. doložiek súladu od dotknutých orgánov a overení súladu projektu s rozhodnutím o stavebnom zámere.⁷

V Česku rozlišuje stavebný zákon vo všeobecnosti medzi menšími, jednoduchými, vyhradenými a ostatnými stavbami.⁸ Zaradenie batériového úložiska do príslušnej kategórie závisí predovšetkým od inštalovaného výkonu zariadenia a miestnych podmienok, ktoré zase určujú spôsob schvaľovania projektu:

Malé stavby – Od 1. augusta 2025 sa za malé stavby budú považovať aj zariadenia na uskladňovanie elektrickej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW. Batériové úložiská s touto kapacitou (či už samostatné alebo funkčne prepojené s budovou) preto patria do kategórie malých stavieb, pokiaľ sa nenachádzajú v citlivej oblasti (miesta kultúrneho dedičstva, osobitne chránené oblasti alebo vyhradené vojenské oblasti).Malé stavby nevyžadujú stavebné povolenie – zákon výslovne stanovuje, že nevyžadujú povolenie od stavebného úradu, a preto nevyžadujú konečné schválenie.

Jednoduché konštrukcie – Ak inštalovaný výkon systému skladovania batérií presahuje 100 kW, ale nepresahuje 250 kW, považuje sa za jednoduchú konštrukciu podľa prílohy 2 stavebného zákona. Na jednoduché stavby sa vzťahuje štandardný postup, t. j. stavebný úrad vydáva stavebné povolenie. Samotné stavebné povolenie (rozhodnutie) zvyčajne vydáva miestny príslušný stavebný úrad, ako je to v prípade iných stavieb (pozri nižšie). V prípade jednoduchých stavieb zákon stanovuje, že nie je potrebné konečné rozhodnutie o schválení, ale stavebný úrad musí byť informovaný o dokončení stavby.

Vyhradené stavby – Akumulátory, ktoré nespĺňajú parametre príloh 1 alebo 2 stavebného zákona a sú pripojené k prenosovej sústave, sa považujú za vyhradené stavby. Tieto väčšie stavby sú povolené v rámci úplného režimu stavebného zákona.

Ostatné stavby – Do tejto kategórie patria ostatné stavby, ktoré nespadajú do žiadnej z vyššie uvedených kategórií. Vyžadujú si povolenie projektu, konečné schválenie a odborné riadenie výstavby.

Dokumentácia, technické podmienky a kolaudácia

V slovenskom aj českom kontexte majú stavebníci povinnosť dodržiavať základné požiadavky na stavby vrátane požiadaviek územného plánovania, životného prostredia, ochrany zdravia a požiarnej bezpečnosti. V kontexte batériových úložísk to znamená napríklad:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.