Anti-energetický prezident Barack Obama

Foto: Dreamstime.com   

Jeden z najlepších príkladov týchto zmien v politickej stratégii je obrovský nárast vo vládnych reguláciách, v tom ako vyrábame a užívame energiu, a ich negatívny vplyv na ponuku, ako aj ich zameranie sa na financovanie nových a neefektívnych energetických odvetví a z toho vychádzajúce vyššie náklady.

Politika Obamovej administratívy nebola zameraná na zvýšenie dostupných zásob energie, ktoré sú dnes kritické pre ekonomické zdravie našej krajiny, ale ich obmedziť, zvýšiť ceny energií a urobiť energiu ešte drahšou.

Zrušenie daňového odpočtu pre priemysel zaoberajúci sa ropou a zemným plynom je na začiatku prezidentovho zoznamu, čo zvýši cenu benzínu a vykurovacieho oleja pre všetkých. No je to v súlade s celkovou náklonnosťou Obamovej administratívy zabrzdiť domácu produkciu, či už prostredníctvom zdĺhavosti v priznávaní nových povolení, alebo odmietaním sprístupňovania nových území pre prieskum ložísk. V skutočnosti bola medzi rokmi 2009 až 2011 produkcia ropy na federálnych územiach na rovnakej úrovni, kým produkcia na nefederálnych územiach vzrástla takmer o 7%.

A netýka sa to len ropy. Agentúra pre ochranu životného prostredia Obamovej administratívy chce zvýšiť reguláciu tovární na výrobu elektrickej energie na báze uhlia, ktoré produkujú takmer polovicu našej elektrickej elektriny, a to do takej miery, aby boli zvýšené ceny elektriny a továrne boli prinútené zavrieť svoje prevádzky. Nič z toho by však nemalo byť prekvapujúce, keďže pokiaľ vieme, že Obamov poradca pre energiu, Steven Chu pre denník The Wall Street Journal už v roku 2008 povedal, že musíme „zistiť ako zvýšiť ceny benzínu na úroveň cien v Európe“.

Prezident sa priznal, že v prípade, ak budú jeho energetické návrhy ohľadom stropu a výmeny schválené, spôsobia, že ceny energií „vyletia nahor“ a uhoľné spoločnosti zbankrotujú. Podľa slov pána Obamu, továrne na spaľovanie uhlia môžu byť stavané, no ak budú, „zbankrotujú lebo im budú vyrubené astronomické sumy“ za emisie skleníkových plynov.

Na druhej strane, súčasná administratíva vyhadzuje peniaze na „zelené“ energetické spoločnosti, ktoré sú zosobnené neúspešnou federálnou garanciou pre spoločnosť Solyndra na úver vo výške 535 mil. $. Je síce potrebné, aby zdroje alternatívnej energie boli vyvinuté, no je zrejmé, že federálna vláda nie je múdrym distribútorom peňazí daňovníkov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.