Áno, G-komponent je protiústavný, ale...

Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky („Ústavný súd“) je znenie vyhlášky ¹ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“) protiústavné v tej časti, v ktorej ukladá výrobcom elektriny povinnosť platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. ²

Znenie výroku nálezu však uvedenému odôvodneniu úplne nezodpovedá a v konečnom dôsledku ani výsledné znenie vyhlášky. Po zohľadnení výroku nálezu Ústavného súdu z vyhlášky naďalej vyplýva, že „ platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške (...) “.

Inými slovami, podľa tejto dikcie vyhlášky sú všetci výrobcovia elektriny, ktorí sú pripojení do regionálnej distribučnej sústavy, povinní G-komponent platiť. Časť, ktorú Ústavný súd vo výroku vyhlásil za protiústavnú, nemusela vo vyhláške vôbec byť na to, aby vyhláška ukladala túto povinnosť.

Citovaná právna norma nerozlišuje medzi tými výrobcami, ktorí uzatvorili zmluvu o prístupe do sústavy, a tými, ktorí ju neuzatvorili.

Časť, ktorú Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú, plnila skôr interpretačnú funkciu pre prípad pochybností, či sa povinnosť podľa prvej vety týka aj výrobcov, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe. Právna norma zakotvujúca povinnosť tak ostala nezmenená. Vypustené bolo iba interpretačné pravidlo.

Znamená to teda, že G-komponent je potrebné naďalej platiť všetkými výrobcami pripojenými do sústavy? S ohľadom na znenie odôvodnenia určite nie.

Podľa článku 125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sú právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu ohľadom protiústavnosti právnych predpisov všeobecne záväzné. Teória ani prax sa však doposiaľ jednoznačne nezhodli na tom, či uvedené pravidlo platí aj pre odôvodnenie rozhodnutí.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Českej republiky Pavel Holläder v tejto súvislosti uvádza, že záväznú povahu by nemalo mať celé odôvodnenie nálezu, ale iba časti predstavujúce jeho nosné dôvody. Ide o dôvody, bez existencie ktorých stráca zmysel samotný verdikt, teda právny základ, normatívne jadro, na ktorom je založený samotný výrok. ³

K podobnému záveru dospieva aj Ladislav Orosz, sudca Ústavného súdu, ktorý bol členom senátu, ktorý nález o G-komponente vydal. Ladislav Orosz však považuje nosné dôvody rozhodnutia Ústavného súdu za všeobecne záväzné pre orgány verejnej moci. ⁴

Opäť tak narážame na otázku, či v danom prípade predstavujú distribučné spoločnosti subjekty verejného práva. Aj keď všeobecné súdy urputne obhajujú názor, že nimi nie sú, ⁵ tento prístup je podľa nášho názoru v určitých situáciách neudržateľný, keďže zákon priznáva distribučným spoločnostiam verejnoprávne právomoci. ⁶

Navyše, už samotná existencia nálezu slúži ako interpretačné pravidlo jeho obsahu, keďže Ústavný súd nemá právomoc korigovať alebo meniť právne predpisy (v zmysle normotvorby), ale iba právo rozhodovať o ich prípadnej protiústavnosti.

Jeho rozhodnutie preto nemožno vykladať inak než tak, že povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, „ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy a distribúcii elektriny “, je protiústavná.

Tŕnistá súdna cesta

Zánik povinnosti platiť G-komponent je nepochybný. Ak by výrobcovia tento poplatok naďalej platili, zo strany regionálnych distribučných spoločností by išlo o bezdôvodné obohatenie. Tak jednoznačné to však nemusí byť ohľadom platieb vykonaných pred zverejnením nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Už v našich predchádzajúcich článkoch ⁷ sme upozorňovali, že priznanie spätného účinku rozhodnutiam Ústavného súdu môže byť problematické.

Potvrdzuje to aj skutočnosť, že niektoré distribučné spoločnosti už začínajú používať argument o zákaze spätnej účinnosti rozhodnutí Ústavného súdu v konaniach ohľadom práva na podporu. Preto možno očakávať, že rovnakým spôsobom sa budú brániť aj v súvislosti s G-komponentom a k jeho dobrovoľnému vráteniu nedôjde.

Názory Ústavného súdu na spätnú účinnosť nálezov Ústavného súdu sa zo senát na senát líšia. Celá dilema spätnej účinnosti je založená na vzájomnej kolízii princípu ústavnosti (právo na neaplikovanie protiústavného predpisu) a princípu právnej istoty (ochrana práv nadobudnutých na základe dôvery v platný zákon).

V tejto súvislosti je významné uznesenie Ústavného súdu č. PLz. ÚS 1/2006, ktorým Ústavný súd zjednotil nejednotný prístup jednotlivých senátov Ústavného súdu. Uprednostňujúc princíp ústavnosti pred právnou istotou sa v danom rozhodnutí priklonil k záveru, že rozhodnutie Ústavného súdu má účinky ex tunc (spätné účinky), a teda sa na protiústavný právny predpis hľadí, akoby nikdy nebol súčasťou právneho poriadku. ⁸

Na základe uvedeného by zaplatený G-komponent predstavoval bezdôvodné obohatenie zo strany distribučných spoločností. V súvislosti s jeho vymáhaním však treba pamätať aj na potenciálne premlčanie, a teda ho neodkladať na poslednú chvíľu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.