Analýza. Občiansky zákonník a právna povaha energetickej sústavy ČR

Podobne významnú úlohu ako občiansky zákonník v práve plní v ekonomickom živote spoločnosti sektor energetiky. Cieľom tohto článku je preto analyzovať zmeny v právnej povahe energetickej sústavy (elektrizačnej, plynárenskej, teplárenskej) v kontexte so zmenami, ktoré prináša od roku 2014 nová úprava českého občianskeho práva.

Doterajšia právna úprava

Doposiaľ platný český občiansky zákonník (ObčZ),^[ii] podobne ako jeho slovenský náprotivok, žiadne výslovné ustanovenie o energetickej sústave neobsahoval. Aplikovali sa naň preto všeobecné ustanovenia o vecných právach.

Z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky vyplýva,^[iii] že elektrizačnú, plynárenskú alebo teplárenskú sústavu môžu tvoriť právne samostatné energetické zariadenia, ktoré predstavujú veci v právnom zmysle.^[iv] V energetických kruhoch sa preto obvykle tieto závery Najvyššieho súdu interpretujú tak, že energetická sústava sama nepredstavuje jedinú vec v právnom zmysle.^[v] Energetickú sústavu tak môžu tvoriť energetické zariadenia, ktoré vlastnícky patria rozdielnym subjektom. Takýto výklad zodpovedá tiež súčasnej praxi v energetike, keď sú relatívne rozsiahle majetkové celky najmä v plynárenstve a teplárenstve vo vlastníctve osôb odlišných od prevádzkovateľov týchto (častí) sústav.

Právna úprava NObčZ

Nový občiansky zákonník prináša do českého právneho poriadku podstatné zmeny. Ustanovenie § 120 ods. 1 ObčZ, podľa ktorého Najvyšší súd ČR rozhodol, že energetickú sústavu môžu tvoriť právne samostatné veci, však nachádza takmer doslovné vyjadrenie v § 505 NObčZ.

Súčasťou veci je tak aj naďalej všetko, čo k nej podľa jej povahy náleží a čo nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Na základe tohto ustanovenia by bolo možné konštatovať, že energetická sústava si aj po účinnosti novej občianskoprávnej úpravy zachová doterajší právny status.

Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré nová úprava zavádza, je opustenie zásady superficies solo non cedit, tzn. že stavba nie je súčasťou pozemku. Jednotlivé prvky energetických sústav boli v režime v súčasnosti účinnej právnej úpravy umiestňované na cudzích nehnuteľnostiach predovšetkým na základe práva vyplývajúceho z vecného bremena.

Vzhľadom na doteraz uplatňovanú zásadu, podľa ktorej stavba nie je súčasťou pozemku, si zachovávali povahu právne samostatných vecí. Striktné uplatnenie opačnej zásady, tak ako to obsahovalo pôvodné znenie návrhu nového občianskeho zákonníka, by spôsobilo závažné problémy pri zabezpečovaní prenosu/prepravy a distribúcie energií.

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR preto prijala pozmeňovací návrh, podľa ktorého inžinierske siete ako napríklad energetické vedenia nie sú súčasťou pozemku (§ 509 NObčZ). Druhá veta vloženého § 509 NObčZ  tiež stanoví, že za súčasť inžinierskych sietí sa považujú aj stavby a technické zariadenia, ktoré s nimi prevádzkovo súvisia.

Paragraf 498 ods. 1 veta druhá NObčZ hovorí, že ak iný právny predpis stanoví, že určitá vec nie je súčasťou pozemku a nemožno ju preniesť z miesta na miesto bez porušenia jej podstaty, je i táto vec nehnuteľná. Z kontextu oboch ustanovení sa väčšinou v právnických diskusiách obvykle vyvodzuje názor, že napríklad distribučná sústava bude jedinou nehnuteľnou vecou.^[vi]

Takáto kvalifikácia energetickej sústavy sa rozpadá na posúdenie (i) vecnoprávneho statusu energetickej sústavy a (ii) jej povahy ako veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Tieto otázky budú podrobené analýze v nasledujúcom texte.

Energetická sústava ako samostatná vec

Zhora citovaná judikatúra Najvyššieho súdu ČR ukazuje na to, že energetickú sústavu tvorí v súčasnosti súbor jednotlivých vecí a sama energetická sústava nemá vecnoprávnu povahu. Každá z vecí tvoriacich prvok energetickej sústavy môže pritom vlastnícky náležať inému subjektu. Nový občiansky zákonník v § 3028 nadväzuje na uznávanú zásadu ochrany nadobudnutých práv (iura quesita), keď stanoví, že novou právnou úpravou sa riadia len práva a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia jej účinnosti.

V súlade s ústavnou ochranou práva na majetok zaručenou čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Ústavy ČR by nový občiansky zákonník sám ani nemohol stanoviť inak. V tomto kontexte nemožno dospieť k inému názoru ani uplatnením argumentácie trochu nešťastným spojením „súčasť inžinierskych sietí,“ použitým v druhej vete § 509 NObčZ. Opačný záver by mal za následok pripustenie protiústavnosti právnej úpravy, ktorá zakladá právny stav obdobný vyvlastneniu, a to bez náhrady.

Pokiaľ teda energetickú sústavu tvorí v zmysle súčasnej občianskoprávnej úpravy viac právne samostatných vecí, nič sa na tomto stave podľa názoru autora tohto článku nemení ani od 1. januára 2014.

Povaha energetickej sústavy ako (ne)hnuteľnej veci

Záver o zachovaní povahy energetickej sústavy ako súboru právne samostatných vecí vylučuje povahu energetickej sústavy ako veci hnuteľnej či nehnuteľnej. Pre úplnosť je však vhodné vyjadriť sa koncepčne aj k tejto problematike.

Zástancovia opačného názoru dospievajú k presvedčeniu, že energetická sústava je jedinou nehnuteľnou vecou s odkazom na § 498 ods. 1 vetu druhú NObčZ. Na to, aby mohla byť vec v zmysle uvedeného ustanovenia považovaná za nehnuteľnú, je potrebné splniť dve podmienky: (i) nemožno ju preniesť z miesta na miesto bez porušenia jej podstaty, a (ii) musí tak stanoviť iný právny predpis.

Splnenie podmienky neprenositeľnosti veci môže byť v niektorých prípadoch problematické. Niektoré časti najmä distribučných sústav elektriny ako napríklad podzemné vedenia a vedenia na jednodriekových stožiaroch totiž nespĺňajú podmienku, že ich nemožno preniesť z miesta na miesto bez porušenia ich podstaty. Výnimku zo zásady superficies solo cedit stanoví v prospech inžinierskych sietí tiež sám nový občiansky zákonník, nie iný právny predpis. Vôľa zákonodarcu vyjadrená v požiadavke, aby tak stanovil iný právny predpis, zostala napriek prijatiu pozmeňovacieho návrhu, ktorý dnes tvorí § 509, nedotknutá, a je nutné ju rešpektovať.

Názor o povahe energetickej sústavy ako jedinej nehnuteľnej veci býva, bohužiaľ, argumentačne podporovaný odkazom na zdanlivú existenciu vôle zákonodarcu, vyjadrenú v dôvodovej správe.

Paragraf 509 NObčZ bol pritom prijatý ako pozmeňovací návrh a dôvodová správa k predloženému návrhu, ktorý bol prijatý ako dnes platný nový občiansky zákonník, účel dikcie súčasného § 509 vôbec neupresňuje. Pojem aktualizovanej dôvodovej správy pritom právny poriadok ČR nepozná a text, na ktorý sa nepresne odkazuje ako na dôvodovú správu, má povahu doktrinálneho výkladu prof. Eliáša a kol.^[vii]

Záver

Na základe posúdenia právnej úpravy nového českého občianskeho zákonníka možno konštatovať, že právny režim elektrizačnej, plynárenskej a teplárenských sústav zostáva i od januára 2014 nezmenený. Opačné úvahy smerujúce k chápaniu energetickej sústavy ako jedinej nehnuteľnej veci, ktorá môže mať len jediného vlastníka, je potrebné pre rozpor so základnými zásadami občianskeho práva a ústavnými garanciami ochrany ľudských práv odmietnuť. Energetickú sústavu bude preto i naďalej tvoriť súbor vzájomne prepojených právne samostatných vecí, ktorých povaha ako hnuteľných, resp. nehnuteľných vecí bude posudzovaná ad hoc v každom jednotlivom prípade.

[i] Pozri zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník.

[ii] Pozri zákon č. 40/1964 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů.

[iii] Pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vedené pod sp. zn. 22 Cdo 2548/98, 22 Cdo 1118/2007 a analogicky tiež 22 Cdo 944/2007.

[iv] Bližšie k tejto problematike pozri SZABO, Viktor. Vlastnictví energetických zařízení. Revue pro právo a technologie. 2013, ročník 4, č. 7, s. 52 – 110. ISSN 1804-5383. Dostupné z: http://revue.law.muni.cz/dokumenty/23776 [cit. 25.07.2013].

[v] V Slovenskej republike pozri k opačnému názoru rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. apríla 2011, sp. zn. 4Sžh/1/2010. In: Rozhodnutia [online] [cit. 30.07.2013]. Dostupné z: http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/.

[vi] Takýto názor prezentoval napríklad prof. JUDr. Josef Fiala, CSc. na Sympóziu energetického práva, usporiadanom Právnickou fakultou Masarykovej univerzity dňa 21.05.2013 v Brne. Obdobne v prípade vodovodov pozri BOHUSLAV, Martin; HORÁČEK, Zdeněk. Pět nejvýraznějších momentů nového občanského zákoníku ve vztahu k oboru vodovodů a kanalizací. Dostupné z: http://www.vakinfo.cz/sovak-info/sovakinfo-05-2013/05-2013-1.3 [cit. 25.07.2013].

[vii] Pozri ELIÁŠ, Karel a kol. Nový občanský zákoník s aktualizovanou důvodovou zprávou a rejstříkem. Ostrava: Sagit. 1119 s. ISBN 978-80-7208-922-2.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.