Analýza. Do akej miery je "G-Komponent" prípustný?

Od 1.1.2014 budú výrobcovia elektriny povinný platiť za prístup do siete (G-Komponent), výška platby bude po prvých odhadoch cca. 20.000 eur za MW/rok. Zatiaľ čo predovšetkým prevádzkovatelia zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energií zvažujú právne opatrenia, URSO sa snaží ukľudniť situáciu a sľubuje nižšie platby.

Konkrétna výška platby bude známa až koncom jesene 2013. Proti prípustnosti platby za prístup do siete sú dobré argumenty, najmä však pre prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energií.

1. Čo je G-Komponent

"G-Komponent" pochádza z anglického  "Grid charge" a zahŕňa poplatky za prístup do siete. Dňa 11.7.2013 vydal ÚRSO vyhlášku č. 221/2013 (uverejnená v zbierke zákonov 27.7.2013), ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014 (ďalej ako "vyhláška o cenovej regulácii").

Novinkou je ustanovenie § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii, podľa ktorej platí: "Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity".

Výška maximálnej rezervovanej kapacity sa dojedná v zmluve o pripojení zariadenia do regionálnej distribučnej sústavy a v prípade absencie takejto zmluvy z celkového inštalovaného výkonu zariadenia. Konkrétna výška platby sa vypočíta potom z ceny za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu. Vyúčtovanie platby sa uskutoční na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

Platba však neplatí pre všetky zariadenia. Neuplatní sa pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.

Podľa aktuálnych cien ZSE by pre zariadenie s výkonom 1 MW s rezervovanou kapacitou 950 kW predstavovala platba za prístup do siete cca. 18.270 €/rok. Iné výpočty rátajú dokonca s cenou vo výška cca. 20.000 €/MW/rok.

Konečné tarify pre rok 2014 budú známe až koncom jesene 2013, keď URSO vydá cenové rozhodnutia prevádzkovateľom distribučných sústav. URSO však tvrdí, že výška platby bude nižšia ako spomínaných 20.000 €/MW/rok.

2. K prípustnosti G-Komponentu

Existuje množstvo právnych úvah o prípustnosti tejto platby za prístup do siete, pričom tieto argumenty sa líšia a sčasti sú nasmerované iba proti výške alebo voľbe adresáta:

Výška platby v rozpore s právom EÚ:

Vychádzajúc z aktuálnych cien by platby hradené prevádzkovateľmi elektrární predstavovali cca. 1,10 €/MWh. Za takúto cenu obdrží prevádzkovateľ v zmysle § 2 písm. a) bod 12.2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike právo využívať distribučnú sústavu, t. zn. právo na prepravu elektriny. Jedná sa o platbu za prepravu. Na EÚ úrovni existuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 838/2010 o mechanizme kompenzácie o spoplatnení prenosov[1], podľa ktorého sa priemerné ročné poplatky výrobcov za prístup do prenosovej siete na Slovensku v zmysle prílohy, časť B, bod 3 musia pohybovať v rozmedzí 0 - 0,5 €/MWh.

V konkrétnom prípade sa "G-Komponent" vzťahuje aj na prístup do distribučnej sústavy a nie je celkom jednoznačné, či má EÚ nariadenie dosah aj na túto prepravu elektriny. Každopádne by to však bolo úplne jedinečné a išlo by o prípad "vnútroštátnej diskriminácie", ak by vnútroštátny prenos bol značne drahší ako prenos cez hranice. Na zabránenie neprípustnej diskriminácie teda výška platby za prístup do sústavy nesmie prekročiť maximálnu hranicu stanovenú nariadením EÚ. Táto je pri momentálne stanovených cenách prekročená o viac než 100%. Keďže nariadenie EÚ je priamo účinné a má prednosť pred vyhláškou URSO č. 221/2013, nesmie byť platba za prístup do siete – nezávisle od osobitných argumentov – v žiadnom prípade vyššia ako 0,5 €/MWh.

Rozpor so zákonom o obnoviteľných zdrojoch:

Pokiaľ majú podľa § 3 zákona o obnoviteľných zdrojoch energie[2] zariadenia nárok na podporu, je účtovanie "G-Komponentu" sporné.  Zákon o obnoviteľných zdrojoch priznáva prevádzkovateľovi zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie právo predávať vyrobenú elektrinu za tzv. "výkupnú cenu" do distribučnej siete. Právne sa jedná o predaj elektriny prevádzkovateľovi distribučnej siete za pevne stanovenú cenu úradom pre reguláciu.

Cena elektriny pozostáva podľa § 6 zákona o obnoviteľných zdrojoch energie z ceny na straty a doplatku, pričom práve doplatky majú zaistiť, že prevádzkovateľ zariadenia dostane zákonom garantovanú cenu za elektrinu. Bolo by v hrubom rozpore so zmyslom a cieľom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ak by prevádzkovateľ siete znižoval zákonom garantovanú výkupnú cenu za elektrinu účtovaním platby za prepravu.

Pokiaľ zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie "dodáva" elektrinu, čiže ju predáva za úradne stanovenú cenu prevádzkovateľovi siete, nevyužíva toto zariadenie právo na prístup k sieti, t. zn. právo na využívanie siete a prepravu elektriny vôbec.

Do úvahy prichádza právo na prístup k sieti, ak by výrobca elektriny v zmysle "prístupu tretích osôb" ("TPA - third party access") prostredníctvom distribučnej sústavy dodával elektrinu ním zvolenému odberateľovi. Ak výrobca elektriny nedodáva elektrinu ním zvolenému odberateľovi, ale predáva ju priamo prevádzkovateľovi distribučnej siete, nejedná sa o právo na prístup k sieti a nemožno zaň ani účtovať platbu.

Existujú zariadenia, ktoré nahrádzajú obnoviteľné zdroje energie, ale z dôvodu ich veľkosti alebo iných kritérií vôbec, alebo len sčasti "dodávajú", t. zn. predávajú elektrinu prevádzkovateľovi distribučnej siete a nemajú žiadne neobmedzené právo na výkupnú cenu.

Pokiaľ tieto zariadenia nedodávajú, ale právom na podporu prostredníctvom prednostného pripojenia a prístupu vytvárajú spotrebu, bolo by – s výhradou ostatných protiargumentov – účtovanie G-Komponentu prípustné.

Porušenie medzinárodných dohôd:

Slovensko je členom  viacerých dvoj- a viacstranných dohôd, ktoré zahŕňajú aj ochranu investícií. Zjednodušene povedané, tieto dohody majú ochrániť medzinárodného investora pred neskoršími zmenami zákonov, ako aj pred novými daňami alebo odvodmi, ak by ohrozovali jeho investíciu.

Dohody síce neobsahujú žiaden absolútny zákaz nových daní alebo odvodov, ale pri práve oznámenom G-Komponente prichádza do úvahy neskoršie ovplyvnenie hodnoty investícií, na základe čoho má prípadné medzinárodné arbitrážne konanie celkom jednoznačnú vyhliadku na úspech.

Porušenie základných práv:

Tak Ústava Slovenskej republiky, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a katalóg základných práv EÚ chránia dôveru podnikateľa v právny systém, slobodu podnikania a vlastníctvo. Výstavba zariadení na výrobu elektriny predstavuje nákladnú investíciu, ktorá vychádza z dlhodobých kalkulácií.

Predovšetkým pre zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie so zákonom garantovanou výkupnou cenou, ale aj pre konvenčné zariadenia predstavuje neskoršie zavedenie obdobnej platby porušenie uvedených základných práv.

Formality:

Pri schvaľovaní vyhlášky o cenovej regulácii neboli dodržané lehoty medzi uverejnením a účinnosťou predpisu a bude zastávaný názor, že zákonom alebo vyhláškou nemožno upraviť mimozmluvné vzťahy. Podľa môjho názoru sú tieto argumenty správne, ale osamote nedostačujúce na zabránenie G-Komponentu, keďže tieto formálne nedostatky možno odstrániť zmenou vyhlášky o cenovej regulácii.

3. Ďalší postup a odporúčané právne kroky

ÚRSO má ešte možnosť zmeniť vyhlášku o cenovej regulácii. Takisto žiaden prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je povinný účtovať G-Komponent, resp. podať návrh na cenové rozhodnutie. Odporúčame preto komunikovať s URSO-m a prevádzkovateľmi sietí.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) už využila možnosť a podala prokuratúre a EÚ Komisii podnet na preskúmanie G-Komponentu.

Pokiaľ nebudú vydané cenové rozhodnutia a G-Komponent nebude účtovaný, nie je podľa môjho názoru prípustné podávať proti nemu žalobu. Ak bude G-Komponent vyúčtovaný, ale nebude uhradený, môže prevádzkovateľ siete odpojiť zariadenie od siete.

Z tohto dôvodu odporúčame za G-Komponent s výhradou zaplatiť a na ďalší deň požadovať vrátenie, resp. žalovať. V rámci tejto žaloby možno uviesť všetky argumenty proti G-Komponentu, pričom podľa môjho názoru je každý súd pri takejto zložitosti veci povinný túto vec predložiť Ústavnému súdu alebo Súdnemu dvoru EÚ.

Po vyčerpaní vnútroštátnych inštancií ostáva medzinárodným investorom ešte možnosť obrátiť sa rozhodcovský súd.

[1] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 838/2010 z 23. Septembra 2010, ktorým sa ustanovujú usmernenia týkajúce sa mechanizmu kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a spoločného regulačného prístupu k spoplatneniu prenosov

[2] Zákon 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Bernhard Hager, Martin Baláž
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

Kontakt:

Mag. Bernhard Hager, LL.M, advokát
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.
Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava
Slovenská republika

T: + 421 2 327864 – 11
F: + 421 2 327864 – 41
M: + 421 911 545 838

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.