Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

Ako má vyzerať klimatická politika? Odpovedajú Beňová, Galek, Hojsík, Kurilla a Štefanec

Má štát riešiť energetickú chudobu? Ako znižovať emisie? Treba podporovať obnoviteľné zdroje? Väčšina politických strán otázky súvisiace s klimatickou politikou ignorovala.

obnoviteľné zdroje energie

Foto: Fotolia

Opatrenia na znižovanie emisií, energetická chudoba či obnoviteľné zdroje energie. To sú len niektoré z oblastí, ku ktorým sa pred blížiacimi voľbami do Európskeho parlamentu vyjadrili predstavitelia piatich politických subjektov v prieskume Slovenskej klimatickej asociácie (SKI).

Hoci SKI oslovila všetky politické strany, ktorých preferencie sa v prieskumoch pred eurovoľbami opakovanie pohybujú nad hranicou piatich percent, väčšina strán však otázky ignorovala.

Na otázky SKI odpovedali europoslankyňa Monika Beňová (SMER-SD), poslanec NR SR Karol Galek (Sloboda a Solidarita), aktivista Martin Hojsík (koalícia Progresívne Slovensko a Spolu - občianska demokracia), štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla (Most-Híd) a europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

Kompletné výsledky prieskumu a odpovede respondentov si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.

Energetická chudoba je problém, definícia chýba

V otázke, či má štát riešiť energetickú chudobu, teda prístup občanov k základným energiám ako teplo a elektrina, sa opýtaní zhodli. Na problém sa však pozerajú z rozdielnych perspektív.

„Štát má v prvom rade vytvoriť podmienky a motivovať ľudí, aby si dokázali energie zaplatiť. Zasiahnuť priamou dotáciou má len v naozaj odôvodnených prípadoch, kedy sú napríklad ohrozené malé deti, starí a chorí ľudia,“ myslí si I. Štefanec.

K. Galek zdôrazňuje, že elektrina a teplo vrátane ich dodávky sú tovarom, za ktoré je potrebné predajcovi, distribútorovi a výrobcovi zaplatiť.

Foto: Karol Galek (SaS)

„Žiadna úľava nesmie byť poskytnutá na úkor ostatných spotrebiteľov. Základným problémom energetickej chudoby na Slovensku,“ zdôrazňuje K. Galek. Problémom podľa neho však je aj definícia energetickej chudoby

„Pokiaľ nebudeme vedieť ktorí a koľko spotrebiteľov je postihnutých, nebude vedieť na túto situáciu reagovať ani štát. Jeho prvoradou úlohou, aj po jej zadefinovaní, by malo byť ale skôr predchádzanie energetickej chudobe,“ doplnil.

M. Hojsík v súvislosti s energetickou chudobou pripomína, že malé kúreniská sú popri automobilovej doprave jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia. „Preto riešenie problému energetickej chudoby napomôže nielen klíme, ale aj ovzdušiu,“ uviedol M. Hojsík.

Foto: Martin Hojsík (PS a SPOLU - občianska demokracia)

Podobne argumentuje aj ministerstvo životného prostredia pri zavádzaní dotácií na náhradu kotlov na tuhé palivo za plynové kotly. Tzv. kotlíkové dotácie by sa mali rozdávať už na jeseň tohto roku.

„Súčasne potrebujeme riešenia, ktoré budú prinášať prácu a rozvoj regiónom, najmä tým najmenej rozvinutým,“ doplnil s tým, že takými riešeniami sú energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie.

Emisie treba znižovať. S ohľadom na podniky

Medzi odpovedajúcimi politikmi panuje zhoda, že Slovensko by malo zavádzať opatrenia, ktoré znížia tvorbu emisií v energetike, doprave, priemysle aj domácnostiach.

N. Kurilla pripomína, že v súčasnosti už funguje európska schéma obchodovania s emisnými kvótami, ktorá reguluje sektor energetiky a priemyslu, pričom pre slovenské podniky platí cieľ -43 % do roku 2030 oproti roku 2005.

Foto: Norbert Kurilla (Most-Híd)

„V sektore dopravy budeme presadzovať čistejšie formy mobility, presadíme zmenu registračných poplatkov u osobných automobilov podľa výšky emisií CO2, znevýhodníme dovozy starých dieselových áut a budeme podporovať nákup áut na elektrický pohon formou priamej dotácie,“ reagoval N. Kurilla.

K. Galek považuje za dôležité, že mnohé opatrenia sa už uskutočňujú. Ako príklady uvádza ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia, obchodovanie s emisiami, podporu OZE, zvyšovanie energetickej efektívnosti či podporu elektromobility.

„Vždy je však potrebné zvážiť aj dopady na konkurencieschopnosť podnikov, ktorých sa takéto opatrenia priamo dotknú,“ poznamenal s tým, že značnú časť nákladov momentálne znášajú aj domácnosti.

Podobne argumentuje aj Ivan Štefanec, podľa ktorého opatrenia na znižovanie emisií nesmú brániť hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a neúmerne zaťažovať malé firmy.

Foto: Ivan Štefanec (KDH)

Emisné povolenky považuje za jeden z kľúčových nástrojov na znižovanie emisií aj Monika Beňová. Za dôležitú zmenu označila nové pravidlo, podľa ktorého sa 50 % z takto získaných výnosov musí zo štátneho rozpočtu vrátiť naspať do systému.

OZE budú potrebovať smart grid

Je podľa vás solárna veterná energia budúcnosťou čistej, bezpečnej a nákladovo efektívnej výroby obnoviteľnej energie? Kým Martin Hojsík pri tejto otázke vyjadril úplný súhlas, Norbert Kurilla, Karol Galek a Ivan Štefanec odpovedali „skôr súhlasím“ a Monika Beňová uviedla, že nemá na fotovoltiku a veternú energiu vyhranený názor.

„ Okrem rozvoja obnoviteľných zdrojov je potrebné, aby Slovensko investovalo to takzvaného smart-gridu. Tiež je potrebné zmeniť politiku sieťového regulátora tak, aby vytváral prostredie pre ich rozvoj a nie naopak,“ arumentuje M. Hojsík.

Podľa N. Kurillu sa Slovensko spolieha na jadrovú energiu, ktorá je bezuhlíkový zdroj. Predpokladá však, že výroba energií a tepla sa bude postupne decentralizovať, čo prinesie veľký potenciál pre OZE a uskladňovanie energie.

Reálny boom solárnej a veternej energie očakáva ďalší z respondentov, Karol Galek, po úplnom technologickom doriešení skladovania elektriny, pričom jedným z faktorov bude aj cena zariadení.

Monika Beňová tiež považuje solárnu a veternú energiu za perspektívne odvetvia, takisto však zdôrazňuje , že problémom je ich nepredikovateľnosť. „V oboch prípadoch ide o nepredikovateľné zdroje s výrazným vplyvom na stabilitu prenosových sietí. Ich ďalší rozmach tak bude vyžadovať významné investície do tzv. inteligentných sieti,“ uviedla.

Foto: Monika Beňová (Smer-SD)

Rozvoju OZE pomôže odbúranie bariér

Malo by Slovensko podporovať OZE v najvýznamnejšej možnej miere? Kým M. Hojsík a I. Štefanec vyjadrili pri tejto otázke plný súhlas, ostatní kandidáti boli o čosi opatrnejší.

„V prvom rade by pomohlo aj odstránenie súčasných prekážok a vytvorenie podmienok nielen pre firemných investorov, ale aj občanov, ich komunity a samosprávy,“ reagoval M. Hojsík. Ako pripomenul K. Galek, podpora OZE, ktorá sa začala v roku 2009, je spojená aj s množstvom korupčných káuz. 

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ani Škandinávia, ani Nemecko. Najviac áut s alternatívnym pohonom jazdí v Poľsku

Ani Škandinávia, ani Nemecko. Najviac áut s alternatívnym pohonom jazdí v Poľsku

Vo väčšine štátov EÚ je dominantným palivom v osobnej automobilovej doprave benzín, ukázala správa Eurostatu.

EÚ spúšťa totálnu zelenú ofenzívu štýlom “all-in”

EÚ spúšťa totálnu zelenú ofenzívu štýlom “all-in”

Na najbližšom summite EÚ sa bude opäť hľadať dohoda na uhlíkovej neutralite. Náklady na opatrenia sa odhadujú na stovky miliárd eur ročne.

Posilnenie využívania plytkej geotermálnej energie pre čisté dodávky tepla a chladu v mestách

Posilnenie využívania plytkej geotermálnej energie pre čisté dodávky tepla a chladu v mestách

Plytká geotermálna energia predstavuje stále viac využívanú, energeticky nezávislú a čistú technológiu na zabezpečenie účinného vykurovania a chladenia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.