INNOGY
VSDS
INNOGY

Ako je to s oznamovacou lehotou k 15. augustu z pohľadu Ústavného súdu?

Závery Ústavného súdu neposkytli dôsledné odpovede na všetky nastolené otázky. Téme sa venujeme v pravidelnej právnej rubrike od advokátov z Eversheds Sutherland Dvořák Hager. Článok vyšiel v prílohe pre energetiku ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo 2019/06.

Ako je to s oznamovacou lehotou k 15. augustu z pohľadu Ústavného súdu?

Foto: Fotolia

Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 491/2018 (ďalej len „Nález“) zrušil pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ohľadom oznamovacej povinnosti „k 15. augustu“ v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby (ďalej aj ako „Zákon o OZE“). Krajský súd sa musí vecou opätovne zaoberať. Nález Ústavného súdu však vyvoláva viacero otáznikov.

Krajský súd v Košiciach v uvedenom rozhodnutí skonštatoval, že lehota na podanie oznámenia o práve výrobcu na podporu najneskôr „k 15. augustu“ je lehota procesnoprávna, a preto stačí, ak oznámenie výrobcu bolo podané na pošte do 15. augusta. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však bolo pomerne stručné, pričom obsahuje dva základné dôvody, o ktoré sa opiera:

(i) Zákon o OZE odkazuje na procesný predpis [zákon č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (Správny poriadok)] a

(ii) právny názor o procesnoprávnom charaktere oznamovacej lehoty zverejnený na internetovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“).

Ústavný súd má v Náleze za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Súčasne sa vyjadril aj k obom dôvodom, na základe ktorých Krajský súd v Košiciach rozhodol.

Ústavný súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie PL. ÚS 50/2015, v ktorom sa vyjadroval k ústavnosti sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti (strata podpory na nasledujúci kalendárny rok).

Ústavný súd zdôraznil, že vzťah výrobcu elektriny a distribučnej spoločnosti je výlučne súkromnoprávny, a preto sa na tento vzťah nemôže aplikovať Správny poriadok. Podľa Ústavného súdu Krajský súd v Košiciach nepostupoval správne, ak odkazom na Správny poriadok rozhodol, že ide o procesnoprávnu lehotu.

Ústavný súd ďalej skonštatoval, že zverejnený názor ÚRSO nemôže byť právne záväzný, keďže ÚRSO nemá kompetenciu na podávanie výkladu zákonov, a keďže stanovisko ÚRSO nie je žiadnym spôsobom odôvodnené.

Aj keď sa objavujú názory, že Ústavný súd rozhodol o tom, kedy je oznamovacia povinnosť splnená, Ústavný súd sám vyslovil, že z jeho strany nejde o finálne zodpovedanie uvedenej otázky, teda Ústavný súd v Náleze nedal (a ani dať nemohol) záverečnú odpoveď na otázku o právnom charaktere oznamovacej lehoty k 15. augustu, ktorá bola navyše novelou zákona o OZE k 1. 1. 2019 zrušená.

K všeobecnej záväznosti Nálezu

S prihliadnutím na znenie § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a povahu Nálezu možno jednoznačne konštatovať, že súdy (s výnimkou Krajského súdu v Košiciach v konaní, ktorého sa Nález týka) nie sú Nálezom viazané. Predmetom posúdenia veci zo strany Ústavného súdu nebola totižto otázka súladu zákona o OZE s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Predmetný Nález je rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd, keďže predmetom bola sťažnosť konkrétnej strany sporu (distribučnej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s.) v konkrétnom súdnom konaní.

Všeobecný súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu v prípade ústavnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby len v prípadoch, ktoré sa týkajú daného sporu1.

Zásada subsidiarity

Podľa konštantnej judikatúry Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 Ústavy SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Úlohou Ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov2. Ústavný súd nie je povolaný podávať záväzný výklad zákonov, ale posudzuje len dopad interpretácie zákonov z ústavnoprávneho hľadiska.

Otázka výkladu zákonov je preto predmetom činnosti všeobecných súdov, pričom Ústavný súd v súlade so zásadou subsidiarity a minimalizácie zásahov do činnosti všeobecných súdov nemôže podať odpoveď na otázku, ak o tejto otázke neexistuje ešte relevantná odpoveď podaná zo strany všeobecných súdov.

Ústavný súd sa snaží vyvarovať „dvojkoľajnosti konania“3, pričom opakovane pripomína, že svojou činnosťou nemôže nahrádzať činnosť všeobecných súdov, a najmä Najvyššieho súdu pri výklade zákonov.

Ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak právomoc, ktorá je zverená práve Najvyššiemu súdu4. Je preto úlohou Najvyššieho súdu, aby posúdil, kedy je oznamovacia povinnosť splnená.

Prieskum bagateľných vecí

Ústavný súd v Náleze rozhodol v rozpore so svojou konštantnou judikatúrou o generálnej neprípustnosti ústavného prieskumu, tzv. bagateľných vecí.5

Za bagateľné veci sa považujú súdne spory, ktorých hodnota je nižšia ako 10-násobok minimálnej mzdy v roku, v ktorom bola podaná žaloba. Nakoľko konanie, ktoré bolo predmetom posúdenia Ústavného súdu, sa začalo v priebehu roka 2015 (výška minimálnej mzdy v roku 2015 bola 380 EUR), za bagateľnú vec sa považuje spor, ktorého hodnota nepresahuje 3 800 EUR.

Ústavný súd SR posudzujúci sťažnosť vo veci zaplatenia sumy 615,45 EUR mal preto v zmysle svojej predošlej judikatúry ústavnú sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Uvedená skutočnosť je rovnako významná pri prihliadaní na právne názory vyslovené Ústavným súdom, ktoré vo svetle judikatúry Ústavného súdu nemôžu obstáť.

Personálne obsadenie Ústavného súdu SR a lehota vydania Nálezu

Pre úplnosť je potrebné poukázať na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola podaná dňa 16. 7. 2018, pričom Ústavný súd SR o nej rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 31. 1. 2019, teda niečo vyše 6 mesiacov po podaní ústavnej sťažnosti.

Podľa zverejnenej štatistiky je za obdobie 1. 1. 2019 – 31. 3. 2019 priemerná dĺžka konania 8,71 mesiaca. Z tlačovej správy však vyplýva: Rozdiel je však v počte vybavených podaní – v prvých troch mesiacoch roku 2019 (4 z 13 sudcov) sa vybavilo približne o 300 podaní menej ako v rovnakom sledovanom období v roku 2018 (13 z 13 sudcov).6

Ústavný súd vydal Nález v kratšej lehote, ako je priemerná dĺžka konania na Ústavnom súde v danom období, čo vzhľadom na podstatné personálne zmeny na tomto súde, celospoločenský význam otázky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a náročnosť danej problematiky vyvoláva legitímne otázniky o kontinuite rozhodovacej praxe Ústavného súdu.

Za zmienku stojí, že personálne zmeny na Ústavnom súde aj v minulosti viedli k prehodnoteniu jeho predchádzajúcej judikatúry, od ktorej sa novozvolené zloženie Ústavného súdu začalo odchyľovať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené možno konštatovať, že závery Ústavného súdu uvedené v Náleze neobstoja, nakoľko vyčerpávajúcim spôsobom nepodávajú odpovede na všetky nastolené otázky.

1 V zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 314/2019 zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2 II. ÚS 193/2010

3 II. ÚS 156/2018

4 I. ÚS 290/2010

5 IV. ÚS 431/2012, III. ÚS 400/2015

6Tlačová správa Ústavného súdu SR dostupná na https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/84145017/TS_23_2019__/020493cb-c8e6-4952-8592-d59f3e3623d1

Mgr. Ján Macej, Ph.D.
Eversheds Sutherland Dvořák Hager, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (3)

  1. Pavel@pavel-simon.com24.07.2019 (12:45)
    Ďakujem za veľmi zaujímavý článok a názor. Mám však jednu podstatnú otázku: okrem konštatácie, že "možno konštatovať, že závery Ústavného súdu uvedené v Náleze neobstoja", je možná nejaká oprava, náprava alebo zmena?
  2. jan.macej@eversheds-sutherland.sk24.07.2019 (16:29)
    Podľa čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky platí, že proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Výnimkou je prípad, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (napríklad Európsky súd pre ľudské práva), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. V takom prípade možno rozhodnutie ústavného súdu napadnúť návrhom na obnovu konania pred ústavným súdom podľa § 214 a nasl. zákona o ústavnom súde. Zmena záverov ústavného súdu je možná v prípade prehodnotenia svojich rozhodnutí, teda, ak sa v iných prípadoch ústavný súd odkloní od predmetného rozhodnutia a nastolí nový smer rozhodovania o tejto otázke.
  3. Pavel@pavel-simon.com24.07.2019 (17:30)
    Ďakujem. Presne to som si myslel.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

I. Zumrik: Regulácia ceny elektriny nemá zmysel, je predmetom konkurenčného boja

I. Zumrik: Regulácia ceny elektriny nemá zmysel, je predmetom konkurenčného boja

Ani najväčší výrobca elektriny na Slovensku nedokáže určovať cenu. Tá závisí iba od globálneho vývoja, tvrdí šéf spoločnosti dodávajúcej elektrinu.

Komentár. Klimatický strašiak Martina Hojsíka

Komentár. Klimatický strašiak Martina Hojsíka

Globálne otepľovanie môže mať veľa negatívnych vplyvov. Netreba si ich však primýšľať.

Aké tepelné čerpadlá sú najpredávanejšie? Zisťovali sme, na ktoré značky ide najviac dotácií

Aké tepelné čerpadlá sú najpredávanejšie? Zisťovali sme, na ktoré značky ide najviac dotácií

Rebríček najpredávanejších tepelných čerpadiel na Slovensku neexistuje. Zisťovali sme preto, na ktoré tepelné čerpadlá ide najviac dotácií cez projekt Zelená domácnostiam II. Pozrite si naše porovnanie.