Aké vykurovanie je ekonomicky najvýhodnejšie pre nízkoenergetický dom?

Nahradzovanie vysokoemisných zdrojov energie nízkoemisnými alebo s nulovými emisiami spôsobuje dodatočné náklady pre spotrebiteľov aj daňovníkov. Výhodnosť konkrétnych riešení v oblasti vykurovania možno posudzovať na základe viacerých ukazovateľov, ako sú náklady na tonu zníženia skleníkových emisií, emisií tuhých znečisťujúcich látok, či hodnotenie ekonomickej výhodnosti prostredníctvom celkových nákladov počas životnosti zariadenia.

Zatiaľ čo prvé dva ukazovatele je podľa Radovana Illtha zo spoločnosti SPP-Distribúca vhodné použiť pri projektoch výmeny zdroja tepla za nový s nižšími emisiami, pri nových budovách je vhodnejšie používať hodnotenie ekonomickej výhodnosti podľa celkových vynaložených nákladov.

“Cieľom analýzy rôznych vykurovacích systémov pre konkrétny prípad je zhodnotiť, či peniaze investora alebo majiteľa domu budú skutočne vynaložené najlepšie ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa, teda vykurovania a prípravu teplej vody.”

Nízkoenergetický rodinný dom

Ekonomická výhodnosť bola skúmaná na dvoch príkladoch. Prvým bol modelový rodinný dom v energetickej triede A1 s tromi členmi domácnosti. V ňom sa nachádza zdroj tepla s výkonom 12 kW, celková potreba tepla vrátane prípravy teplej vody predstavuje 8762 kWh za rok. Ostatná potreba elektrickej energie dosahuje 3 000 kWh za rok.

Porovnávanými zdrojmi tepla je konvenčný kotol na drevné pelety, drevo, kondenzačný plynový kotol, tepelné čerpadlo vzduch-voda a elektrický kotol. Pri porovnávaní prevádzkových nákladov jednotlivých zdrojov autor zohľadňoval ročné náklady na palivo, servis a dovoz paliva.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.