Viac elektriny, iné tarify a miliardové investície. Skupina ZSE predstavila energetický kompas (sumarizujeme)

Viac elektriny vo vykurovaní, v doprave aj priemysle. K tomu silnejšie distribučné sústavy, batérie a odberatelia motivovaní prispôsobovať svoju spotrebu výrobe. Takúto budúcnosť načrtáva skupina Západoslovenská energetika (ZSE) v dokumente Energetický kompas ZSE, ktorý predstavuje jej víziu transformácie energetiky na najbližších desať rokov.

Materiál prišiel do verejného priestoru v čase, kedy sa zároveň debatuje aj o návrhoch Európskej komisie obsiahnutých v akčnom pláne elektrifikácie. Postoje expertov a rôznych zainteresovaných strán sme v denníku ENERGIE-PORTAL priniesli v ankete.

Nový rámcový dokument schválilo predstavenstvo Západoslovenskej energetiky v lete a spoločnosť ho zverejnila 10. septembra. Pozreli sme sa, čo presne vízia hovorí a ako sa k nej môže Slovensko podľa ZSE prepracovať.

Elektrifikácia sa začína v sieti nízkeho napätia

Kompas stojí na piatich pilieroch: elektrifikácii, investíciách, cenovej dostupnosti a konkurencieschopnosti, inováciách a modernej organizácii. Spája pritom predstavu o smerovaní celého sektora s investičnými zámermi skupiny a návrhmi zmien verejnej podpory či regulácie. Východiskom je presvedčenie, že elektrifikácia môže znížiť závislosť od dovážaných fosílnych palív, ale iba vtedy, keď bude pre domácnosti a firmy ekonomicky výhodná.

„Novú realitu založenú na elektrifikácii nemožno vybudovať prostredníctvom zastaraného systému navrhnutého pre podmienky minulosti,“ uvádza ZSE. Samotné zavádzanie nových technológií preto podľa nej nestačí. Prispôsobiť sa musí aj daňové, tarifné a regulačné prostredie. 

Distribučná sústava má byť podľa kompasu základom ďalšej elektrifikácie. Osobitný dôraz kladie ZSE na nízke napätie, kam sa pripájajú domáce fotovoltiky, tepelné čerpadlá, elektromobily či menšie batérie.

Rastúce nároky ilustruje údajmi za rok 2025: na Slovensku pribudlo 301 MW fotovoltického výkonu, z čoho 226 MW tvorili malé a lokálne zdroje pripájané prevažne do sústavy nízkeho napätia. Posilňovanie vedení a transformačných staníc preto nemá prichádzať až po vzniku kapacitných problémov, ale v predstihu.

„Takúto zmenu nemožno zvládnuť iba reakciou na už vzniknuté problémy. Potrebné sú proaktívne investície do kapacity, digitalizácie a odolnosti sústavy,“ upozornila v komentáripre Forbes Lívia Vašáková zo ZSE.

Rovnako dôležité ako rozširovanie kapacity má byť jej lepšie využívanie. Kompas upozorňuje na nesúlad medzi priebehom decentralizovanej výroby a spotrebou. Riešením má byť flexibilita: schopnosť spotrebu presúvať a lepšie ju zosúladiť s výrobou v čase aj mieste.

ZSE pritom nepresadzuje inteligentné elektromery bez rozlišovania pre všetkých. „Zavádzanie inteligentných meracích systémov by malo byť prioritne zamerané na aktívnych účastníkov trhu, a nie realizované ako plošný cieľ,“ píše v dokumente. Prednosť majú mať zákazníci zapojení do zdieľania elektriny, agregácie, flexibility alebo dynamických produktov. Pri pasívnych odberných miestach s nízkou spotrebou skupina nepovažuje inteligentné meranie v krátkodobom horizonte za nevyhnutné.

Domy aj priemysel potrebujú viac než výmenu technológie

Významným zdrojom rastu dopytu má byť elektrifikácia vykurovania a chladenia. Kompas uvádza, že v roku 2025 na Slovensku pribudlo približne 87-tisíc tepelných čerpadiel, vrátane klimatizačných jednotiek s funkciou vykurovania. Pri starších bytových domoch však upozorňuje na prekážky. Tými sú podľa ZSE zastarané elektroinštalácie, obmedzená kapacita pripojenia, ale niekedy aj kolektívne rozhodovanie či neochota meniť existujúce vykurovanie.

Investičnú potrebu v rezidenčnom sektore dokument na základe odbornej štúdie vypracovanej záujmových združením Budovy pre budúcnosť odhaduje približne na miliardu eur ročne. Pri obnove verejných budov pracuje s predpokladom 550 miliónov eur ročne, pričom až 30 percent objemu by podľa neho mohli pokryť garantované energetické služby. Obnovu verejných budov pritom nebrzdia iba financie, ale aj komplikované obstarávanie a obmedzené kapacity na prípravu projektov.

Pri elektrifikácii priemyslu kompas uvádza potrebu približne miliardy eur ročne počas nasledujúcich desiatich rokov. Vysoké vstupné náklady majú pomáhať prekonať verejné zdroje. Pre ZSE je táto transformácia zároveň priestorom na rozširovanie integrovaných zákazníckych riešení, ktoré kombinujú vykurovanie, chladenie, riadenie energie, lokálnu výrobu a batérie.

Firemným odberateľom majú väčšiu predvídateľnosť priniesť aj dlhodobé zmluvy o nákupe elektriny, známe ako PPA. Výrobcom majú zabezpečiť stabilnejšie príjmy pre investície, zákazníkom menšie vystavenie cenovým výkyvom. Kompas pritom rozlišuje medzi individuálnymi kontraktmi pre veľký priemysel a jednoduchšími produktmi nízkoemisnej elektriny so zárukami pôvodu pre menšie firmy.

Batérie ako infraštruktúra, nabíjačky pred dotáciami na autá

Batériové úložiská vo vízii ZSE nie sú iba doplnkom fotovoltiky. Spolu s riadením spotreby majú tlmiť odberové špičky, cenové výkyvy a potrebu nákladného posilňovania sústavy. ZSE navrhuje, aby boli výslovne uznané za energetickú infraštruktúru vo verejnom záujme a mali predvídateľnú verejnú podporu.

Slovensko bude podľa odhadu skupiny potrebovať na batériové úložiská približne 120 miliónov eur ročne, z toho verejné financovanie až do výšky 35 miliónov eur. Takýto rámec by podľa kompasu umožnil každoročne nasadzovať približne 300 MWh novej úložnej kapacity.

Pri elektromobilite ZSE uprednostňuje budovanie verejnej nabíjacej siete pred priamymi dotáciami na nákup vozidiel. Investičnú potrebu do roku 2035 odhaduje na približne 60 miliónov eur ročne, pričom asi tretinu by mohli tvoriť verejné zdroje. Súčasne navrhuje daňové zvýhodnenia elektromobilov a osobitné tarify pre nabíjaciu infraštruktúru, ktoré by pomohli ekonomike projektov v čase, keď sú stanice ešte málo využívané.

Päť miliárd eur pre Slovensko, dve miliardy v pláne ZSE

Druhý pilier kompasu vysvetľuje, kto a z čoho má transformáciu financovať. ZSE argumentuje, že včasné a cielené investície do kapacity a odolnosti sústavy znižujú riziko budúcich krízových zásahov. Za efektívnejšiu cestu považuje rozvoj integrovaného systému založeného na elektrine než pokračovanie vo výstavbe a udržiavaní viacerých paralelných energetických systémov.

Samotná skupina deklaruje zámer do roku 2035 investovať až dve miliardy eur nad rámec bežných nákladov na údržbu. Graf na strane 10 dokumentu zároveň ukazuje rast jej investícií do distribučnej sústavy z 210 miliónov eur v roku 2023 na 283 miliónov eur v roku 2025.

Celoslovenskú potrebu dodatočných investícií do distribučnej infraštruktúry, elektromobility a batériových úložísk kompas vyčísľuje do roku 2035 až na päť miliárd eur. Táto suma nezahŕňa elektrifikáciu priemyslu a budov. Na mobilizovanie investícií dokument predpokladá verejnú podporu približne troch miliárd eur do roku 2035. Ide o formulovanú potrebu financovania, nie o oznámenie pridelenia nového balíka pomoci.

Dôvodom požiadavky na spolufinancovanie je aj dopad na odberateľov. ZSE upozorňuje, že investičné náklady môžu dočasne predbehnúť rast spotreby a využívania kapacít. Bez podpory by sa tak mohli neúnosne premietnuť do taríf. Európske nástroje majú podľa kompasu financovať najmä inovácie a cezhraničné projekty, národne riadené fondy rozsiahlu modernizáciu sietí a flexibilitu. Nevyhnutné má byť aj zrýchlenie povoľovania.

Elektrine majú pomôcť iné tarify aj adresnejšia pomoc

Tretí pilier rieši podmienku, bez ktorej sa elektrifikácia podľa ZSE nerozbehne v potrebnom rozsahu: musí sa oplatiť. Kompas preto podporuje kapacitný princíp taríf, pri ktorom sa väčšia časť systémových nákladov presúva do fixných zložiek naviazaných na rezervovanú kapacitu. Zámerom je motivovať zákazníkov, aby elektrinu vo väčšom rozsahu využívali aj na vykurovanie alebo mobilitu.

Prehodnotiť sa podľa skupiny majú aj dane, odvody a podporné mechanizmy zahrnuté v cene elektriny. Osobitne otvára otázku podpory kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tá by podľa kompasu nemala byť financovaná spôsobom, ktorý „umelo zachováva výrobu tepla založenú na fosílnych palivách na úkor elektrifikovaných alternatív“. ZSE tým spochybňuje nastavenie, pri ktorom odber elektriny prispieva k udržiavaniu konkurenčných fosílnych riešení.

Výraznú zmenu navrhuje aj pri energopomoci. Plošné dotácie a cenové stropy podľa dokumentu oslabujú motiváciu šetriť a investovať do efektívnejších technológií. Nahradiť ich má cielená, časovo obmedzená pomoc zraniteľným domácnostiam a najviac zasiahnutým podnikom. Pri domácnostiach ZSE pripúšťa sociálnu dávku administratívne zabezpečovanú ministerstvom práce, namiesto univerzálnych kompenzácií cien energií. Základom cielenejšej pomoci by mohla byť databáza vytvorená pri doterajšej schéme podpory.

Za dôležité skupina považuje predvídateľnejšie regulačné prostredie s jasnými pravidlami, transparentnými metodikami a stabilným spôsobom uznávania nákladov. Menej priestoru na rozhodovanie podľa uváženia regulátora by zároveň zvýšilo istotu pre investície. V klimatickej politike podporuje systém ETS ako trhový nástroj a úpravy tlmiace cenové výkyvy. Mechanizmus CBAM zas vníma ako doplnok riešiaci konkurencieschopnosť.

Ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov má podľa kompasu zohľadňovať slovenské východiská, najmä vysoký podiel jadrových a vodných elektrární. V spojení s batériami, riadením spotreby a inteligentnými sieťami má postupne oslabovať prepojenie cien elektriny s volatilnými trhmi fosílnych palív.

Inovácie majú znižovať náklady aj skracovať výpadky

Štvrtý pilier presúva pozornosť od množstva infraštruktúry k jej fungovaniu. Digitalizácia, automatizácia a monitoring majú umožniť pripájanie ďalších zariadení bez nadmerného posilňovania sústavy a pomáhať pri obnove dodávok. Dispečerské nástroje majú určovať priority podľa počtu a charakteru zasiahnutých odberateľov. Zákaznícke služby sa majú posúvať od samotnej dodávky komodity k zdieľaniu elektriny, virtuálnym úložiskám, agregácii a inteligentnému nabíjaniu.

ZSE však súčasne presadzuje „technologický realizmus“: sústrediť sa na riešenia s jasným dopytom a prínosom pre systém, nie urýchlene rozširovať nevyzreté technológie. Investície majú prinášať merateľný úžitok v podobe nižších nákladov, vyššej odolnosti alebo lepších služieb. 

Bezpečnosť pritom kompas chápe širšie než ako ochranu pred poruchami. Popri protipovodňových opatreniach, cielenej kabelizácii či odolnejších materiáloch zdôrazňuje kybernetickú ochranu. Varuje tiež, aby závislosť od fosílnych palív nenahradila nová strategická závislosť od dovážaných technológií, komponentov a softvéru.

Pri fyzických hrozbách, vrátane dronov, navrhuje koordinovanú ochranu kritickej infraštruktúry na národnej úrovni. Energetické spoločnosti majú poskytovať informácie a včasné varovanie, aktívny zásah však má zostať výhradne v kompetencii oprávnených štátnych orgánov.

ZSE nemá zostať na mieste

Posledný pilier obracia pozornosť dovnútra skupiny. Úspešná realizácia plánov ZSE si vyžaduje kvalifikovaných pracovníkov, bezpečnú prácu v teréne, jednotné procesy a pripravených dodávateľov. ZSE preto zdôrazňuje spoluprácu so školami, duálne vzdelávanie aj rozvoj zamestnancov v elektrotechnike, dátovej analytike a využívaní umelej inteligencie.

Moderná organizácia má zároveň znamenať jednoduchšie a zrozumiteľnejšie služby, lepší zákaznícky servis, ochranu údajov a pripravenosť na mimoriadne udalosti. Pri tomto bode ZSE spomína napríklad požiadavky na transparentné riadenie, protikorupčné štandardy či znižovanie vlastnej environmentálnej stopy.

Skupina ZSE je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.