Názor. Čo znamená nemecký odchod od fosílnych palív pre Slovensko?

Nemecko chce odchodom od fosílnych palív znížiť aj účet za ich dovoz. Popri vetre a slnku však naďalej počíta s plynovými elektrárňami. Slovensko nemusí kopírovať jeho energetiku, no potrebuje vyriešiť podobný problém: ako vlastnou elektrinou nahrádzať palivá v doprave, vykurovaní a priemysle.

Nemecko zaplatilo v roku 2024 za čistý dovoz fosílnych palív približne 76 miliárd eur. Z toho asi 51 miliárd pripadlo na ropu a ropné produkty a 19 miliárd na plyn. Takmer všetku ropu aj zemný plyn krajina dovážala. Keď Berlín sľubuje koniec fosílnych palív do roku 2045, hovorí aj o tomto účte.

Minister životného prostredia Carsten Schneider pri predstavení plánu 23. septembra v New Yorku spomenul ľudí, ktorým udalosti v Hormuzskom prielive zdražujú cestu do práce. Klimatický argument doplnil hospodárskym: menšia spotreba ropy a plynu má znížiť závislosť od dodávok a cien, o ktorých Nemecko nerozhoduje.

Rok 2045 však nie je nový záväzok. Nemecko už má klimatickú neutralitu k tomuto dátumu v zákone. Septembrový plán s ňou spája odchod od fosílnych palív, nový všeobecný zákaz ich používania však nezavádza. Ani oba ciele nie sú totožné. Klimatická neutralita pripúšťa zvyškové emisie, ak ich vyváži odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry.

Pre Slovensko je preto užitočnejšie sledovať jednotlivé kroky než konečný dátum. Nemecká premena ovplyvní odbyt našich automobiliek, obchod s elektrinou aj využitie plynovodov. A otvára otázku, ktorú si musíme položiť aj doma: koľko dovážaného paliva dokážeme nahradiť elektrinou, ktorú už vyrábame?

Najväčšiu položku tvorí ropa

Približne dve tretiny nemeckého účtu za dovoz fosílnych palív pripadajú na ropu. Solárna či veterná elektráreň ju v nádrži auta nenahradí. Až prechod na elektrický pohon umožní využiť jej výrobu namiesto benzínu alebo nafty. Pri plyne majú podobnú úlohu tepelné čerpadlá a elektrifikácia tých priemyselných procesov, pri ktorých je technicky aj hospodársky uskutočniteľná.

Vládna projekcia uvedená v pláne počíta s tým, že batériové elektromobily budú v roku 2030 tvoriť 64 percent nových registrácií osobných áut v Nemecku. Takýto vývoj by podstatne zmenil odbyt pre slovenské automobilky a ich dodávateľov. Rozhodovať bude, ktoré elektrické modely a komponenty sa budú vyrábať u nás.

Rastúci nemecký dopyt môže priniesť zákazky slovenskému závodu, ale aj jeho konkurentovi v inej krajine. Projekcia odbytu preto ešte nie je prísľubom výroby na Slovensku. O tej sa rozhoduje pri rozdeľovaní investícií medzi konkrétne závody.

Pri sľubovaných úsporách treba rátať aj s nákladmi na nové zariadenia, siete a zabezpečenie dodávok elektriny. Časť technológií sa bude tiež dovážať. Táto závislosť má inú povahu: výpadok dodávok nových panelov neodstaví už fungujúcu solárnu elektráreň tak, ako nedostatok plynu ohrozí plynový zdroj. Nižší účet za palivá však sám osebe nevypovedá o celkovej cene premeny.

Prečo v pláne zostáva plyn

Berlín počíta aj s podporou nových elektrární, ktoré dokážu vyrábať podľa potreby sústavy. Majú byť pripravené na vodík a najneskôr v roku 2045 fungovať klimaticky neutrálne. Dovtedy zostáva zemný plyn súčasťou riešenia. Plán popri ňom ráta aj s batériami a lepším prispôsobovaním výroby a spotreby.

Dodávky treba zabezpečiť aj pri slabej veternej a solárnej výrobe. Koľko ich pokryje plyn, koľko uložená energia, dovoz alebo úprava spotreby, závisí od nákladov a dostupných možností. Nemecká podpora plynových elektrární je jednou z volieb, ako túto potrebu pokryť. Nemožno ju vysvetliť iba odvolaním sa na fyziku sústavy.

Pri elektrárňach sa navyše zatiaľ nedá stotožniť technická pripravenosť na vodík so zabezpečeným palivom. Prevádzkovateľ potrebuje vedieť, kto mu ho dodá, v akom množstve a za akú cenu. Pri schvaľovaní podpory nových zdrojov by preto malo byť zrejmé aj to, s akými dodávkami vodíka a nákladmi na ne sa počíta.

Presun plynu prevažne do záložnej výroby môže znížiť jeho spotrebu. V hodinách, keď ho sústava potrebuje, však musí byť dostupný. Aj krajina s nižším ročným dovozom tak môže počas dlhšieho obdobia slabej veternej a solárnej výroby potrebovať drahé dodávky.

Siete a ceny ovplyvnia aj susedov

Veľká časť nemeckej veternej výroby je na severe, významné priemyselné odbery na juhu a západe. Ak medzi nimi chýba prenosová kapacita, prevádzkovatelia musia meniť výrobu jednotlivých elektrární. Časť tokov zároveň zaťažuje siete susedov. Poľsko a Česko už preto používajú na hraniciach s Nemeckom transformátory na obmedzovanie neplánovaných tokov.

S tým súvisí spor o nemecko-luxemburskú cenovú zónu, v ktorej sa obchoduje za jednu veľkoobchodnú cenu bez priameho zohľadnenia vnútorných úzkych miest. V európskom prehodnotení zón vyšlo jej rozdelenie na päť častí najlepšie podľa kritéria ekonomickej efektívnosti. Prevádzkovatelia však upozornili aj na ďalšie dôsledky, ktoré treba pred rozhodnutím zvážiť. Výsledok výpočtu preto nemožno vydávať za jednoznačné odporúčanie na rozdelenie.

Prepojené sústavy pocítia, ak nemecká výroba porastie rýchlejšie než možnosti jej prenosu. Záujmom Slovenska je, aby sa nové zdroje posudzovali spolu s vedeniami, pripojeniami a opatreniami na bezpečnú prevádzku. Z plánovaného výkonu elektrární sa ešte nedá vyčítať, koľko ich výroby sa dostane k odberateľom.

Cez hranice sa prenášajú aj cenové účinky. Podľa údajov Fraunhofer ISE bolo Nemecko v roku 2025 čistým dovozcom elektriny v objeme približne 21,9 terawatthodiny. Silná veterná a solárna výroba môže v niektorých hodinách zlacniť elektrinu aj susedom. Pri nízkej výrobe a vysokom dopyte môže nemecký dovoz naopak prispievať k rastu regionálnych cien. Výsledok závisí aj od situácie inde v Európe a voľnej kapacity cezhraničných vedení.

Pre slovenské jadrové elektrárne môže takýto vývoj znamenať príležitosť, ale aj väčšie rozdiely v tržbách medzi jednotlivými hodinami. Ich výroba môže mať v čase nedostatku vysokú hodnotu, no tržby ovplyvnia aj lacné hodiny a dlhodobé zmluvy. Ekonomiku nového bloku preto nemožno posudzovať len podľa ročnej výroby. Podstatné bude, kedy, komu a za akých podmienok sa elektrina predá.

Plynovody potrebujú odberateľov

Pokles nemeckej spotreby plynu môže ovplyvniť aj náklady na prepravu v regióne. Menej využívaný plynovod sa nestáva lacnejším na údržbu úmerne tomu, koľko plynu ním pretečie. Ak sa sieť neprispôsobí klesajúcemu dopytu, väčšiu časť jej nákladov môžu niesť zostávajúci zákazníci. Budúce tarify pritom závisia aj od regulácie, odpisovania a včasného vyraďovania nepotrebnej infraštruktúry.

Vodík ponúka slovenskému tranzitu možné nové využitie. Eustream sa v roku 2021 zapojil do iniciatívy koridoru z Ukrajiny cez Slovensko a Česko do Nemecka. Už jeho pôvodná predstava stála na budúcom nemeckom dopyte. Prestavba plynovodov bude mať obchodný zmysel, keď budú dostatočne isté výroba, odber aj trasa dodávok. Zo všeobecného nemeckého zámeru využívať vodík ešte nevyplýva, že potečie cez Slovensko.

Samotná jadrová elektráreň nestačí

Slovensko má oproti Nemecku inú východiskovú pozíciu. Podľa národnej správy Úradu jadrového dozoru tvorilo jadro v roku 2024 približne 61 percent výroby elektriny. Plyn na vykurovanie a priemysel aj ropu v doprave však potrebujeme naďalej. Vysoký podiel jadra v elektrine túto časť spotreby energie priamo nerieši.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.